Zaujímavým vynálezom, ktorý sme obkukali, je nahádzať na riadky slamu a keď rastlinky vyrastú, jahôdky sa neváľajú po zemi ale odpočívajú pekne na slame. Takmer každá jahoda bola taká čistá, že si priam pýtala, aby sme ju zjedli... ham... Bolo by fajn mať niečo podobné aj u nás, len by sa najprv muselo zmeniť myslenie a konanie niektorých našich spoluobčanov (to nie je rasistická narážka :o)), aby sa nestalo, že by zákazníci ráno po ohlásení možnej zbieračky, našlo už na mieste činu len podupané pole.
Ako dieťa dediny som sa veľmi potešila dnešnému výletu. Čo som si naplno uvedomila až zbierajúca a kŕmiaca sa plodmi práce niekoho iného. Vybrali sme sa totiž na farmu :o). Podobných fariem je v okolí Rockville niekoľko, ale túto nám odporúčali. A keďže ani vy nie ste nejaké mestské detičky, tak predpokladám, že viete čo sme zbierali. Áno, áno, predsa jagodky :o). Po asi polhodinke cestovania sme podobne ako ďalších x ľudí zaparkovali na provizórne vytvorenom parkovisku medzi asi stovku ďalších áut. Hneď sme si aj zobrali pripravené krabice a vybrali sme sa na zbieračku, podobne ako ďalšie desiatky "Američanov". A sme zbierali a sme papali, takže okrem 8.5 LB, ktoré sme si kúpili ($1,57 za LB ) sme si brali v bruchách minimálne polovicu z toho.
Okrem jahôd sa na farme dajú podľa ročného obdobia pozbierať aj ďalšie plody... černice, jablká, tekvice a dokonca na Vianoce si môžete vyťať aj svoj vlastný vianočný stromček. Skrátka taký milý komerčný biznis. A zas prečo aj nie, to čo dopestujú, čiastočne predajú bez námahy priamo na farme, a čo im ostane, predajú do obchodov. Oni sú radi, že majú odberateľov a zákazníci sú radi, že majú príjemnú atrakciu.Ďalšie fotky: Marcinek.sk/akcie/maryland pod Homestead Farm.
-k-
GoogleEarth súradnice jahodového poľa: 39°06'50.46N 77°21'24.76W . Tip: pole je asi 30 km od nás, ak si dáte najprv naše súradnice a potom súradnice poľa, Google Earth tam s vami "zaletí".
nedeľa, mája 28, 2006
Agroturistika po americky
streda, mája 24, 2006
Doména Marcinek.sk spustená!
Odkazy v pravom okne sú pre tých so slabšou výdržou a/alebo tvrdou stoličkou. Budú odkazovať na aktuálne veci a zčasu načas budú aktualizované. Príjemné surfovanie!
-t-
piatok, mája 19, 2006
Obludne drahý benzín
Je to vážne. Keď to takto bude pokračovať, amerika vymrie od hladu.
V NY som mal kolegu, ktorý pobehal svet, v rámci Peace Corps učil matiku v Afrike a životným postojom sa vynímal z radu typických američanov. Obdivoval všetkých, ktorí sú schopní zbaliť si kufre a odísť žiť niekam úplne inde, lebo ako hovoril, američan by kdekoľvek inde na svete po pár týždňoch zahynul. Jeho slová sa mi vybavia zakaždým, keď vidím už-už kolabujúcu ameriku na benzínových pumpách.
Trocha počtov: dnes je kurz dolára 29,5 Sk, galón je 3,78 litra, takže summa summarum, $3,01/gal = 23,50 korún za liter benzínu. A to si už poniektorí musia od úst odtŕhať! A čo tá katastrofická predpoveď $5/gal.? Nuž pri dnešnom kurze je to rovných 39 Sk za liter. Hrozné pomyslieť, však?!!!
-t-
streda, mája 17, 2006
O záhradách a čerešni
Podobnú záhradu som objavil na svojich cyklopotulkách aj New York City (druhý obrázok) a odvtedy som tam pravidelne chodieval... Perfektne upravená, s fontánkou a - večne prázdna. Pripadala mi ako moja súkromná záhrada, veľmi zriedka sa tam niekto objavil (stále hovorím o New York City!). Veľmi podobne sa javí aj táto v Rockville, uvidíme, či sa stane našou súkromnou :).Pre GoogleEarth fanatikov zopár súradníc (stačí ich skopírovať):-t-
39°05'13N, 77°07'42.71W - záhrada pri kurtoch, súradnice ukazujú presne na čerešňu, stačí sa priblížiť.
40°52'17.72N 73°48'17.93W - záhrada v Pelham Bay Park v NYC - to je to (takmer) ľudoprázdne miesto v NYC
nedeľa, mája 14, 2006
Slovenské športovo-spoločenské popoludnie
Ešte cez týždeň rozposlal Jaro obežník, že kto sa pridá na nedeľné slovenské športovo-spoločenské popoludnie. My sme boli jasní už víkend pred tým, keď sa táto myšlienka zrodila, počas týždňa sa pridal Štefan, Julo aj Vlado s rodinkami. Všetci sme sa svorne zišli na lúčke pri Needwood lake. Prišli sme s Jarovcami asi o 14:00. Krásne, slnečné poobedie. Vo štvorici sme si zahrali futbal, pokecali a pofotili a asi o 16:00 sa ku nám postupne pridala celá Števova zostava aj s babkou, celá Julova zostava a nakoniec aj Vlado s Eminkou. Bolo nás dohromady 16 slovákov. Kričiacich, naháňajúcich sa, spievajúcich... a vzbudzujúcich pozornosť a záujem okoloidúcich a okolobicyklujúcich. Števo prinesol detské futbalové bránky, tak sa chlapi hneď aj pustili do hry. A my ženy (okrem Danky, ktorá nemohla vzhľadom na kolenné okolnosti) sme rozhodli zabávať deti, aby nemali možnosť kradnúť chlapom loptu. Oprášili sme spomienky z detstva a pospomínali si na rôzne hry... Lyžičky, vidličky, nože.... alebo sa to volá aj.... uhorky, uhorky hýbte sa... ďalej sme hrali Kráľu, kráľu daj vojačka, Krvavé koleno, žmurkanú, naháňačku, Janku, Janku, keľo hodzin, Kolo, kolo mlynské... Dopela som k rozhodnutiu oprášiť svoje - poprípade aj tie vaše -spomienky na ďalšie detské hry, :o) (námety očakávam v mejloch alebo v komentároch), pretože tieto detské hry majú niečo do seba a bohužiaľ vymierajú, lebo sa ich súčasné deti nevedia hrať... a na vine sme aj my dospelí, lebo im ich neukazujeme a nehráme sa s nimi... GoogleEarth súradnice lúky: 39°06'44.51N, 77°07'39.44W
-K-
Výlet do Harpers Ferry
Google Earth súradnice: 39°19'22.27N, 77°43'37.63W (žiaľ, nízke rozlíšenie).
Harpers Ferry je starobylé mestečko, ktoré je známe a navštevované. Leží medzi zelenými kopcami na sútoku riek Potomac a Shenandoah. Bolo vybudované niekedy v 18. storočí a zažilo prvú (úspešnú) americkú železnicu (tá tam stále je a je funkčná), útok Johna Browna proti otroctvu a najväčšiu kapituláciu federálnej armády v občianskej vojne. Vďaka trati a polohe sa v meste rozvíjal zbrojársky priemysel.
Mestečko mi pripadalo, ako náš skanzen. Pôvodne budovy, pôvodný kostol, pôvodne obchody. Z pôvodných vecí urobili atrakciu a celkom úspešne. Na jednom kameni sme si vychutnali podobný pohľad ako pred pár stovkami rokov Lincoln :o)
-T & K
Ako sme piekli chlebík
V jedno sobotné dopoludnie sme sa rozhodli vyskúšať upiecť si chlebík.
Najprv som zistila, že ml sa nerovná g, teda aspoň keď hovoríme o váhe múky. Načapovala som si totiž múku pekne do pohára a dala do misky... podľa odmerky to mal byť už 1l, ale ten liter sa akosi nerovnal kg. Ešte šťastie, že som už robila kysnuté cesto, hneď sa mi to nezdalo, že je tej múky akosi málo. Tak som si začala spomínať na našu slovenskú odmerku, kde sú čiaročky na múku, vodu, cukor, ryžu... Spomenula som si, že na rovnakej úrovni boli údaje 500 ml vody a 350 ml múky. Tu som do prepočtov zatiahla aj Tibora, ktorý mi to potvrdil. Pekne som si teda odmerala ingrediencie, vymiesila cesto. Miesila som ho určite aj dlhšie ako babkiných predpísaných 15 minút a nechala som si ho kysnúť v postieľke v teplúčku :o)
Pokiaľ nám kysol chlebík, ostrihala som Tibora. Kúpili sme si kadernícke nožnice a poviem vám, strihali samé. Naozaj som ho dobre a hlavne rýchlo ostrihala. Teda rýchlo, určite nie tak ako profi kaderníčka, no doma musel chudák trpieť na našom štokerlíku niekedy aj viac ako hodinu. A tu som za tú hodinu umyla ešte aj seba a aj kúpeľku.
-K-
Kde to vlastne bývame
Slovenské delenie na mestá a dediny tu neexistuje. Mestá sú rozťahané a poprepájané. Vrelo vam odporúčam nainštalovať si Google Earth (earth.google.com). Je to satelitný atlas sveta s terénnymi profilmi, kde si môžete preletieť celý svet (Tibor sa vie pri tom riadne vytešovať). Aj v tomto blogu sa budú objavovať súradnice miest, o ktorých budem písať, aby ste si ich v GoogleEarth mohli obzriet.
Budem rozprávať o 3 štátoch Ameriky. Prvý je štát District of Columbia, DC, tvorený len hlavným mestom Washington (malý štvorec na mape). Je to naozaj veľmi malý štátik, len taký fľak okolo Bieleho domu a Monumentu.
Prileteli sme na medzinárodné letisko, ktoré už leží v inom štáte - Virginii (na ľavej strane mapy.) Tu je aj Pentagon (blízko Arlington cemetery). Hranicu medzi týmito dvoma štátmi v jednej časti tvorí rieka Potomac. S tým súvisia aj rôzne zaujímavosti. Domy v DC nesmú byť vyššie ako Monument, ale domy za riekou uz vyššie sú, lebo su v inom štáte.
Z letiska sme išli autom po 5 prúdovej dialnici, ktorá ide v kruhu okolo celého DC do tretieho štátu Maryland, v ktorom je "mestečko" Rockville (sever mapy). Naozaj sa však nedá hovoriť o mestách v našom zmysle slova lebo mestá su poprepájané, neexistujú tu žiadne tabuľky že tu končí a tu začína iné mesto.
Tieto 3 štáty sú čiastočne poprepájané metrom (Rockville je predposledná severná zastávka metra), cestami, dialnicami, ale fungujú samostatne a majú napríklad odlišné zákony. Pred 4 rokmi boli v Marylande 2 ostreľovači... jazdili si v dodávke a ostreľovali ľudí naokolo. Bolo ich veľmi ťažké chytiť, lebo strieľali z auta... vystrelili a zdrhli. Takto zabili niekoľko ľudí. Lenže na ich potulkách sa im podarilo zájsť aj do štátu Virginia, kde tiež niekoho zastrelili. A to bola ich osudná chyba. Proces práve teraz prebieha... no a keďže ich súdia vo Virginii, majú veľkú šancu byť odsúdení na trest smrti, ktorý je tam možný, hoci aj keď tam zabili len jedného človeka a zvyšok v inom štáte, kde trest smrti už nie je... urobili skrátka osudnú chybu :o).
Okolie Rockville je placka. Po diaľnici sa väčšinou ide okolo malých lesíkov, ale o nejakom veľkom lese sa hovoriť nedá, lebo ak by aj bol, z každej strany by bol obklopený cestou :o).
Google Earth súradnice: 39°03'57.52N, 77°06'50.36W (terajšie obydlie) a 39°03'56.72N, 77°07'14.37W (prvé obydlie - u Štefanovcov)
-K-
Rozprávka o tom ako som skoro Bobra nemala, alebo ako bol Bobor bohatý, ale možno mŕtvy.
Tibor hovorí, že toto do blogu nepatri, ale mne sa to páči. Okolnosti a dôvody vzídenia tejto témy súvisia s jedným mojim večerným jobom... podrobnosti nemôžem napísať, tak jedinou indíciou bude len táto skutočná rozprávka :o)...
Kde bolo, tam bolo, za vlády veľkého Lenona... bol raz jeden Bobor, ktorý keď skončil školu, tak si hľadal miesto svojho budúceho uplatnenia. Na Ministerstve školstva práve vypísali ponuku pod krycím názvom "dajme šancu mladým pracovať vo vládnych kruhoch". Medzičasom však dostal aj druhú ponuku, civilkovať, pracovať a doktorátovať. Rozhodol sa a do vládnych kruhov už len poslal správu, že jeho kroky budú smerovať iným smerom.
O niekoľko dní, týždňov a možno aj mesiacov, zrazu len niekto klope na dvierka v Bardejove. Pred dverami dvaja čudní páni, že by s Bobrom radi slovko dali. Mamka vystrašená, naľakaná, čo ten môj syn v tej Blave stvára. Volá syna, volá, že čudná návšteva u nich bola a že možno aj zle urobila, keď kontakt naňho prezradila.
Pretiekla voda v Dunaji ba i piesok sa presypal, keď Bobrovi telefón zvoní. "Haló, haló, radi by sme s vami stretko dali". Dohodlo sa stretnutie. Pravda, trochu nervózne bolo... že oni majú naponáhlo, že aj len tu na ulici stačí, že majú naňho len zopár vecí. Bobor však trval, pevný bol, že nech len vojdu dnu, že by si po učení aj rád v tichu učebne oddýchol.
Vošli teda dnu a spustili. "Milý pane, o vás sme sa dozvedeli, že podklady dobré máte. My vám školy zplatíme, na Sorbone si doktorát urobíte, byt aj auto doprajeme a k tomu vysoký plat vybavíme." Padla Bobrovi, padla sánka a že reku čo za to. "Nuž nič, len malú službičku, špicľovať vám pre SIS-ku." Sánka padla ešte nižšie, ráznym hlasom jasne rečie. "Vďaka vám vy milí páni, to sa mojim morálnym zásadám bráni." Odišli páni, zľahla sa po nich zem, nebolo bohatstva nebol žiaden francúzsky sen.
-K-