Obrázky z domova III (nočné)

Neplánovane pridávame dnes už tretí post. Fotoaparát, o ktorom sa píše v predošlom poste, nám už dvakrát poslúžil aj na vyslovene vedecké :-) účely . V prvom prípade sme pred pár týždňami na listoch našej juky, ktorá bola cez leto vonku, našli drobné zrnká čohosi, Katka si myslela, že hliny. Keď nám juka začala strácať listy, pre istotu sme sa na zrnká pozreli zbližšia a fotoaparát nám tento pohľad pomohol aj zdokumentovať (viď foto vedľa, 1 dielik =1mm. Fotené makroobjektívom 100 mm s tromi medzikrúžkami). Po rýchlej identifikácii záškodníka (viete čo to je?) sme juke naordinovali liečbu a držíme jej palce, aby sa rýchlo zotavila.

Dnes nám fotiak pomohol vyriešiť ďalšiu záhadu. Neskoro večer sme pri našich dverách sledovali srny, ako sa hostia na tekvici, ktorú nám po helovine priniesli Honzovci (foto vedľa, tá veľká chvíľu naozaj kopala a odháňala menšie). Ako ich tak pozorujeme, Tibor si kútikom oka všimol, že nám niečo malé a strašne rýchle behá po vŕbe a kradne z kukurice pre veveričky. Katke chvíľu trvalo kým to vôbec zaregistrovala, no potom už pozorne študovala prejavy tajomného tvora. Bola noc a hoci máme pri dverách svetlo, nebolo šance tvora poriadne vidieť nehovoriac o tom, že vedel zmiznúť v zlomku sekundy. Tak sme pred dvere vyložili fotoaparát, a na diaľku sme urobili zopár záberov (o fotení na diaľku viď predošlý post).

Na fotke vedľa je onen tajomný tvor. Viete, čo to je? Keď sme chvíľu študovali fotky (bolo ich do 30), Tibor si na jednej všimol, že tvor má medzi prednými a zadnými labkami "voľnú" kožu, podobne ako lietajúca veverička. Nato Katka potvrdila, že videla, ako bleskovo sa presúvajú aj medzi vzdialenými konármi - pohľad do Wikipédie našu hypotézu potvrdil. Máme lietajúce veveričky (!) a nie je vylúčené, že bývajú u nás pod strechou. Budeme ich odteraz preto pozorne sledovať a možno ich budeme musieť pochytať tak, ako chipmunkov, ktorí nam žili v garáži.

Na záver ešte jedna staršia fotka, ktorá sem však tematicky zapadá - je tiež nočná. Jedného dňa v lete či jeseni sme zabudli zavrieť dvere do garáže. Katka ich šla okolo polnoci skontrolovať a našla tam "také zvieratko". Tibor počul, ako Katka zvieratku dohovára (šššš, heš-heš) :-) tak sa došiel pozrieť. V garáži sa nám hostili na vtáčich dobrotách dvaja rakúni a nezdalo sa, že by ich naša prítomnosť veľmi obťažovala a tak sme mali čas zbehnúť aj po fotiak (starý Olympus). Rakún (racoon) sa po slovensky volá medvedík čistotný.

Dnes sme zavesili ešte dva posty a fotky zo Slovenska, nezabudnite si ich nižšie pozrieť.

Naše vtáky

Vtáky za našim oknom, tak ako ich zachytil Tiborov vianočný darček - Canon 40D. Keď ich s pomocou Honzu (ktorý sa dobre vyzná v amerických vtákoch :-) ) všetky identifikujeme, pripíšeme aj ich mená, prípadne pár riadkov z ich života. Nie že by sme si mysleli, že vás to zaujíma :-), to je pre nás, nech spoznáme zvery, s ktorými zdieľame životný priestor.

V tejto várke je vtákov 9, medzi nimi najmenší ďateľ amerického kontinentu (fotka hore), ešte iný druh ďatľa a potom zopár malých vtáčikov. Galéria sa bude postupne rozrastať a so zaujímavými úlovkami  sa samozrejme pochválime priebežne aj v blogu.

Fotky nájdete na picasa.marcinek.sk, album Naše Vtáky. Nezabudnite si pozrieť aj fotky zo Slovenska (predošlý post), zavesili sme ich tiež dnes.

Ešte dve tiborove technické fotopoznámky. 

Poznámka prvá. V čase, keď sme kupovali 40D, bol už takmer 4 mesiace na svete aj 50D. Zaujímavé je, že napriek tomu, že 50D má 15 MPix senzor (40D "len" 10 MPix), rozhodnutie v prospech 50D nie je vôbec jednoznačné. Z diskusií na internete sa zdá, že výrobcovia sa dostávajú na hranicu fyzikálnych zákonov.  Odhliadnuc od väčšieho šumu, s ktorým si ale Canon veľmi dobre poradil, 15 miliónov pixelov na APS-C políčku vytvára takú hustotu pixelov, že na ich plné využitie už ledva stačia aj superdrahé profesionálne objektívy!

Poznámka druhá. 40D je prvý fotoaparát z desiatkovej rady Canon-u, ktorý umožňuje fotografovanie "Live View". Inymi slovami, netreba pozerať do hľadáčika fotoaparátu, ale obraz sa zobrazí "naživo" na displeji. Samozrejme, žiadna veda, toto predsa robí každý jednoduchý, aj ten najšuvixovejší digitál. U zrkadloviek to však nie je technicky vôbec jednoduché ("zavadzia" zrkadlo) a preto s tým Canon došiel až minulý rok. No okrem klasického "Live View" tento Canon umožňuje aj fotografovanie na diaľku - fotoaparát je napojený na počítač, kde fotograf vidí reálny obraz, vie si ho zväčšiť, doostriť, zmeniť nastavenie fotoaparátu a samozrejme cvaknúť! Všetky vtáky boli odfotené presne takto - foťák na stative a fotograf :-) za počítačom.

Fotky zo Slovenska

Zavesili sme fotky z výletu na Slovensko. 135 fotiek je uprataných do chlievikov:

Bratislava

Javorinka

Orlov
Bardejov

Bardejovské Kúpele

Smilno

Džvernik

Vysoké Tatry

a dajú sa vidieť na Damiánkovej Picase. Letné fotky slnečného Slovenska aspoň trochu vyvážili pravú ruskú zimu, ktorú tu práve máme.

Obrázky z domova II.

Včera večer začalo snežiť a s malými prestávkami sneží stále. Teraz je nejakých 40 cm a nevyzerá, že by sa schyľovalo ku koncu. A aj tie prestávky boli dobré akurát na to, aby sme vybehli s lopatou a odhrnuli spred garáže a chodníčka a o pár hodín sledovali, ako je všetko opäť na začiatku :-) .

Keď dosneží, urobíme par fotiek (a samozrejme snehuliaka!). Dovtedy si s nostalgiou zaspomíname na časy, keď sme (iba) hrabali lístie. Päť fotiek jesenných a päť zimných (prvý sneh, ešte predtým, než začala Perinbaba vystrájať) je na Picase, album Domček. Môžete si pozrieť okolie, kde bývame.

Sánkovačka

Na dlhú michiganskú zimu sme Damiána vyzbrojili otepľovačkami a sánkami a včera (sobota) sme sa zdokonaľovali v jazde na rýchlosť a na zručnosť. Cvičiskom bola záhrada Eric-a a Keryn a na fotkách sa môžete presvedčiť, že o zábavu núdza nebola.

Ešte šťastie že Damián a Nina sú ešte malí a my sme sa mohli utrhnúť z reťaze. Keď budú starší, bude to ťažšie, presne podľa prastarej múdrosti:

Byť dobrým príkladom pre deti  znamená obetovať všetku srandu stredného veku.

15 fotiek je v Damiánkovej Picase http://damian.marcinek.sk , album 9. mesiac.

Lozenie a svietenie

Dve videjka o tom, ako sa Damián popasoval s náročnými fyzickými a intelektualnymi problémami. :-)

Výstup (1:05).

A bude svetlo! (0:37)

Veľká švanda na schodoch

Damiánkovi už schody nerobia žiadnu prekážku - videjko o jeho lezeckých výkonoch zavesíme o pár dní. Dnes minútka a štrnásť sekúnd o tom, akú úžasnú švandu môžete u nás zažiť, keď vyleziete schodmi až na samý vrch :-) .

O novom cestnom zákone

V dobe nášho pobytu na Slovensku sa dosť rozprávalo o novom cestnom zákone, ktorý mal platiť od jesene.

Jednou z plánovaných zmien bolo "odľahčiť" policajtov a uzákonniť, že policajt sa k dopravnej nehode má volať iba ak dojde k zraneniam alebo škoda presiahne 120 000 Sk. Tento výborný námet na pivové debaty s kamošmi sme patrične využili a spravodlivo sme sa rozohňovali nad tým, že zo strážcov poriadku sa stanú darmožráči živení z našich (pardon, vašich) daní a z obyčajných vodičov odborníci na odhadovanie výšky škody pri nehode.

Slovenské správy sledujeme už len veľmi sporadicky a netušíme aký osud návrh zákona postretol, no spomenuli sme si naň asi pred mesiacom. Na našej tichej ulici, kde ledva prejde nejaké auto a rýchlosť je obmedzená na 25 mph, sa jedného dňa ozval rachot (ja viem, obmedzenie rýchlosti na Slovensku neznamená vôbec nič, ale tu je chvalabohu rešpekt a úcta k zákonom na trocha inej úrovni). Vyšli sme na našu posiedku a vidíme susedu a nejakého mladého chodiť okolo áut a obzerať ich.

Do pár minút došlo aj policajné auto, vystúpil policajt, zobral fotoaparat, niečo pofotil, niečo sa pozhováral s oboma stranami a zapisoval. Po nejakých 5-10 minútach obe strany nasadli do svojich áut, odišli svojou cestou a ostal iba policajt.

To, čo sa dialo potom, nás zaskočilo. Policajt otvoril kufor na svojom aute, vytiahol papierový sáčok a začal zbierať úlomky prasknutého plastu na zemi. Sáčok odniesol do kufra a z kufra vytiahol metlu a smeták. Kľakol si na zem (čítate dobre, policajt kľačal na zemi!) a poriadne vyzametal všetky plastové omrvinky zo zeme. Omrvinky vysypal do sáčku, sáčok vložil do kufra, nasadol a odišiel.

Byť policajtom je tu vysoko vážené a rešpektované povolanie. A my sme mali príležitosť vidieť prečo - policajt je doslova a dopísmena strážcom poriadku bez ohľadu na to, či zbiera neporiadok za $40 alebo 120 000 Sk. Myslíte si, že po tejto skúsenosti a po poznaní, že policajti na Slovensku sa (možno) nebudú unúvať k nehodám pod 120 000 Sk, môj rešpekt a úcta k slovenským policajtom stúpne??!!

P.S. Vzhľadom na to, že mam viacero dobrých známych v radoch policajtov, pre istotu upresňujem, že nekrútim hlavou nad všetkými policajtmi "v teréne", ale tými, ktorí tvoria zákony a formujú "slovenskú policajnú kultúru"...

Prišla jeseň ...

... a s ňou kopec lístia. Naše dva krásne jasene (o nich niekedy v osobitnom poste) zhadzujú listy ako prvé, a tak kým pred domom je sviežo zeleno, za domom už šuchoce po členky napadané žlté lístie. Damiána zakaždým fascinovalo to žlté, čo leží na zemi a šuchoce, preto sme ho dnes do lístia rovno položili. Zopár vysmiatych fotiek sme zavesili na damiankovu picasu (http://damian.marcinek.sk), treba kliknúť na album Šiesty až ôsmy mesiac. A prihodili sme tam aj par iných fotiek, čo sme urobili, odkedy sme sa vrátili zo Slovenska. V čase písania tohoto postu ich tam bolo spolu 17.

Na záver videjko z Damiánka v lístí. Trvá 2:35 a vidno na ňom aj trocha z nášho okolia, dokonca počuť hvízdať vlak, ktorý prechádza naším mestom asi 1x denne :) . Samozrejme, že aj toto berte ako predkrm k sérii fotiek z domu a jeho okolia, ktoré onedlho zavesíme!

P.S. Nezabudnite si pozrieť videjká aj v nasledujúcom poste, tiež sme ho zavesili dnes.

Pohyblivé obrázky

22. septembra - Kúpanie

Vodný živel Damián. A v kúpeľni pravidelná potopa. Rýchlo si ho pozrite, lebo ktovie ktorému puritánovi bude opäť vadiť nahatý Damián a nám ho zruší (spolu s celým blogom :) ).
Trvanie: 1:54

12. septembra - Papáme lyžičkou

Druhé papanie lyžičkou. Prvé bolo deň skôr, no chýbal Tibor a teda aj kamera.
Trvanie: 1:40

10. september - Prvýkrát v skákadle

Skákadlo je obľúbená aktivita celej rodiny. Video je zasa tmavé, keď sa sťahuje z SD karty a ešte prechádza konverziou na bloggeri, tak kvalita je mizerná. Ale dúfame, že lepšie ako nič.

Trvanie: 1:17

Obrázky z nového domova 1

Konečne sa začíname vyhrabávať spod krabíc a tašiek, ktoré sme si presťahovali do nášho nového domova a to, čo pripomínalo skôr sklad krabíc sa pomaly začína podobať na normálne ľudské obydlie. Noviniek je habadej, aj slovných aj obrázkových, preto sa dostane i na náš prachom zapadnutý blog - vráťte sa preto čoskoro! :)

Fotky domu samozrejme zverejníme neskôr, nemôžeme predsa začať hlavným chodom! :) ... najprv zopár predkrmov na povzbudenie apetítu.

Tým prvým je výhľad cez veľké okno s dreveným rámom v obývačke. Za oknom je najstarší obyvateľ nášho pozemku - vŕba rakyta s priemerom kmeňa bezmála 1m , na ktorej nám nechal John svoje kŕmidlá pre vtáky. Poviete si (tak ako sme si to povedali aj my), zopár kŕmidiel aby sa občas zastavil nejaký vták... Skutočnosť nás však vážne zaskočila a prvých pár dní sme pomaly nič nerobili, pretože sme nevedeli odtrhnúť pohľady od okna.

Za prvé dva dni sme videli toľko druhov vtákov, koľko sa azda ani za roky nedá stihnúť v divej prírode. Hore je Kardinál, ktorého sme ako raritu občas v diaľke zahliadli v Marylande. Na obrázku samček, samozrejme, že v archíve máme aj samičku :).

Máme tu aj rodinku amerických stehlíkov, tých sme vídavali aj v našom prvom byte. V poste z mája 2007 je fotka jedného takého. Na väčšinu vtákov však budeme potrebovať dobrý kľúč, lebo nemáme poňatia ako sa volajú.

Toho napravo sme si pracovne nazvali brhlík. Sme radi, že tam je, lebo často poskakuje aj po vŕbe a čistí ju (ako ďateľ, ktorý nám sem tiež chodí; aj fotka určite bude).

Najväčšou raritou pre nás však boli a sú kolibríky. Hovorí sa, že tie tu sú iba pár dni v roku na jar a na jeseň keď sa sťahujú, no my tu každý deň máme minimálne jeden párik. Pre Katku to bol o to väčší zážitok, že kolibríka videla prvýkrát naživo. A to nie hociako - jedno kŕmidlo máme priamo na okne, preto v čase kŕmenia sa k nemu stačí postaviť a kolibríka vidíte zo vzdialenosti (či presnejšie "blízky") asi 40 cm! Naľavo samček, napravo samička.

Prikrmovanie vtákov a "birdwatching" je ďalším príkladom kultúrnych rozdielov. Na Slovensku sa vtáky prikrmujú v zime, aby sa im pomohlo prežiť a v lete sa prikrmovať nemajú, aby nezleniveli, zachovali si svoju prirodzenosť a nenarušila sa rovnováha v prírode. Tu je logika iná - vtáky sú príjemným spestrením života v dome, preto je snaha aby sa rýchlo množili a bolo ich čo najviac a teda sa prikrmujú aj v lete. Pôvodne sme si predsavzali, že budeme prikrmovať "slovenským" spôsobom, no asi nás ten život za oknom zlomí - okrem toho, mnohé vtáky, ktoré nám sem chodia, robia lekársku službu aj našim stromom...

Vtáky však nie sú jediným atraktívnym objektom za našim oknom. O rodinke šantivých chipmunkov, ktorí nám bývali v garáži napíšeme nabudúce, a tie ostatné foto ponecháme bez komentára. Áno, to všetko vidíme pri pohľade cez okno. Bývame tu vlastne ako takí lesní ľudkovia (= Rumcajs, Lesana a Cipísek :) )- kto neverí, nech sa príde presvedčiť! Na návštevu sa už teraz tešíme! ...

Jahody! (po tretie)

All 14 pictures from strawberry picking / 14 fotiek z oberačky

Veru veru, už je tu tretia jahodová sezóna, odkedy sme odišli zo Slovenska. Hoci táto je predsa len iná ako tie predošlé (Máj 2006, Jún 2007). Je vlastne prvá... ;-) .

Miesto je to isté ako minulý rok - Farma "Anderson and Girls" pri Stantone. Slovné info teda ušetrime, veď všetko je napísané v júnovom poste z minulého roku. Tak už kliknite na ten link s obrázkami hore! :-)

Cenzúra na Picase?

Dnes nám od verných čitateľov :-) došla sťažnosť, že Damiánov web album nefunguje. Zašli sme ho teda skontrolovať, a naozaj! Album bol odstavený s vysvetlením, že sme pri používaní Picasy porušili podmienky Google. Letmý pohľad na podmienky neodhalil nič zásadné a tak s veľkou pravdepodobnosťou niekoho pobúrila fotka kúpajúceho sa Damiána v adamovom rúchu. Príšerné, toľká bezočivosť z našej strany!!!

Fotku sme odstránili a na tých ďalších z kúpania budeme musieť zapojiť naplno nášho kreatívneho ducha. Ako napríklad na fotke hore. Kam len sme to dospeli?

P.S. Do Damiho albumu sme dnes pridali 8 fotiek.

Damián rozpráva 2

35 sekúnd z asi troch minút ozajstnej (zmysluplnej :-D ) debatky. Kvalita opäť diskutabilná (budeme musieť vypínať telku a zasvietiť svetlo, lebo pri kopírovaní na SD kartu sa kvalita poriadne zhoršuje) no obsah ako vždy - jedinečný.

Už aby sme mohli všetky videjká stiahnuť do počítača priamo z kamery! Keď sa nám to podarí tak všetky tieto kúskove videá Damiánovej výrečnosti nahradíme kvalitnejšou minútkou - dvoma.

Damián rozpráva

No dobre, dobre, dobre, už aspoň z dvoch strán ste nás zjazdili, že Damiánko rastie a žiadne obrázky nepribudli, tak teda prihadzujeme ďalšiu kostičku :-) ...

Damiánova výrečnosť na dvoch krátkych videjkách. Obe boli natočené minulý štvrtok, ôsmeho mája, keď sme s Damiánom oslavovali dva mesiace! Obe majú okolo dvadsať sekúnd.

Máme pas

... a naše plány prísť v lete na Slovensko sú opäť o čosi reálnejšie. Ak sa letenky podarí vybaviť rovnako hladko ako pas, tak by sme sa na rodnej hrude mali ukázať 9. júla (priletíme s najväčšou pravdepodobnosťou do Prahy). Asi 10 dní v BA, potom vyše 3 týždne na východe a nakoniec ešte možno zopár dní v Bratislave.

Takže si urobte miesto v kalendári, budeme sa tešiť!!!

Aktualizované 16.5.: Letenky už sú, prílet bude do Viedne 9.7. Bratislava od 9.7. - 20.7., Východ 20.7. - 16.8., Bratislava opäť 16.8. - 19.8. (19 odlet späť).

V talári

Včera sa Tibor zúčastnil slávnostnej promócie študentov CMU. Navliekli ho do talára, ktorý si mal asi mesiac a pol pred promóciou objednať a posadili na jednu z troch ceremónií, ktoré včera prebiehali.

Pri objednávke talára sa ho pýtali 4 veci - výšku, katedru z ktorej je, najvyšší vedecký titul ktorý má a školu, kde ho získal. Zdalo sa mu divné, na čo sú na objednanie talára potrebné všetky tieto údaje - stačila predsa výška (prípadne šírka) ?!

Po patričnom naštudovaní problematiky akademického odevu v USA vysvitlo, že tieto údaje sú naozaj dôležité, hoci v Tiborovom prípade boli aj tak zbytočné, lebo to objednávači doplietli. Resp. Tibor netušil, kam otázky smerujú a ako na ne treba odpovedať :) . Pre vysvetlenie sa pozrime bližšie na súčasti akademického odevu.

Talár. Talár a čiapka sa kedysi nosili ako bežná uniforma do školy každý deň. Akademické špecializácie a hodnosti sa vyznačovali rôznymi prídavkami a okrasami, aby žiaci a učitelia vedeli koho na chodbe alebo pred budovou stretli. Bakalárske a magisterské taláre boli a sú čierne, výborní študenti mali právo si okolo krku dať zlatú stuhu a odlíšiť sa tak od ostatných. Dnes sa samozrejme talár použiva iba pri ceremóniách; výnimkou je jedna univerzita v Tennessee, kde učitelia a najlepší študenti nosia čierny talár do školy denne.

Doktorský talár je tiež čierny, no od bakalárskeho a magisterského sa odlišuje tromi zamatovými pruhmi na rukáve (na tej smiešnej fotke ich vidno na Tiborovom pravom rukáve). Sú tiež čierne, takže ich až tak dobre nevidno hoci niektorí (napríklad prezident (=rektor)) ich mali zvýraznené farebným lemom.

Čiapka (mortarboard). Zlatý "brmbolec" na čiapke hovorí, či ste sa stretli so študentom, alebo už graduovaným človekom. Ak stretnete niekoho v bakalárskom talári :-) a brmbolec ma na svojej pravej strane, tak je to ešte len študent, ešte nie je bakalár. A práve jedným z vrcholov graduácie (=promócie) je, keď prezident po odovzdaní diplomov oficiálne vyhlási študentov za bakalárov (magistrov, ...) a vyzve ich, aby si prehodili brmbolec na ľavú stranu.

Akademická kapucňa. Ono to už nie je funkčná kapucňa ale iba farebný pás, ktorý sa prehodí cez plecia. Doktorská kapucňa je dlhá 4 stopy a má dve strany. Farba vonkajšej, zamatovej strany hovorí, v akej oblasti má človek doktorát. Zlatožltá prináleží "science", ktorá zahŕňa aj matematiku. Tibor, ktorý pri objednávke na otázku z ktorej katedry je odpovedal, že z matematiky, dostal pochopiteľne zlatožltú. Aké bolo jeho prekvapenie, keď Denny (na fotke vpravo), ju mal svetlo modrú! No a samozrejme vysvitlo, že aj Tibor mal mať svetlo modrú - tá je totiž pre ľudí s doktorátom vo vzdelávaní (education), kam mathematics education patri.

Vnútorná strana kapucne je z lesklej látky a na chrbte sa "obráti na ruby" tak, aby ju bolo vidno. Farebný vzor predstavuje Alma Mater - školu, na ktorej dotyčný získal doktorát. Takže si viete predstaviť problém, ktorý nastal, keď Tibor zahlásil Univerzitu Komenského! Napokon z toho predsalen vykorčuľovali a dostal kapucňu s modro-bielou kombináciou. To len aby ste na UK vedeli, akú máme kombináciu :-D . Ktovie, akú americkú alma mater mu vlastne priradili... alebo žeby modro-biela bola pre všetky neznáme univerzity? :-)

Toľko o talároch a ceremóniách. Niekoľko ďalších fotiek, ktoré odfotila Katka, sme zavesili na web a pridali pár dávno očakávaných fotiek z campusu. Ale link až v nasledujúcom poste o CMU...
(Jedno foto a pár riadkov zo stredoškolskej graduácie sú v našom minuloročnom poste o Tomášovi.)

Central Michigan University (II)

(voľné pokračovanie predošlého postu)
... a aby sme nemuseli link na fotky z campusu uviesť len tak nasucho, pridávame pár čísel zo života CMU.

• 27 768 študentov zapísaných v šk. r. 2007/2008. Počet zahŕňa 19 876 on-campus a 6 921 off-campus študentov ("diaľkárov"?) a radí CMU na štvrté miesto čo do veľkosti michiganských verejných univerzít (tých je 15)
• 3 771 zapísaných "prvákov" (nových študentov) v tom istom šk. roku
  
• silné učiteľské programy - CMU udeľuje najviac učiteľských magisterských titulov v Michigane.
  
• vyše 200 študijných programov spolu.
• celkovo 22 študentov na jedného učiteľa
• 7 fakúlt: "ekonomická", "masmediálnej komunikácie", "pedagogická", "filozofická", "prírodovedecká", "zdravotnícka" a Graduate Studies (tí čo študujú na magistera alebo Ph.D., patria pod samostatnú fakultu bez ohľadu na to, čo (kde) študujú).
• cena za jednu kredithodinu (pre nových študentov v tomto šk. roku) je $304 pre rezidentov Michiganu a $707 pre nerezidentov. Kurzy ktoré som doteraz učil boli 3 kreditové takže za semester každý môj študent len za môj kurz zaplatil $912 (resp $2 121 pre nerezidenta). To sú bakalári. Magistri majú $399 ($719 nerezident) a doktorandi $441 ($798) za jednu kredithodinu. CMU sa neradí medzi drahé univerzity.
• priemerné ročné štipendium (ak ho študent získa) je $9 200. Graduate students u nás na katedre dostávajú viac, okolo $12 000.
• príjmy CMU za minulý fiškálny rok predstavujú $373.5 milióna.
• Campus zaberá takmer 200 hektárov a pritom pešo sa dá medzi dvomi miestami dostať do 15 minút. Premyslené plánovanie - veľa zelene, dostatočné parkoviská, ukľudnená doprava.
  
• Campus zahŕňa 22 CMU internátov s 6 317 izbami.

Azda týchto pár faktov vás navnadilo pozrieť si 23 fotiek, ktoré sme nafotili niekedy medzi 2006 a 2008. :-) . Promócie, okolie Tiborovej práce, pár fotiek z triedy, knižnica. Nech sa páči link: http://photo.marcinek.sk/CMU . Fotogaléria na stiahnutie vo formáte zip je na http://photo.marcinek.sk/CMU/CMU.ZIP .

Úsmev

V štvrtom či piatom týždni začal Damián hádzať úškrny, v ktorých sa pri dobrej fantázii dal vidieť úsmev. No asi od polovice šiesteho týždňa sa Damián naozaj usmieva! Podľa Katkiných zápiskov je potvrdeným míľnikom 16. apríl a o také 3 dni neskôr sa na nás začal usmievať cielene a každý deň :-).

Dnes sme si jeho zubatý :-) úsmev nahrali na kamerku, ktorú nám na neurčito prepožičala Donna. Zistili sme však, že nemáme kábel na stiahntutie videjka do počítača, a tak sme ho z kamery nahrávali najprv na kartu, aby sme sa oň mohli vôbec podeliť. Ospravedlnite preto kvalitu záznamu; keď sa dostaneme ku kábliku, zavesíme video priamo z kamery.

Prišiel k nám Damián ...

... len toť nedávno, a už má mesiac. Prevrátil nám život hore nohami. ale tvári sa, ako by sa ho to vôbec netýkalo :-) . Ale aj tak ho máme radi a tešíme sa z neho. Veľmi.

Damián mal prísť 20. marca, Tiborovi na narodeniny. No rozmyslel si to a dostavil sa už v sobotu 8. marca 2008 o 8:07 EST (14:07 SEČ), po takmer bleskovom, menej ako 6 hodinovom pôrode. No, hm, bleskovom ako pre koho. Pre rodiacu Katku to bola večnosť, pre doktora poriadna rýchlovka - keď o pol tretej ráno Katku kontroloval, tak povedal, že si nás tu nechávajú a okolo obeda by Damián mal byť na ceste. Aké bolo jeho prekvapenie keď Damián už tesne po ôsmej ráno buntošil!

Damián vážil 3070g a meral 49cm. Pôrod bol prirodzený, čo nie je tu v Štátoch až také bežné - americkí lekári sa veľmi obávajú súdnych sporov a tak ženu režú už pri malom náznaku problémov. Celá 1/4 pôrodov v Štátoch je cisárskym rezom. Preto sme radi, že sme to zvládli prirodzene a bez oblbovadiel a Damiána na slobodu slávnostne odstrihol Tibor. Dami v nemocnici figuroval pod označením "Boy Marcinekova", čo nám prišlo smiešne. Doktor i tety boli veľmi milé, priestory novo zrekonštruovanej pôrodnice v Mount Pleasante sa v porovnaní so slovenskými podmienkami môžu smelo nazvať nadštandard - veľká izba, kde mali Katka i Tibor súkromie a všetko čo potrebovali (i to čo vôbec nechýbalo, ako napríklad plazmová telka).

Obrázky sa nachádzajú na Damiánkovej Picase: http://damian.marcinek.sk . Sú tam fotky Damiánka ešte pred narodením, fotky z pôrodnice a prvých Damiánkových dní, a z návštevy bratislavského dedka a babky u nás. A samozrejme - fotky budú pribúdať - tak ako bude Damiánko rásť a my pri ňom pomaličky starnúť...

PF 2008 - Chicago

Medzisviatkové voľno sme trávili v treťom najväčšom meste Spojených Štátov (takmer 3 mil obyvateľov). Je od nás necelých 290 míľ t.j. štyri a pol hodinky cesty a hoci je "len" tretie čo do veľkosti, má viacero prvenstiev: Je tu najvyššia budova (minimálne) západnej pologule, dá sa tu vidieť najzachovalejšia kostra dinosaura, ktorá bola kedy nájdená alebo... je to nám najbližšie známe mesto, kde sa v obchode v pohode dohovoríme rodnou rečou :) .

(všimnite si tú mašľou previazanú budovu na obrázku PF 2008) ... Telegraficky vyberieme niekoľko zaujímavostí, ktoré nás oslovili.

1. Stretli sme skutočných Slovákov :) .
Našim prvým zdrojom informácií o slovenských miestach v Chicagu bol website www.slovakchicago.com. Napísali sme rovno mejl, aké reštaurácie by nám odporúčali navštíviť a prekvapila nás rýchla a ochotná odpoveď. Ozval sa Igor, vymenili sme si pár mejlov, zavolali si a napokon sme sa aj stretli - Igor s Jozefom nás vytiahli na pivko do rozhľadne v Hancock Center. Neskôr sa k nám pridala aj Igorova manželka Rebecca, američanka, no úplne neamerická - po piatich rokoch s Igorom sa naučila veľmi pekne rozprávať po Slovensky. A to samozrejme bez slovanského pôvodu... Naozaj príjemné stretnutie, ktoré nám aj kultúrne padlo zadobre.

2. Videli sme najzachovalejšiu kostru dinosaura.
Vo Field Museum je vystavená najzachovalejšia kostra dinosaura (T-Rex), aká sa kedy našla. Je (nielen) poučné pozerať na skutočné kosti obra, vidieť jeho ozajstné zuby a aký bol veľký a predstavovať si zápas so stegosaurom, presne ako v scéne z filmu Cesta do praveku.

Až do januára je v múzeu nestála expozícia Mapy s cennými historickými dokumentami aj spred nášho letopočtu. Neuveriteľné, čo všetko sa kedysi použivalo ako mapa: rovná čiara natiahnutá cez niekoľko strán v zošite so schematickými obrázkami, kúsok drievka s presne tvarovanými zárezmi po oboch stranách, ktoré kopírujú tvar zálivov... alebo ako sa menila predstava o našom svete a ako veľmi bola (je) táto predstava závislá na tom kto sme a kde sme... Virtuálnu prehliadku s niekoľkými exponátmi sme našli aj na Internete, takže sa tam môžete poprechádzať aj sediac pohodlne v kresle :) .

3. Pozerali sme sa na Chicago z najvyššej budovy na svete (?).
O prvé miesto v rebríčku najvyšších stavieb sveta sa bije niekoľko budov. Problém je v tom, že nie je jasné, čo znamená výška. Je to vzdialenosť od "ulice" po najvyššie položené obývané miesto? ... alebo po najvyšší architektonický detail? ... alebo po najvyšší bod vôbec (napríklad špičku antény)? Sears Tower so svojími 442m (520 aj s anténami) vedie svetový rebríček podľa tretieho kritéria. Tak či onak, pohľad zo 103. poschodia (zo 108) je vcelku impozantný.

Sears Tower nie je jediný mrakodrap, ktorý sme navštívili. Igor s Jozefom nás vytiahli na vrch Hancock Center (344/457 m), kde sme si pri nočnej panoráme Chicaga dali po pive. Zaujímavé poznanie, že panorámu Chicaga si môžete pozrieť zo slušnej výšky bez toho, aby ste platili akékoľvek vstupné. Viac fotiek vo fotogalérke.

4. Videli sme 4D kino.
Čo je to 4D kino? Je to trojrozmerné kino doplnené o štvrtý rozmer - hmat. V Shedd akváriu premietajú film o vodnom živote na Zemi a okrem priestorového dojmu vás prekvapia aj zmyslové vnemy: vietor vo vlasoch pri plávaní s delfínmi, ošpliechanie ozajstnou vodou pri prelete nad vyfukujúcou veľrybou, bodnutie pod lopatku pri plavbe s húfom úhorov, či švihanie po nohách pri kráčaní pomedzi sasanky... Ale toto predstavenie, podobne ako vystúpenie delfínov, bolo len oživením; skutočným zážitkom je prechádzanie okolo akvárií a nasávanie vedomostí o živote pod hladinou...

5. Jedli sme slovenské jedlá
a po slovensky si nakúpili domáce suroviny a pochutiny. Taktiež zážitok, viď fotogalériu.

Toľko top 5 našich zážitkov. Ostalo nám ešte spoznať nočný život Chicaga v nejakom špičkovom jazzovom klube, ktorých je tu hneď niekoľko. Ale aj také sa chystá, nepridáte sa?

Fotogaléria (25 fotiek): photo.marcinek.sk/chicago
Google Earth prehliadka miest (zatiaľ bez fotiek, nezabudnúť zapnúť si 3D budovy!).