Jazero Superior

Lake Superior ("horné jazero", po česky Hořejší) je skutočný skvost medzi Veľkými jazerami. Je to rozlohou najväčšie sladkovodné jazero sveta. Väčšiu rozlohu má iba slané Kaspické more a objemom vody ho predčia iba sladkovodné Tanganika a Bajkal.
(Špekuluje sa, že jazero Vostok v Antarktíde je najväčšie na svete v oboch parametroch, no keďže leží pod ľadovcom, ťažko sa o tom presvedčiť).

Priemerná hĺbka 147 m, maximum je 406 m. Námornícka legenda hovorí, že jazero Superior si necháva svojich mŕtvych. S trochou morbidity je legenda aj vysvetliteľná - voda v jazere po celý rok nedosahuje teplotu vhodnú pre život baktérií (ktoré za normálnych okolností pri rozklade utopeného tela produkujú plyny) a telo preto ostáva stále na dne. Príjemná predstava, keď plávete okolo vraku potopenej lode. ;)

Voda v tej časti jazera, kde sme boli, mala v strede leta teplotu 65 °F (18,5 °C). Ideálna na plávanie (pre Tibora a ešte zopár jedincov :) ). Blízko pri brehu však bola vyhriata asi aj na 20°C, takže až také zlé to nebolo. Okrem toho, z roka na rok sa povrchová teplota Superioru v dôsledku globálneho otepľovania zvyšuje - od roku 1979 stúpla priemerná teplota o 2,5 °C . Zdá sa, že globálne otepľovanie má aj pozitíva :) .

Voda Superioru je úžasná nie len teplotou, ale hlavne čistotou. Vidieť do hĺbky 15m nie je problém a hoci sa tu len ťažko dá očakávať pestrý podvodný život, je tu čo pozerať. Pestrofarebné podvodné skalnaté útesy, kde sa 40 cm plytčina zrazu jedným krokom prepadáva do hĺbky 10 m, či v hĺbke roztrúsené balvany odtrhnuté z útesov nad vodou. Obrázok vedľa je fotený na hrane takéhoto útesu a uznajte, či voda priam nevyzýva skočiť si do nej...

Voda však nie je jediným lákadlom. Pobrežie poskytuje úžasné pohľady a vyhliadky a prítokové rieky s množstvom kaskád a vodopádov možnosti na pekné túry. Preskúmali sme dve miesta v okolí jazera - Porcupine Mountains (ak máte mapu, tak je to na západ od polostrova Keweenaw, toho veľkého výbežku do jazera) a Pictured Rocks National Lakeshore (na východ).

Prehliadku miest s komentármi nájdete vo fotoalbume; tu iba vymenujeme zopár lákadiel, aby sme vám pridali k motivácii navštíviť nás v Michigane a spoznať tento kus sveta.

Skalné útvary
Skaly vytvarované vodou a zafarbené minerálmi. Preto táto časť pobrežia dostala pomenovanie Pictured Rocks (obrázkové skaly). Túra po hrane útesu alebo vyhliadkova plavba loďou umožňujú vychutnať si skalnú krásu zo všetkých strán...

Vraky lodí
Priezračná voda jazera umožňuje vidieť vraky lodí pochované aj dosť hlboko pod hladinou. Len v blízkom okolí Munisingu sú aspoň 3 a dajú sa preskúmať potápaním, snorklovaním, či plavbou na lodi so skleným dnom. Na obrázku hore je vrak škunera Bermuda (potopil sa v 1875) a aj keď sa zdá tesne pod hladinou, jeho paluba je v hĺbke vyše tri a pol metra.

Pieskové duny
Podobné pohľady ako pri Sleeping Bear - vysoké haldy piesku lemujúce pobrežie. Je tu aj Log Slide, šmýkalka na spúšťanie vyťaženého dreva. Po konštrukcii šmýkalky tu ostala iba strmá brázda v piesku, ktorá je slušným testom fyzickej kondičky - beh 100m nadol trvá niekoľko sekúnd, no nahor, keď pri každom kroku sa noha s pieskom zošmykne o pol kroka nadol, je to skutočná výzva.

Copper Peak
Najvyšší mostík pre lety na lyžiach na svete. Skáče sa tu i cez 200m a konštrukcia v súčasnosti slúži ako turistická atrakcia s nádherným výhľadom.

Vodopády
Tých je tu habadej a najrôznejších tvarov. Prechádzky chodníkmi okolo riek sú výborným relaxom.

Flóra a fauna
Po ceste sa dajú ochutnávať maliny a thimbleberry (taká u nás nerastie, vyzerá ako malina ale chuť má inú, nám sa zdala trocha zafarbená limetkou), vo vode riek bojovné korytnačky "snapper" a veľa rakov a rýb a vodného vtáctva.

Tak kedy vás u nás môžeme očakávať? ;)

Link na fotogalériu a zemepisný súbor pre Google Earth nájdete v predošlom poste. A pod ním si nezabudnite pozrieť post o výlete do tábora pri jednom jazere vo Wisconsine!

Fotky z Lake Superior a WI

Fotogaléria (fotky z výletu do tábora vo Wisconsine a k jazeru Superior): Marcinek.sk/akcie/superior

Fotogaléria na stiahnutie (formát zip; 8,5 MB):
Najprv treba stiahnuť a rozpakovať súbor LakeSuperior.zip. Je tam niekoľko adresárov, jeden z nich je images. V druhom kroku treba stiahnuť images_k_LakeSuperior.zip a jeho obsah rozzipovať DO adresára images. Galéria sa spustí súborom index.htm.

Miesta, ktoré sme navštívili si môžete prejsť sami v GoogleEarth. Po odliknutí linku sa vám otvorí Google Earth a zobrazí sa oblasť, ktorú sme pobehali. Ikonka s fotoaparátom znamená, že na tom mieste je náš krátky komentár a fotka. Odporúčame tento postup: v ľavom okne Google Earth v položke "Places" si rozbaľte zložku Lake Superior - objaví sa zoznam miest. Dvojklikom na názov miesta (stále v ľavom okne) sa rozbalí komentár a fotky a Google Earth "naletí" nad miesto. Link: LakeSuperior.kmz

Príjemné cestovanie!

Highlands Camp, WI

Po dovolenkovej odmlke je tu opäť čas na pár príspevkov do občasníčka. Mali sme na návšteve niekoľko slovenských priateľov z Marylandu, s ktorými sme čo-to pocestovali a aj sami sme spoznávali krásy Michiganu, takže materiálu je habadej...

Začneme výletom do Wiskonsinu. V hlbokom lese pri Plum Lake, neďaleko Michiganských hraníc (pozri kmz súbor pre Google Earth na konci nasledujúceho postu), je tábor pre chlapcov, kde v lete pracuje Tiborova kolegyňa Donna s manželom Craigom. Strávili sme tam 3 noci a náš pobyt dostal prívlastok "prvý krát v živote". Naozaj, nepamätali sme si, kedy naposledy sme zažili toľko "prvý krát" aktivít v tak krátkom čase...

1. Kajak (prvý krát pre Katku)

---

Od kempu sme preplávali okolo hniezda orla belohlavého, kde sme videli dve statné mláďatá. Potom sme sa dali preskúmať zátoku Star Creek, stojatú riečku ktorá prepája Plum a Star Lake. Cestou (vlastne plavbou) tam sme pozorovali loon-ov, zaujímavých vtákov, ktorí lovia ryby a vedia dlhé minúty vydržať pod vodou - a presne tak aj unikali pred nami - neodleteli, ale ponorili sa a po hodnej chvíli sa vynorili o riadny kus ďalej. Sú to elegantné vtáky s čiernou hlavou a červenými očami (foto je vo fotoalbume), ktoré vydávajú neobvyklé, až strašidelné zvuky (napríklad ako zavýjanie vlka). Slovenské meno tohoto vtáka sa nám nepodarilo zistiť.

Úzkou zátokou s plytkou stojatou priezračnou vodou sme sa plavili až kým sme nenarazili na bobriu hrádzu. Tam sme si vypočuli zvuky (ticho?) divočiny a cestou naspäť do kempu sme dobyli opustený ostrov Five Pines. (V kajakoch sme strávili asi 3 hodiny, preto tie Katkine vytiahnuté kolená na fotke)

2. Plavba plachetnicou (prvýkrát pre oboch)

---

Po asi 10 min inštruktáži sme sa vydali na plavbu malou plachetnicou. Najprv nás sprevádzali Donna a Craig, neskôr sme si brázdili hladinu jazera sami.

Tibor kormidloval a Katka napínala plachtu. Po chvíľke cviku sme sa naučili dostať loď pod kontrolu a plaviť sa kam my chceme a nie kam nás vietor posiela. A spočiatku boli aj vcelku veselé momenty. Napríklad keď vietor začinal našu loďku prevracať, Katka sa inštiktívne chytala lana aby sa nezošmykla, čím samozrejme plachtu ešte viac napínala a loď ešte viac nakláňala :))) ... Po čase Katka nad inštinktami zvíťazila a do cieľa sme sa doplavili bez prevrátenia lode.

3. Vodné lyžovanie (prvýkrát pre oboch)

---

Nepochybne najvzrušujúcejšia vodná aktivita, trocha adrenalínu nie je nikdy na škodu :). Po krátkej inštruktáži nás hodili rovno do vody a ... napodiv sme to obaja prežili :) .

Vo fotoalbume sú sériové fotky zachytávajúce naše prvé momenty na vodných lyžiach (prvých cca 30 sekúnd). U Tibora i Katky je príbeh rovnaký, odlišná je len pointa: Po vynorení sa na hladinu a chvíľke slávy prichádza prvá brázda od člna, mierna strata ťahu a obaja zadkom orieme vodu :) . No obaja sa akoby zázrakom z vody zdvihneme a snažíme chytiť rovnováhu a pokračovať... A práve tu sa naše príbehy rozchádzajú.

Tibor dojazdil bez pádu, Katka sa z prvého pádu poučila a potom už jazdila bravúrne, križujúc brázdy hore-dole jedna radosť. Po nás šiel lyžovať Craig a svojou jazdou na jednej lyži podpichol Tibora aby vliezol do vody ešte raz a skúsil to na jednej.

Didakticky :) sa jazda na jednej lyži učí ako jazda na dvoch, prenesenie váhy na jednu lyžu a po získaní rovnováhy (alebo aspoň pocitu rovnováhy) sa druhá lyža jednoducho odkopne. Na fotke je Tibor tesne po odkopnutí lyže, no profesionálny výzor je iba povrchný dojem - jeho chvíľky slávy na jedej lyži netrvali nikdy dlhšie ako 10 sekúnd. Nasledovali celkom slušné papuliaky do vody (v albume sú zachytené aj tie :) ) a to, že voda v takej rýchlosti dá poriadne zabrať, dosvedčujú Tiborove roztrhané plavky :))) .

4. Kŕmenie rakov (miesto windsurfingu)

---

Jednu, pre Katku "prvý krát" aktivitu sme si nechali na budúci rok. Windsurfing sme nahradili inou vzrušujúcou aktivitou - kŕmením rakov. Malé ráčiky sú vcelku nebojácne a pustia sa aj do ochutnávania nohy, ak vo vode ostane chvíľu nehybne stáť :) . Na fotke ochutnávajú z tej Tiborovej (fotka vyžaduje silnejší žalúdok :) ). Pridávame ešte jeden podvodný záber, rak hostiaci sa na rybiom filé. Tibor si nemohol nechat ujsť snorchlovanie a fotenie pod priezračnou vodou.

Toľko k nášmu hlavnému programu v kempe. Bolo toho samozrejme viac - napríklad nočné plavby s Craigom a Donnou motorovou loďkou a počítanie meteorov, či výlety mimo kempu. Niektoré zážitky boli tiež "prvý krát". Raz, keď sme šli autom kamsi na výlet, Craig a Donna zistili, že sme ešte nevideli medveďa v divočine. Keďže medveďov je tam habadej, cestou naspäť sme mali všetci oči na stopkách a nejakého vyzerali, keď tu zrazu oproti nám kráča čosi vlko-líškoidné... pribrzdili sme a okolo nás nebojácne precupital kojot. Ešte na nás hodil aj zvedavý pohľad... Medveď síce nebol, ale kojota v divočine asi tiež tak skoro neuvidíme.

Obrázky a trocha viac textu o kempe nájdete vo fotogalérke. Obsahuje fotky z kempu, ale i z nášho výletu k jazeru Superior. Občasníčkový post o tomto neobyčajnom výlete pridáme zajtra alebo cez víkend a dáme tam aj link na zozipovanú kompletnú fotogalériu (aj link na kmz súbor pre Google Earth). Tu uvedieme iba priamy link na fotogalériu: www.marcinek.sk/akcie/superior . Príjemné pozeranie!

Jahody! (Agroturistika po americky 2)

V minuloročnom "jahodovom" príspevku z Marylandu sme písali o hromadnej americkej turistike za domácimi zvieratami a zberom ovocia a zeleniny. Prešiel rok, opäť sú tu jahody a teraz aj možnosť porovnať MD s MI.

Všetky rozdiely vyplývajú z odlišných pomerov v MI a MD a môžete si ich predstaviť asi takto: Maryland je tak husto osídlený, že hranice medzi mestami dávno splynuli a osamelé farmy sa musia zubami-nechtami brániť pred chápadlami stavebníkov a developerov. A bránia sa ako vedia - dávajú o sebe vedieť na všetky strany a ľudia ich aj navštevujú. V Michigane je to naopak: učupené mestečká sa bránia presile fariem, ktoré sú prítomné všade, stačí vyjsť pár metrov za hranice mesta. Každý vie, že tu všade naokolo sú, no nikto nevie, čo sa kde pestuje, ak nejde práve okolo... Tu sú konkrétne rozdiely:

1. V MI je problém nájsť na internete farmu, kde sa dá ísť vlastnoručne zbierať ovocie. Napokon sme jednu neďaleko od nás našli. Je to farma Anderson and Girls a ako nám sama pani domáca za pultom povedala, na internete toho veľa nemáme, nám ľudia volajú že čo sa práve zbiera. Ale ako môžeme zavolať, keď nevieme kam?!

2. Na celom jahodovom poli sme boli len my a ešte dvaja ľudia, zrejme sezónni zberači, čo patrili farme. (Porovnajte s fotkami z MD :) )

3. Jahody sme boli zbierať mesiac neskôr ako v MD a aj to nám tetuška hovorila, že tento rok je pre MI dobrý, všetky plody dozrievajú asi 10 dní skôr ako obvykle :) . Inak jahôdky tam boli oveľa menšie ako v Marylande, ale zrejme nie kvôli klíme, ale odrode - jahôdky boli veľmi chutné a chuťovo blízke lesným jahodám. Zrejme nejakí blízki príbuzní a zrejme preto boli menšie. Cena za libru: $1.10 ($1.75 v MD).

4. Na farme v MD boli ďalším lákadlom domáce zvieratá - ovce, kozy, kačky, kuriatka, morka... Koho by len v MI prilákali domáce zvieratá, keď ich vidí na každom kroku? Farma musí preto lákať exotickejším osadenstvom - emu, zebu, ťava, sob, biele indické pávy...

Toľko rozdiely, ktoré sme postrehli... A hoci spočiatku sme neboli nadšení informačnou kampaňou okolitých fariem, napokon sme uznali, že to má svoje výhody - pohodová komorná atmoška, "rodinný" servis.

15 fotiek z farmy visí na Marcinek.sk/akcie/michigan/farm . Vyskúšali sme nový formát galérie, s využitím Javascriptu. Dúfame, že sa bude páčiť a fungovať, pripomienky sú vítané. Zip archív je v súbore farm.zip.
Hoci Google nemá kvalitné mapy našej oblasti, pohľad na farmu z vtáčej perspektívy môžete vidieť na maps.ask.com.

Na našom strome - pokračovanie

... a vlastne aj (bohužiaľ) záver príbehu hniezda na našom strome. Niekoľko dní, možno týždeň po zverejnení nášho májového príspevku o živote na Našom strome, nás milo prekvapili noví obyvatelia: tri večne hladné zobáky (jeden z nich je na fotke 2). Pravidelne pri raňajkách na terase sme ich sledovali a tešili sa z nich. Potom nám roboši začali čosi robiť na streche a natierať terasu, takže sme museli na krátky čas z nich spustiť oči... Keď sme po dvoch dňoch s očakávaním vyšli na terasu a zdvihli pohľad ku hniezdu, bolo prázdne...

...

Zopár dní nato sme si všimli, že v hniezde predsa len niečo je. Mŕtvy vtáčik? Konárik? Aha, pohlo sa to! Zjavne sa tam niečo hýbalo, no ani otec drozd ani mama drozdica už na hniezdo nechodievali... O ďalších pár dní neskôr, na naše zjavné prekvapenie, sa záhada tajomného nájomníka objasnila. Foto 3 a 4.

Wikipédia hovorí, že veverica je všežravec a nepohrdne ani malým vtáčikom. Navyše pár dni pred robošmi sme naozaj videli ponevierať sa okolo jednu statnú vevericu... hm...

Toto však stále nie je koniec príbehu nájomníkov nášho hniezda. Mladá veverica si dnes ráno urobila zálusk na kŕmidlo pre vtákov, ktoré visí z konára nášho stromu. Toľko dobiedzala, až s ním treskla na zem. Jediné, čo sme videli, keď sme začuli rachot, bolo kŕmidlo na zemi a od neho iba dym a čiara až na obzor :) . Veverica sa do večera nevrátila...

Asi o týždeň sa odtiaľto budeme sťahovať. Príbeh nášho hniezda preto zrejme ostane nadobro otvorený a každý si ho môže dopísať po svojom. Naša verzia - napriek tomu, čo píše Wikipédia - hovorí, že otec drozd a mama drozdica presťahovali deti do bezpečia hneď, ako po terase začali pobehovať roboši. A veverica? Tá sa zastavila až niekde v lese, kde s úžasom zistila, že na svete je oveľa viac stromov ako ten jeden medzi našou terasou a parkoviskom...

NUMB3RS

Matematika ako primetime trhák na komerčnom americkom kanáli??!! Neuveriteľné, ale je to tak. V piatok o desiatej večer má na CBS vysielací čas úspešná a oceneniami ovešaná kriminálka NUMB3RS. Agent FBI využíva talent svojho brata - matematického génia - na riešenie kriminálnych prípadov.

Seriál divákom sprístupňuje modernú matematiku, o ktorej presnosť a jasnosť sa stará tím z Wolfram Research. Zorientovaný a pozorný divák má občas možnosť zaregistrovať aj nejaký ten artefakt z ich slávneho produktu Mathematica.

"Hutnosť" matematiky je (žiaľ?) prispôsobená priemernému americkému divákovi. Formátom sa dá dosť presne prirovnať k medicínskemu seriálu Doktor House (beží na STV?) - neomylný, závratnou rýchlosťou mysliaci geroj rieši komplikované prípady. V NUMB3RS je gerojom mladý génius, ktorý sa už stihol stať profesorom matematiky a pomáha rozpletať kriminálne kauzy. Tu má však hlbavejší divák - na rozdiel od seriálu House - v prípade záujmu možnosť nazrieť hlbšie do tajov disciplíny. Texas Instruments a NCTM pripravili website s názvom "všetci denne využívame matematiku", kde sa dajú nájsť praktické aktivity na úrovni strednej školy, sprístupňujúce mnohé matematické pojmy zo seriálu. Čo už je len toto za mizernú motiváciu? :-))))

Štyri ostatné epizódy NUMB3RS sa dajú vo veľmi slušnej kvalite pozrieť aj na internete. Reklamy sa dajú preskočiť a potrebné pasáže vrátiť späť. Do piatku tam ešte nájdete epizódu na spôsob DaVinciho kódu "Janusov Zoznam", kde si mlaďoch pomôže kryptológiou a bravúrne rozlúskne dôležitú šifru.

V prípade. že vás - rovnako ako nás - neoslovujú ideálni neochvejní geroji amerických seriálov, môže si pri pozeraní aspoň potrénovať sluch na ukážkovej filmovej američtine. Možnosť vrátiť pasáž o pár sekúnd späť tu plní významnú didaktickú funkciu :-) . Tak teda hor sa zabiť dve muchy jednou ranou - hodinu modernej matematiky a angličtiny (tá hodina je myslená doslovne - epizódy totiž trvajú školských 45 minút). Stačí kliknúť na nasledujúci link, na pravej strane vybrať "InnerTube" a v okne, ktoré sa otvorí, zvoliť jednu zo 4 ostatných epizód.
http://www.cbs.com/primetime/numb3rs/
A ešte spomenutá stránka TI a NCTM s aktivitami:
http://www.weallusematheveryday.com/

Tip: ovládanie videa je oveľa pohodlnejšie v RealPlayeri - po spustení videa kliknite naň pravým tlačidlom a vyberte RealPlayer (ak ho máte nainšalovaný).

Tomáš a HS Graduation

HS Graduation alebo ceremónia odovzdávania stredoškolských diplomov bola tohoto roku v Mount Pleasante výnimočná. Diplom dnes totiž dostal aj pravý a naozajstný slovák Tomáš od Senca (na fotke).

Ked sme sa už asi po pol roku bývania v našej americkej dedine vzdali nádeje nájsť tu niečo slovenské, na konci jednej hodiny došla ku mne študentka, že zastupovala na miestnej strednej škole a mala v triede študenta zo Slovenska. Bol som si istý, že si poplietla krajiny alebo kontinenty :) no keď sa pokúsila vyloviť Tomáš so slovenským "š" na konci, zbystril som pozornosť a poslal som po nej kontakt na nás. Tomáš sa ozval a asi od marca sme sa pravidelne každú sobotu ráno o desiatej stretávali vo francúzskej pekárničko-kaviarničke na raňajkách. Chodievali aj Eric a Karyn, jeho "hostparents".

Tomáš je tu na ročnom "výmennom" pobyte a 13. júna odlieta naspäť na Slovensko. Najbližšiu sobotu bude teda naše posledné stretko.
-t-

Fotky z Belize

Presun domény Marcinek.sk na nový server je definitívne uzavretý a aj album z Belize - hoci dávno hotový - konečne uzrel svetlo internetového sveta. Linka naň je photo.marcinek.sk/belize . Fotky sme rozdelili do troch podalbumov, najviac ich je v podalbume o snorklovaní, kde sme aj mierne prekročili našu normu na počet fotiek v albume (jeden album = klasický kinofilm (36 obrázkov)).

Poznávací zájazd v našom slovníku = týždeň (i viac) strávený - paradoxne - na jednom mieste. Ono poznávanie pre nás znamená dostatočne spoznať miestne obyčaje a chute a získať - alebo oprášiť si - vedomosti zo zemepisu, botaniky, zoológie... V tomto duchu poznávania je aj väčšina komentárov k fotkám. Prajeme príjemný a poučný zážitok!

(P.S. Nezabudnite si nižšie pozrieť príspevok o Maple Syrup Festivale, ktorý sme tiež len teraz zavesili.)

Kompletný album v zip archíve je rozdelený na 3 časti a aby fungoval presne tak, ako na internete, je treba dodržať tento postup sťahovania/rozzipovania:
1. Stiahnite Belize.zip . Po rozzipovaní dostanete zložku Belize a v nej zložky images a sanpedro a súbor index.html.
2. Stiahnite snorkeling.zip . Rozzipujte ho DO zložky Belize. V Belize máte teraz mať images, sanpedro, snorkeling a index.html
3. Stiahnite lamanai.zip . Opäť ho rozzipujte DO zložky Belize. Takže v Belize budú images, sanpedro, snorkeling, lamanai a index.htm .

Album sa spustí súborom index.html v zložke Belize a bude fungovať presne ako na Internete.

Maple Syrup Festival (27.-29.4)

Okolo maple syrupu, čiže javorového sirupu sa točí hotová alchýmia. V skorých jarných mesiacoch sa navŕtaním kmeňa cukrového a čierneho javora získava zo stromu miazga. Vonkajšie teploty sú veľmi dôležité, v noci musí mrznúť, cez deň už musí byť teplo, aby sa privodilo vytekanie miazgy. Tá sa potom zbiera do nádob, prichytených o strom. Tepelným spracovaním sa z miazgy vyparí voda a vznikne sirup. Ak by sa vo vare pokračovalo, získa sa cukor, karamel, maslo, krém. A teraz magická 40-tka. Na 1 liter syrupu treba približne 40 l miazgy. Z jedného stromu sa dá získať v jednej sezóne 40 l syrupu. Strom musí byť aspoň 40 rokov starý, aby sa mohol navŕtať. Aby miazga vytekala, musia sa každý rok navŕtať nové diery a vždy na inom mieste.

Aj keď hlavnými výrobcami javorového syrupu sú Quebec, New England a Vermont, v princípe sa dá syrup vyrobiť kdekoľvek, kde je vhodné počasie. Takéto vhodné počasie a aj dostatok javorových stromov je v Shepherde, mestečku len pár kilometrov južne od Mount Pleasantu, v ktorom sa každoročne koncom apríla koná Maple syrup festival. Pri jeho príležitosti sa stretnú v meste rodina, priatelia, pocestní a oslávia nový zber syrupu. Slávnosť - niečo ako náš jarmok, začína v piatok (dokonca aj deti dostanú voľno v škole) posedením v miestnej škole. Ochutnávkou miestnych klobásiek, špeciálne vyrobených pre túto príležitosť, ale hlavne amerických palaciniek poliatých novým javorovým sirupom. Večer o ôsmej prejde mestom prvý sprievod festivalu, síce trošku bizarný, ale každopádne svojský: všetky miestne húkajúce autá, od sanitiek cez požiarnikov a policajtov až po vymýšľaniny miestnych nadšencov. V nedeľu je ďalší sprievod, niečo ako naše prvomájové alegorické vozy - producírujú sa miestni podnikatelia, roľníci, robotníci, kráľovné krásy, klauni a k dokonalému zážitku z našich mladých liet chýbajú už iba Lenin-Marx-Engels a pod nimi pár bravčových ksichtov na tribúne (tak to na mieste zhodnotil Tibor :o) ).
-K-

Na druhej fotke, sediaci rad, je rodina Tiborovej kolegyne a na jeho konci Katka. Niektoré informácie som našla na anglickej Wikipédii.

Na našom strome

Pred terasou máme odrastený javor, ktorý rastie tak blízko, že jeho konáre sa s nami už delia o miesto na terase. V zime to problém nebol, no odkedy vyrašili listy, v byte treba svietiť pomaly aj za bieleho dňa. V júli sa preto zrejme budeme sťahovať.
Je tu však aj čosi pozitívne. Stačí nám vyjsť na terasu, aby sme sa dostali priamo do náručia prírody :-) . Na strome si urobil hniezdo robin, americký drozd, a poctivo sedí na vajíčkach. Už sa tešíme na mládež.
P.S. Fotky z Belize sú, len stále čakajú na nový server. Zdá sa, že slovenská byrokracia okolo prevodu domén a zmien registrátorov nemá na svete obdoby.

Cesty a miesta nášho pobytu v Belize

Súbory pre Google Earth (kmz), v ktorých sú zobrazené miesta nášho pobytu a trasy pohybu v Belize sú k dispozícii všetkým GoogleEarth nadšencom. Každé miesto ("placemark") obsahuje popis a väčšina z nich aj fotografie. Súbory sú tri a aby nebolo treba rolovať nadol, linky na nich uvedieme aj tu.

Navigácia je jednoduchá: jednoklik na značku miesta rozbalí komentár a fotky, dvojklik okrem toho ukáže aj detail miesta. Veľká časť územia, kde sme boli je v dobrom rozlíšení, preto sa na mnohé miesta môžete pozrieť i z intímnej výšky okolo 350 m.

Placemarky k snorklovacím miestam obsahujú aj obrázky najzaujímavejších trofejí, preto som vymenil nejaké (asi dve) fotky v predošlých príspevkoch. Dúfam, že som tým aspoň čiastočne vyhovel aj tým, ktorí sa sťažovali, že na fotkách sú samé zvery a nás nevidno :) .

1. San Pedro a juh Ambergris Caye. 14 značiek ukazujúcich naše obľúbené miesta alebo miesta našich dobrodružstiev. Lokálna atmoška a zopár miestnych zverov, vrátane krokodíla, ktorého sme mali v močarisku za hotelom.
   
2. Snorklovacie výlety. Trasy výletov a 7 miest, kde sa dá vidieť parádny podvodný svet. Samozrejme s obrázkami najzaujímavejších úlovkov.
3. Lamanai. Trasa celého, vyše 100 km výletu s popisom spôsobu dopravy a 10 miestami, kde bolo niečo zaujímavé - netopiere s usmievavou tvárou na chrbte, krokodil, či vzácny bocian Jabiru.

Na cestách I - Trocha zemepisu

Miestom našej svadobnej cesty (konečne po dvoch rokoch :o) ) bolo Belize. Do roku 1973 bolo toto územie známe ako Britský Honduras a hoci v 1981 získalo oficiálne nezávislosť, britský vplyv je tu stále badateľný: úradným jazykom je angličtina (ako jediný stredoamerický štát) a na bankovkách dominuje kráľovná Elizabeth II. Belize hraničí s Mexikom a Guatemalou a má takmer 23 tis. km2, ktoré obýva necelých 300 000 obyvateľov.

Bývali sme v meste San Pedro, ktoré leží na Ambergris Caye (ki:). Geologicky je to polostrov vychádzajúci z Mexika, no môžeme ho považovať za ostrov, pretože už v dávnej minulosti prekopali starí Mayovia kanál a oddelili tak Ambergris Caye od pevniny. San Pedro je živé mesto, dopravuje sa v ňom bicyklami a golfovými autíčkami. Náš hotel bol asi 2 km južne od centra, takže s tým ruchom to nebolo až také zlé.

Keď Tibor vyberal miesto nášho medového týždňa, hľadal (1) malý hotel so súkromím a (2) miesto, kde by sa dalo vidieť veľa hlavne pod vodou. Hotel Mata Rocks bol fajn, sotva 20 izieb, pekne upravený, hoci izba o dosť menšia ako v Egypte. Aj podvodný svet bol pekný. Popri Belize sa totiž tiahne najdlhší koralový útes na západnej pologuli a druhý najdlhší na svete (hneď po austrálskej bariére) a beží iba 700-1000 m západne od Ambergris Caye. Z lietadla ho vidno ako biely val peny z rozbíjajúcich sa vĺn lemujúci pobrežie (viď obrázok z Google Earth).

Svet pod vodou bol naozaj parádny, hoci na rozdiel od Egypta, kde sme mali koralový svet 100 m od pláže (pozor, nehovorím o Hurghade!!!) , bolo treba ísť pár km - loďkou alebo bicyklom po pobreží. Ale dali sa vidieť aj statnejšie kúsky - veľké raje, langusty, žraloky... No ja som okrem podvodného dobrodružstva očakávala aj trocha romantiky a už pred cestou som básnila o siedmich večerných šatách a večerných prechádzkach po pláži... Napokon som si ich nekúpila a teda ani nepriniesla a - chvalabohu - na prašné cesty, po ktorých sa preháňajú golfové autíčka a k ledabolo poobliekaným ľuďom by som asi veľmi nezapadla...

Okrem života pod vodou, nás tu obklopovali aj iné tvory. Leguány, papagáje, ibisy, pelikány alebo krokodíly v močarisku za hotelom :o) . O všetko to sa podelíme v našej obrazovej galérii, keď sa nám podarí pretriediť a vybrať fotky. Samozrejme, oznámime to aj v našom blogu.
-k-

Naše miesta v San Pedre môžete vidieť v Google Earth po kliknutí na sanpedro.kmz. Ďalšie miesta (snorklovanie, výlet na pevninu) nájdete v nasledujúcich príspevkoch.

Na cestách II - Fotografovanie pod vodou

Azda najväčšou atrakciou pre mňa bola fotografia pod vodou. S fotoaparátom sa mi podarilo splašiť aj "underwater housing" (ako tomu my na valale hovoríme), čiže púzdro na fotoaparát, s ktorým sa dá fotiť pod hladinou. Toto púzdro je vyrobené špecíálne pre Oly C5050, preto je fotoaparát úplne funkčný a dajú sa využívať všetky jeho funkcie.

Hneď prvý "ponor" naznačil, že fotiť pod vodou bude niečo úplne iné ako na súši. Veci sa javia bližšie a väčšie ako na vzduchu a snorklista je ponechaný napospas vlnám na hladine. Než som sa "naučil" zvládať fotoaparát pod vodou, minul som niekoľko desiatok, ak nie stovku záberov. Ešte že je doba digitálnych fotoaparátov, zaúčanie do podvodnej :) foto s filmom by veru nebol lacný špás.

Svoje know-how s radosťou posuniem ďalej každému, kto sa plánuje pustiť do fotografovania pri snorklovaní. Tu sú hlavné zistenia:

* Snorklista, ktorý chce robiť dobré fotky, nesmie ostať na hladine. 2 metre sú OK, 3 m lepšie*!pozn. dole!. No bez kyslíkovej bomby to vôbec nie je triviálne: aby snorklista vydržal v hĺbke a stihol zamieriť, zaostriť a cvaknúť, potrebuje hlboký nádych... aby sa však ľahko dostal čo i len 1.5 - 2 m pod hladinu, potrebuje mať prázdne pľúca. Tak si vyberte :)

* Blesk: Koralový útes hýri farbami. No voda pohlcuje červenú zložku slnečného svetla a už od hĺbky asi 2 m sa zdajú všetky koraly nazelenkavé. Použitím blesku sa červená zložka spektra doplní, preto sa koraly na fotkách zdajú krajšie a farebnejšie ako v skutočnosti. Ďalšie pravidlo teda znie: používajte blesk. No nie je to všetko zas až tak jednoduché. Snorklista sa pohybuje v plytkých vodách a vlny zvyčajne zvíria drobné čiastočky piesku. Tie vôbec neprekážajú pri kochaní sa krásami koralového sveta, no akonáhle stlačíte spúšť a spustíte blesk, dostanete na fotke ten istý efekt ako keď fotíte večer s bleskom za sneženia: prudko osvetlené zrnká piesku odrazia svetlo späť a objavia sa "machule" svetla. Preto ďalšia zásada znie: nepoužívajte blesk. Tak a opäť si vyberte :) .

Toto sú len dva príklady konfliktov, s ktorými sa musí snorklista-fotograf popasovať . Potápači to majú oveľa jednoduchšie a po vlastnej skúsenosti dokážem oceniť peknú podvodnú fotku, ktorú urobil snorklista. Ako návnadu na našu obrázkovú galériu pripájam pár fotiek a v zálohe nechávam ďalšie trofeje: parádna barakuda, žralok, raje a manty (tie plávali tak blízko, že sme sa ich dotýkali!), platesa ... po pretriedení mnohé z nich zavesíme na web... nechajte sa prekvapiť! -t-

Miesta, kde sme snorklovali, si môžete pozrieť aj v Google Earth. V súbore snorkeling.kmz sú trasy a miesta spolu s popisom a fotografiami zaujímavých úlovkov.

* Pre úplnosť je treba dodať, že potápanie so zadržaním dychu (tzv. free diving) môže byť životu nebezpečné aj v plytkej vode (1-2 m), ak sa nedodržujú jeho základné princípy. Náhla strata vedomia pod hladinou je častou príčinou "utopení" i výborných plavcov v plytkých bazénoch. Hoci takéto "utopenie" je údajne celkom fajn, neoplatí sa ho provokovať. Stačí rozumieť mechanizmu náhlej straty vedomia v plytkej vode (pekné vysvetlenie je napríklad na wikipédii) a počúvať zdravý rozum (t.j. neísť pod vodu "na doraz" bez dozoru na hladine (aspoň snorklista) atď.)

Na cestách III - Lamanai

Lamanai (v "mayčine" ponorený krokodíl) bolo kedysi pomerne veľké mesto mayskej civilizácie. Osídlenie sa datuje do 16. st. p.n.l., hoci mesto rozkvitalo najmä na prelome letopočtu ( 4. stor. p.n.l. - 1. stor. n.l.). Mesto žilo asi do 17.stor., medzitým Mayovia stihli vyhnať Španielov ktorí tu dobývali Yucatán a postaviť slávne pyramídy. Od 18. storočia začalo mesto upadať do zabudnutia a stratilo sa v pralese.

Po archelologickom prieskume, ktorý začal intenzívne až v 1974 roku, tu zriadili múzeum mayskej kultúry. Turisti sa sem dopravujú loďami po Novej rieke, kde sa dá vidieť pestrý život - korytnačky, krokodíly, obrovské bociany Jabiru a kopec iného vtáctva a rastlinstva. Naša trasa (čosi cez 100 km) mala tri časti: 1/3 na lodi, ktorá nás odviezla z Ambergris Caye cez ústie Severnej rieky lemovanej mangrovníkmi, 1/3 autobusom po prašnej a hrboľatej ceste a 1/3 opäť loďou po Novej rieke až do Lamanai.

Múzeum je stále súčasťou pralesa a okrem šplhania po pamiatkách sa tu preto dá obdivovať aj napríklad tukan, opice, ktoré nikdy nezliezajú na zem alebo čierna orchidea. -t-

Trasu výletu s komentármi si môžete prejsť aj na Google Earth. V súbore Lamanai.kmz je červenou čiarou zobrazená naša trasa a niektoré zastávky sú okomentované a ilustrované fotkou. Sú tam napríklad zaujímavé netopiere alebo číhajúci krokodíl.

Na cestách IV: Bezpečnosť turistu v Belize

Belize má povesť krajiny, ktorá je pre turistov bezpečná. Priateľskí miestni obyvatelia, minimálna kriminalita. Takto o Belize píšu na Internete turisti, toto vám povedia ľudia v Belize. Štandard bezpečnej krajiny a angličtina ako úradny jazyk má byť (a aj je) konkurenčnou výhodou Belize oproti ostatným krajinám Strednej Ameriky. O to viac nás prekvapila naša vlastná skúsenosť.

Posledný večer sme si vyšli do San Pedra na večeru ochutnať miestne špeciality - Mayský bufet. Príjemný večer, zaujímavé chute. Cestou naspäť do hotela som si zažiadala romantickú prechádzku po pláži. Zišli sme teda z rušnej ulice (sotva 50m) a šli popri vode. Neboli sme jediní, občas sme sa stretli aj s inými romantikmi.

Na jednom mieste, relatívne opustenom, nás predbehol španielský týpok na bicykli. Ako držal riadidlá, spod ľavej ruky mal vystrčenú asi tak 20-30 cm čepeľ noža a zahatlal "okay, money". Tiborovi bolo jasné koľko bije, ja som tomu nevenovala pozornosť, lebo s nožmi sa tam bežne hrávajú aj malé deti. Kráčali sme teda ďalej, ja pokojne, netušiac o čo ide a Tibor zvažujúc, čo ďalej. Dokonca si všimol, že za nami sa blíži už druhý kumpán na bicykli, takže veľké vyjednávanie neprichádzalo do úvahy. Drobné, čo sme mali v peňaženke by možno stačili na uspokojenie domorodcov, no v stávke bol aj fotiak na Tiborovom krku, a hlavne fotky v ňom.

Tibor vyhodnotil situáciu a čakal, kým prvý nepribrzdí aby zišiel z bicykla. V tej chvíli mi stisol ruku a zavelil "bežíme!" . Rozbehli sme sa a prefrčali okolo nožikára, ktorý keď sa otočil, ostal stáť a zmohol sa iba na "where's money, where's money!"

Do hotela sme už šli paralelnou (rušnou) cestou, sotva 50m od pláže. Po policajtoch ani nechyrovať, no zastavil nám jeden američan na golfovom autíčku, a ponúkol nám, že nás hodí bližšie k hotelu. Naša príhoda ho prekvapila. Za 6 rokov, ktoré tam žije počul iba o jednej vykrádačke obchodu a potvrdil, že San Pedro je bezpečné miesto. Ak sa objaví takýto prípad, tak určite ide o kriminálnikov z pevniny, ktorí si takto môžu dojsť prilepšiť si. No údajne nemajú veľkú motiváciu, lebo keď ich policajti chytia, najprv ich zmlátia do krvi a až potom posadia do chládku.

Príhoda trocha posunula náš pobyt v Belize smerom od romantiky (Katka) k dobrodružstvu (Tibor). Po rozhovore s "domorodcom" mám dokonca vážne podozrenie, že Tibor si tých kriminálnikov najal aby sa mi odnechcelo romantiky a romantických prechádzok po pláži :o) .
-k-

Ako som prišiel k Polydronu

Každý, kto z časti pozná aktivity Katedry matematiky PdF UK v Bratislave, dôverne pozná aj POLYDRON. Je to súprava plastových geometrických útvarov s patentovaným systémom spájania - útvary sa po spojení dajú voľne otáčať okolo ich spoločnej strany, akoby boli spojené pántmi. Patent vlastní a súpravu vyrába spoločnosť s hlavným sídlom v Británii a Polydron je na Slovensku (ale i Česku a v okolí) známy najmä - ba priam výlučne - vďaka popularizačným prednáškam, workshopom a aktivitám docenta Olivera Žideka.

Na súpravu som sa už dávnejšie pýtal aj tu, lebo súčasťou jedného kurzu, ktorý učím, je aj vyplňovanie roviny a geometria telies. Odpovede sa pohybovali zhruba od negatívneho extrému nič také nepoznám až po pozitívny áno asi viem o čom hovoríš a možno som to aj tu niekde videl(a). Očividne aj ten najpozitívnejší extrém nebol pre mňa ktovieako pozitívny, preto si viete predstaviť moje prekvapenie, keď som v jednej učebni, na hornej polici, kde som ledva aj ja sám zo stoličku dočiahol, objavil červenú plastovú krabicu. Keď som utrel hrubočiznú vrstvu prachu, vykukol nápis Polydron!!!

Krabicu som hneď znárodnil s úmyslom urobiť v nej inventúru, ale aby náhodou niekomu nechýbala, nechal som na polici lístok a poslal som mejl všetkým potenciálnym používateľom z math ed. "Šéfka" matematického programu pre učiteľov-elementaristov mi na to hneď odpísala, že ak bolo na tej krabici toľko prachu, tak je to určite moja súprava Polydron, ktorú som si konečne našiel :))) .

Takto som teda prišiel k Polydronu. A prvá (hneď po mne) sa z neho tešila Katka.
-t-

"Nový" fotiak

Po poltreťa roku (=2.5) bez poriadného fotiaka sme sa uzniesli, že nadišiel čas na zmenu. Túžobne očakávaný Canon 40D stále neuzrel svetlo sveta a hoci je 100% isté, že ho Canon predstaví tento rok, rozhodli sme sa pre rázny krok. Kúpili sme iný fotiak. No aby som neprišiel o možnosť neskôr si kúpiť aj 40D-cko, keď už bude na svete, Katka veľmi ochotne pojala tento fotiak za svoj ;) .

Je to Olympus Camedia 5050z. Kúpili sme ho z internetového sekondhendu za menej ako 1/3 jeho pôvodnej ceny. Už dlhšie sa nevyrába, hoci je to naozajstný skvost medzi fotoaparátmi tejto kategórie. Jeho silnou stránkou je optika a uznajte (páni fotografi), ktorý digitál na trhu vám ponúkne svetelnosť F1.8 (!) ? A nehovorím iba o tejto kategórii. Aj pri digi zrkadlovkách si na takúto svetelnosť siahnete azda iba s objektívmi profesionálnej triedy. No a o kresbe škoda reči.

Výber bol jednoduchý. Skúsenosti s jeho o 2 generácie staršou sestrou, 3 megapixelovou C3040-kou (tá vpravo), ktorú som v Egypte oplieskal o zem, jednoznačne ukázali, že táto optika nemá konkurenciu. 5050ka je posledný model, v ktorom ešte použili rovnaký objektív. Teraz ju máme doma, je vo veľmi zachovalom stave, má všetky vymoženosti pre najnáročnejších fotografov (azda s výnimkou výmeny objektívov) a pritom sa zmestí do malého púzdra na opasku... Chvíľami aj pochybujem, či mi vôbec treba tú opachu 40D, ktorá si žiada poriadnu brašňu, ak nie ruksak... Ale posadnutosť technikou je diagnóza, takže sa obávam, že sa zrkadlovke nevyhnem... No prinajmenšom si teraz môžem pokojne vyložiť nohy na stôl, počkať kým 40D vypustia na trh, kým ju všetci oskúšajú a skritizujú a poprípade kým nezlacnie na prijateľnú cenu :))) .

Nový fotiak je aj znamením, že fotky na webe začnú pribúdať rýchlejšie. Chystáme (konečne!) fotodokument z nášho obydlia, z Mount Pleasantu, z campusu a môjho pracoviska. Samozrejme, že prírastky budeme pravidelne ohlasovať v blogu.

-t-

Lyžovačka na Caberfae Peaks

Čosi málo vyše týždňa tu máme opäť zimu ako sa patrí. 30 cm snehu, teploty medzi -5 až -15. Snehové zátišie na zábradlí našej terasy ilustruje miestnu atmosféru. No namiesto prechádzky v lese okolo rieky sme prijali pozvanie Tiborovej kolegyne na nedeľnú lyžovačku na Caberfae Peaks, asi hodinku jazdy autom od nás. Áno áno, znie to neuveriteľne, ale v Michigane je naozajstné lyžiarske stredisko!

Všetky vleky (presnejšie všetky vleky na ktorých sme sa viezli) boli sedačkové lanovky. No nie ako u nás, s podložkou na nohy a bezpečnostnou tyčkou proti vypadnutiu. Nie, sadneš si na obyčajnú lavičku, nohy s lyžami ti hompáľajú ponad vrcholce stromov a ty sa vezieš bez akejkoľvek "poistky" pred sebou. Ale asi to tu takto chodí, nevideli sme nikoho, kto by bol vypadol, okrem jedného, ktorý vyskočil dobrovoľne, lebo mu pri hompáľaní spadla lyža :o) .

Na naše prekvapenie sme sa dočítali, že Caberfae Peaks bolo prvé lyžiarske stredisko na stredozápade USA a tretie v USA vôbec. (Prvé bolo Sun Valley, Idaho a druhé Stowe, Vermont, kde bol Tibor navštiviť svoju druhokolennú tetu a sesternice). Vo svetle tohoto historického faktu sa oné sedačkové lanovky zdajú celkom pokrokové. Je tu dosť zjazdoviek rôznych náročností, najdlhšia má vyše 3/4mi (1200 m) a z vrcholu je (pravdepodobne) parádny výhľad. Pravdepodobne preto, lebo snežilo a aj fotiak sme si nechali doma. Preto pripajáme iba fotky z ich webu.

Obyčajný smrteľník by za takúto celodennú lyžovačku s požičaním lyží a lyžiarok zaplatil $56. Keďže my sme tam oficiálne išli ako súčasť skupiny (školská skupina synov Tiborovej kolegyne), vyšlo nás to na $15 (!!!). No a možnosť využiť túto zľavu budeme mať aj nabudúce. Celkom ľudová cena za lyžovačku bez čakania v radoch a solídnymi svahmi, však? To len tak, aby sme vás trocha podráždili nie len tým, že tu máme sneh. :))).

Caberfae.kmz vás v GoogleEarth zavedie na ono miesto. Ako inak, je v nízkom rozlíšení, a to, že je tam zvlnený terén, vidno len tak-tak. Skutočnosť bola našťastie lepšia ;).

Prišla zima

Ukázalo sa, že prvé sneženie 12. októbra bolo iba nevinné strašenie a až do dnes tu bola príjemná jeseň. Dnes však prišla naozajstná zima.

Napadlo 15 centimetrov snehu, teplota čosi pod nulou. Hoci od poludnia kvôli počasiu zrušili školu, zdá sa, že na sneh sú tu zvyknutí a žiadna panika ani kalamita sa nekonala. Hlavné cesty boli čistené priebežne a na tých vedľajších si aspoň mohla Katka trénovať jazdu na snehu a brzdenie s ABS ;) .

Zdá sa, že zima tu bude ako sa patrí: mrznúce uši, vŕzgajúci sneh a parádna scenéria. Neodolali sme a hneď podvečer sme sa vybrali poprechádzať sa okolo nášho obydlia. Prikladáme dve fotky, ďalšie budú v pripravovanej galérii o našom obydlí a jeho okolí.

Big Sable Point

Big Sable Point je pieskový výbežok pevniny do Michiganského jazera asi 100 km južne od Sleeping Bear National Lakeshore. Aj tu sú rozsiahle pieskové pláne, hoci s oveľa menšími výškovými kontrastmi. Dominantou je maják z 1867, ktorý ako jeden z mála na pobreži jazera presahuje výšku 100 stôp.

Krížom cez duny, ale aj cez les a po pobreží je niekoľko turistických ciest. Pozorné oko si aj tu všimne zaujímavé pieskové útvary alebo stromy s bizarnými koreňmi, vypovedajúce o ťažkom živote vegetácie. Aj les bol plný kontrastov: viedli cezeň piesčité chodníčky, lemované z oboch strán hustým porastom machu. Hustý mach na piesku sa len tak hocikde nevidí...

Obrazovú reportáž nájdete opäť v našej fotogalérii a presné miesta výletu v súbore pre GoogleEarth 4.0. Okrem jasne viditeľného majáku a ďalších zastávok na našej prechádzke, je červenou čiarou zachytená aj trasa. Aj tento výlet bol príjemnou niekoľkohodinovou prechádzkou, zakončený romantickým západom slnka za Michiganské jazero. (Ospravedlňte mizernú kvalitu fotky. Dúfame, že onedlho už bude poriadny fotiak.)

Fotogaléria (18ks): www.marcinek.sk/akcie/michigan .
Súbor pre Google Earth 4 (5 miest a trasa): BigSable.kmz .
Kompletná fotogaléria: bigsable.zip .

Životné náklady

Často uvádzaným "meradlom" životnej úrovne býva množstvo základných komodít, ktoré si môže človek zo svojho mesačného platu kúpiť. Tento ukazovateľ som ďalej skonkretizoval a ponúkam vám porovnanie životných nákladov vysokoškolského učiteľa s PhD. na Slovensku a v Michigane. Tabuľka uvádza, koľko by museli tieto veci stáť na Slovensku, aby kúpna sila VŠ učiteľa na Slovensku bola taká istá ako kúpna sila jeho "odborného náprotivku" v Central Michigan University.

Príklad: Aby si VŠ učiteľ s PhD. na Slovensku mohol za svoj čistý mesačný plat kúpiť rovnaké množstvo mlieka ako jeho "náprotivok" v CMU, liter mlieka by musel stáť 3,45 Sk. Alebo: Kúpa 1 litra mlieka zaťaží mesačný rozpočet učiteľa CMU rovnako, ako výdavok vo výške 3,45 Sk u jeho slovenského "náprotivku".

Klikom na obrázok sa obrázok zväčší. Niektoré položky sa musia brať vyslovene lokálne, keďže náklady v rámci USA zásadne kolíšu (cena nehnuteľností, prenájom atď.)

Kde to vlastne bývame 2

Tak sme sa presťahovali do štátu Michigan, Isabella County, mesto Mount Pleasant. S výnimku času sa nám zmenilo takmer všetko... ľudia, krajina, klíma, možnosti...
Stretnúť na ulici nebieleho je naozaj podstatne ťažie ako v Rockville a asi rovnako pravdepodobné ako v Bardejove. Krajina s izolovanými mestami (a tabuľami, kde ktoré mesto začína a končí) sa začala podobať na tú doma a aj počasie sa pripodobnilo: v zime budeme ževraj lopatovať ostošesť.

Michigan je jediný štát, ktorý je tvorený dvoma polostrovmi. Jeden má tvar otvorenej dlane pravej ruky (palčiaka... čo domorodci zo spodného polostrova používajú na ukázanie miesta odkiaľ pochádzajú), druhý má tvar škótskeho teriéra. Prsty z ľavej strany obmývajú vody Michiganského jazera (podľa ktorého štát dostal meno), palec je obmývaný Hurónskym jazerom. Tieto dve jazerá sú prepojené 5 míľ širokým Mackinac kanálom. Dolný a horný polostrov spája tretí najdlhší visutý most na svete - Mackinac bridge. Dole, pri zápästí je jazero Erie. Chrbát teriéra zas obmýva jazero Superior. Vďaka jazerám Michigan získal niekoľko ďalších naj. Má najdlhšie pobrežie tvorené sladkou vodou v USA (po Aljaške najdlhšie pobrežie vôbec). Najviac majákov a registrovaných lodí v USA. Jazerá tvoria najväčšiu skupinu sladkovodných jazier na zemi. Zo žiadneho miesta v Michigane to nie je ďalej k pobrežiu ako 85míľ. A čo je úžasné, do Kanady je to len na skok.

Mount Pleasant je malé mestečko, ktoré leží práve v strede pomyselnej dlane. Pôvod, históriu ale aj smerovanie mesta možno vyčítať priamo z pečate. Prvú štvrtinu pečate tvorí znak pôvodného amerického - indián. Mesto je v susedstve indiánskej rezervácie, v ktorej indiáni spravujú aj kasíno, ktoré je známe široko-ďaleko. Vďaka tomu, že jedine Indiáni sú v USA naozaj doma, nemusia platiť dane a napríklad aj v kasíne sa riadia vlastnými zákonmi. Gamblovať môžu mladí už od 18 rokov (len tak na porovnanie, v iných končinách je gamblerstvo ale aj pitie alkoholu povolené od 21 rokov). Druhú štvrtinu tvorí znak poľnohospodárstva - obilie. Ďalej máme znak vzdelávania - promočná čiapka. Mesto bolo už pri svojom vzniku v rokoch 1860-1861 navrhované tak, aby tu malo univerzitu, ktorá sa stala skutočnosťou v roku 1895. No a napokon znak náleziska a ťažby ropy - vrtná veža. Z ďalších demografickým údajov mesta možno spomenúť, že je to mesto mladé (s priemerným vekom obyvateľov 22 rokov). Leží na "placke", preteká ním rieka Chippewa (vhodná na vodné športy), pomenovaná po pôvodných obyvateľoch chippewa-och.
No a čo je najpodstatnejšie, toto mesto sa stane na nejaký čas aj našim prechodným domovom.
-K-

Google Earth nepokrýva Mt. Pleasant v dobrom rozlíšení. Preto odkážem na satelitnú mapu na ask.com , kde je vidno strechu nášho domu (pod červenou šípkou). Pre rýchlu orientáciu odporúčam globálny pohľad na Mount Pleasant.

Sneží!

To, že tu môžeme očakávať viac snehu ako v Marylande, je jasné, ale prvý sneh 12. októbra ? :)

Vodičiakové rady 2

Je pravda pravdúca, že v Amerike je zásadnou otázkou prežitia dostať sa do "systému". Stojí to veľa námahy, času, papierov a nervov, v mnohých prípadoch to môže byť dokonca nemožné, no akonáhle ste "in", už sa veziete.

Prvým znamením, že sa začíname zaraďovať do systému bolo prihlasovanie sa za rezidentov Michiganu, vybavovanie MI vodičiakov a registrácie pre Golfíka. Majúc Marylandský vodičiak, všetci ku nám pristupovali úplne inak. Žiadne fronty, žiadne testy alebo jazdy, žiadna lustrácia. Jednoducho sme tam prišli, vytiahli si časenku (takže predsalen sme čakali - do 15 min), a povedali čo máme na srdci. Dostali sme papiere, informácie ktoré dokumenty potrebujeme a tzv. return pass - doklad, že sme tam už boli a nabudúce nemusíme čakať v rade.

S kompletnými dokumentami sme sa vrátili a šli bez časenky rovno k pultu. Tam nás pofotili, čosi sme popodpisovali, skontrolovali nám zrak a prebrali a okopírovali všetky potrebné dokumenty. Bolo toho dosť, takže trvalo to takmer hodinu, no bol to čas stravený aktívnou byrokraciou :) a nie pasívnym čakaním.

Azda jediným mínusom je, že MI vodičiaky sme nedostali na mieste, ale pošlú nám ich poštou. Ale to už nejak prežijeme :) .

Názov naznačuje pokračovanie júnového príspevku, v ktorom sme opisovali tortúry získavania nášho prvého amerického vodičiaku. Celkom slušná zmena odvtedy, čo poviete?

Bay City a jeho park (16.9.)

Týždeň po (dvoj)výlete k Michiganskému jazeru sme si to nasmerovali na východ - k Hurónskemu jazeru. Toto je naše najbližšie veľké jazero, k zálivu Saginaw to máme cca 70 km. Našim zámerom bolo omrknúť pláže, pozrieť si miestny štátny park a mesto Bay City.

Z významných vecí, ktoré sme sa o Bay City dozvedeli, nám hovorila niečo iba jediná - že je to rodisko Madonny. Tie ostatné veci, hm... buď máme zásadné medzery v amerických reáliách, alebo neboli až také významné ;) .

Park bol príjemný, no po návšteve Sleeping Bear Dunes sme mali latku očakávaní nastavenú asi privysoko - prechádzka vo veľkej časti parku sa pocitovo veľmi nelíšila od prechádzky v obyčajnom lese kdekoľkvek inde. Hoci treba priznať, že aj tu sme sa naučili niečo nové. Časť chodníka viedla popri močiari, kde sme sa čo-to priučili o močiarnom ekosystéme a Katke sa pošťastilo vidieť dvoch bobrov; tí jej priam skrížili cestu. A ešte niečim bude park pre Katku pamätný - prvý krát nazbierala odvahu chytiť do ruky... živého hada! Stálo ju to nemálo námahy a sebazaprenia, veď pozrite na obrázok a posúďte sami, aká to bola krvilačná šelma :))) . Vlastivedné poznámky sú vo fotogalérii priamo pri fotkách a v Google Earth si môžete zalietať priamo nad miestami, kde sme tieto fotky urobili.

Najväčším sklamaním bola pláž. Piesok, bahno, pena a až potom voda, komíny chemickej továrne v Bay City na obzore, tu a tam stopy motorového oleja. Sem veru chodievať nebudeme.
-t-

Fotogaléria (25 foto): http://www.marcinek.sk/akcie/michigan
Fotogaléria v zip: baycity.zip
Google Earth (10 miest): baycity.kmz . Tip: keď sa vám po odkliknutí súboru otvorí Google Earth a nastaví sa nad oblasť Bay City, kliknite na paneli vľavo na tlačidlo s trojuholníčkom (Play). Bez ďalšieho klikania vás Google Earth automaticky prevedie miestami, kde sme robili fotky.