nedeľa, februára 22, 2009

Prvé slovo

Ktoré je prvé slovo v živote človeka? A ako to vôbec vieme zistiť? Hoci hranica medzi slovom a neslovom je veľmi hmlistá, zdá sa, že naše rodinné preteky, či Damiho prvé slovo bude mama alebo tata, skončili. Nevyhrala ani mama, ani tata.

Niektorí naši americkí kolegovia hovoria, že prvé slovo je light (svetlo). Slovo je to jednoduché na vyslovenie (samozrejme, to "l" znie trocha inak ako to naše dospelácke), svetlo je všade a deti fascinuje. Katka hovorí, že z toho istého dôvodu je jedno z prvých slov u mnohých slovenských detí lampa. No nevyhrala ani lampa, ani light.

Ako vôbec vieme, ktoré je prvé slovo? Damián bľaboce už od narodenia, no slová to nie sú, lebo nie je za nimi zamýšľaný význam (presnejšie: ak aj je, tak ho my nechápeme). Už nejaký čas s nami komunikuje gestami (pozri post dole), ktoré síce význam majú, no medzi slová sa zrejme nedajú zaradiť. A v rámci mama/tata pretekov sme sa rozhodli nepovažovať ani brrrrm brrrrm za slovo, napriek tomu, že to je zvuk a má jasný význam - Damián už dávno takto nazýva autá, či nášho robota-vysávač.

Cez sito týchto kritérií sa však nedávno prešmyklo Damiánkove prvé ozajstné slovo. Presnejšie, on ho už používa zrejme dlhšie, ale nám až nedávno došlo, že to už nie je iba taký bľabot, ale naozajstné slovo.

Ono prvé slovo je žaba :-). "Ž" síce ešte nie je dokonalé, ale slovo to už naozaj je, má zreteľné hlásky a Dami ho používa zámerne. Dôkaz je na videjku. A že taká žaba porazila aj mamu aj tatu? Pochopiteľne, mama je len jedna, tata je len jeden no žiab ma Damián okolo seba aspoň 8 - s dvomi sa čabre vo vani, na jednu sa škerí pri chladničke (magnetka), s jednou si svieti (lampa-baterka) a nehovoriac o knižkách a obrázkoch...



P.S.: Tá sova bola naozaj ťažká, Dami ju videl predtým iba raz. Až pri pozeraní videa sme si všimli, že on vlastne húka, ale namiesto hú-hú robil fú-fú cez noštek. Akí sme len nechápaví rodičia, ani sme ho nepochválili, lebo sme čakali na jasné a zreteľné hú-hú... 

pondelok, februára 16, 2009

Kŕmenie poletúch

V poste Obrázky z domova III. sme zavesili fotku našich lietajúcich veveríc - poletúch, ktoré sme objavili úplnou náhodou kŕmiac sa na kukurici a ktoré sme podozrievali, že bývajú u nás v atike. Tri už nebývajú - deň po urobení fotky sme ich odchytili, dali do klietky a čakáme na príchod jari, aby sme ich mohli vypustiť.

Zdá sa, že za vyše mesiac, čo sú s nami, si na nás zvykli a tie superplaché tvory, ktoré je problém v prírode vôbec vidieť, kŕmime v pohode z ruky. Video ukazuje také kŕmenie ale aj ich zvyk z divočiny - robiť si zásoby. (Zostrih trvá 1:28)


Damián na plavárni

V sobotu Damián prvýkrát okúsil vodu plavárne. Každú sobotu tam budeme chodiť na pol hodinku, kde sa budeme spoločne čabrať a hrať sa tak, ako nám teta inštruktorka (inak Tiborova študentka) povie. Vo vode je Damián spolu s asi ôsmymi rovesníkmi.

Damián si vodu užíval ako sa patrí na správnu rybku. Už teraz sa tešíme na sobotu! Video trvá 0:31 a pretože bol fotiak v podvodnom púzdre, zvuk je úplne skreslený.



piatok, februára 13, 2009

Ťap ťap ťapušky a iné

Stručný súhrn vecí, ktoré sa Damián naučil. Začíname zliezaním z postele, už žiadne skoky strmhlav ale pekne nôžkami dole. (1:10)




Do "slovníka" pribúdajú ďalšie gestá. (1:18)




A napokon - Damián sa stavia na zadné. Ten hlas v pozadí je Ninka, ktorá bola u nás na návšteve. (1:45)