Američania sú posadnutí kvantitatívnymi ukazovateľmi. A posadnutí nie je vôbec silné slovo, pretože také číslo vám môže dosť znepríjemniť život, o čom som sa nedávno presvedčila. Nebude reč ani o školských testoch SAT, ani o vysokoškolskom priemere GPA ale o bodoch a známkach, ktoré dostáva každý dospelý američan. Reč bude o Credit Score.
Existuje tu niekoľko firiem - súkromných spoločností - ktoré sa živia tým, že získavajú istý druh informácií o každom američanovi, bodujú ich a za poplatok poskytujú tieto body a informácie tretím stranám. Takou informáciou je napríklad koľko kreditných kariet človek má, koľko krát na nich meškal s platbou, aké má dlhy (pôžičky a hypotéky) a ako disciplinovane ich platí . Je tu trebárs aj informácia o tom, koľko krát sa vrátil jeho nekrytý šek, keď platil elektrinu, alebo ako platí za telefón, ale napríklad aj kto a prečo požiadal o tieto informácie aby daného človeka "prelustroval".
Informácií je veľa, preto si to firmy zjednodušujú a každého jedinca istým systémom obodujú a oznámkujú. Výsledkom je jediné číslo - credit score - ktoré hovorí, či sa tomuto človeku dá veriť. Najväčšiu váhu majú "známky" od troch spoločností - Experian, Equifax a TransUnion a tie poskytujú informácie o človeku kadekomu - agentovi, u ktorého si plánuješ prenajať byť, autopredajni, kde žiadaš o lízing, banke ktorá ti má dať hypotéku, alebo hociakej kreditnej spoločnosti... a tie sú ako saranče: akonáhle zistia, že si poctivý platič, zahltia ťa ponukami na otvorenie práve ich najlepšej a najvýhodnejšej kreditnej karty a iných nezmyslov...
Problém však je, že slušný človek a poctivý "platič" sa dostáva do rovnakého chlievika ako tá najnezodpovednejšia spodina v prípade, že je v Amerike nový a nemá žiadnu credit history. Nemá dostatočný počet bodov a tak má veľké problémy prenajať si na svoje meno byt, zaviesť do bytu telefón, získať hociakú kreditnú kartu.
Do tohto "chlievika" som sa začlenila minulú sobotu aj ja. Vybrali sme sa do obchodného domu KOHL's s cieľom obohatiť náš šatník. Pri platení, nám predavačka ponúkla kreditnú kartu KOHL's, na ktorú by sme pri platení dostali 10% zľavu. Rozhodli sme sa kreditku napísať na mňa. Po párminútovom počítačovom kontrolovaní mojej osoby nám teta predavačka oznámila, že na moje meno kreditku vystaviť nemôže. Tibor sa hneď opýtal, že nech ju skúsi vystaviť na neho a reakcia bola úplne opačná. "Oh, your credit is very good, tu máte dočasnú kartu, ta ozajstná vám pride domov". Tak sa aj stalo. Tiborovi došla kreditka a mne oznámenie, že nemám šancu :o( ...
Rozmýšľam, ako to zvládajú tí, ktorí sem prídu úplne sami a začínajú úplne od piky. Bez istého džobu, mnohí s mizernou angličtinou a najmä - s nulovým credit score... A ako sa vôbec dá získať nejaká credit history, keď ti nikto nedá kreditku, nemôžeš si na svoje meno prenajať byt a platiť napríklad elektrinu alebo telefón...
Nuž viem si predstaviť, že Amerika môže byť aj poriadne tvrdá...
-K & T-
utorok, júla 25, 2006
Domček 2
Hoci kompletný model domčeka (bez suterénu) je na svete, ešte chvíľku potrvá kým ho sprístupníme na GoogleEarth a bude sa v ňom dať poprechádzať :) . No už teraz si môžete pozrieť slideshow 14 fotiek s celkovými pohľadmi a odkrytým prvým a druhým podlažím. Je k tomu treba nainštalovaný Flash viewer v prehliadači (novšie ho už majú). Problémy so zobrazovaním adresujte pls priamo sem do komentárov.Úpravy ešte budú, určíte sa obmení usporiadanie sanity v kúpeľniach, pribudnú dve strešné okná a kolektor a zmeniť sa môžu aj veľkosti bočných okien. Možnosť pripomienkovať má každý. Samozrejme, že ďalšie významnejšie aktualizácie sa znova objavia aj v občasníčku.
Link: http://www.marcinek.sk/domcek/slideshow
utorok, júla 04, 2006
National Aquarium, Baltimore
4.7. je Deň nezávislosti, a teda voľnóóó :o), ktoré sme sa opäť rozhodli venovať náučnému výletu.
Vstupné nám oproti ZOO podraželo, za návštevu akvarka $ 22, za predstavenie defínov plus ďalšie 3. Celkové hodnotenie: bolo to pekné, bolo toho veľa, obrovské akváriá, kopec terárií... Výhradu sme mali ku krátkemu (asi 30min) predstaveniu defínov, ale zas čo chceme za 3 bubáky :o). Navyše sa tam viac vykecávali cvičiteľky ako sa predvádzali delfíni. Tibor hovoril, že v NYC je program oveľa pestrejší, dokonca aj s kosatkou a Jaro dodal, že kto chce vidieť naozaj perfektnú delfíniu show, musí sa vybrať na Floridu. Ale aj tak nám delfíniky ukazali ako vedia skákať, špliechať ľudí, mávať, rozprávať, voziť cvičiteľku...
Okrem delfínov sme samozrejme videli množstvo iných rybiek a rybísk, žabiek, plazov, žralokov, rají a obrovskú korytnačku. Vedeli ste, že najjedovatejšie tvory sveta sú práve také malé farebné žabky dendrobátky (foto)? Mali sme aj to šťastie vidieť ako sa potápači dobrovoľníci ponorili do obrovského akváriá aby zverinu nakŕmili...
Bol tam aj Touch-pool, nádržka z mäkkýšmi, ostrochvostami a inými tvormi, ktorých sa dalo dotknúť. Pikoškou bola virtuálna pitva žaby so všetkým čo k tomu patrí - špendlíky, skalpel, nožnice, lupa... Samozrejme všetko ovládateľné myšou počítača. Ak si to chcete vyskúšať, zájdite na stránku firmy Froguts.com, ktorá to prevádzkovala (treba sa prehrýzť cez pár riadkov angličtiny). A oplatí sa naučiť sa to takto na nečisto, lebo človek nikdy nevie, kedy bude pitvať naozajstnú žabu :o) .
Boli tu aj tematické expozície - z Amazonky, Austrálie, dažďového pralesa. V austrálskej sme si už skoro mysleli, že sme našli mŕtvu korytnačku. Teta nám však vysvetlila, že oni to robia stále. Strčia sa do škárky a chcú mať od všetkého pokoj. Najprv sme tete neverili, lebo aj korytnačia kamoška okolo nej plávala a šťuchala do nej a tamtej ešte nadôvažok odkväcla hlava dole. Ale po 10 minútach hlavu zdvihla a tak sme si vydýchli :o).
-K-
Vstupné nám oproti ZOO podraželo, za návštevu akvarka $ 22, za predstavenie defínov plus ďalšie 3. Celkové hodnotenie: bolo to pekné, bolo toho veľa, obrovské akváriá, kopec terárií... Výhradu sme mali ku krátkemu (asi 30min) predstaveniu defínov, ale zas čo chceme za 3 bubáky :o). Navyše sa tam viac vykecávali cvičiteľky ako sa predvádzali delfíni. Tibor hovoril, že v NYC je program oveľa pestrejší, dokonca aj s kosatkou a Jaro dodal, že kto chce vidieť naozaj perfektnú delfíniu show, musí sa vybrať na Floridu. Ale aj tak nám delfíniky ukazali ako vedia skákať, špliechať ľudí, mávať, rozprávať, voziť cvičiteľku...
Okrem delfínov sme samozrejme videli množstvo iných rybiek a rybísk, žabiek, plazov, žralokov, rají a obrovskú korytnačku. Vedeli ste, že najjedovatejšie tvory sveta sú práve také malé farebné žabky dendrobátky (foto)? Mali sme aj to šťastie vidieť ako sa potápači dobrovoľníci ponorili do obrovského akváriá aby zverinu nakŕmili...Bol tam aj Touch-pool, nádržka z mäkkýšmi, ostrochvostami a inými tvormi, ktorých sa dalo dotknúť. Pikoškou bola virtuálna pitva žaby so všetkým čo k tomu patrí - špendlíky, skalpel, nožnice, lupa... Samozrejme všetko ovládateľné myšou počítača. Ak si to chcete vyskúšať, zájdite na stránku firmy Froguts.com, ktorá to prevádzkovala (treba sa prehrýzť cez pár riadkov angličtiny). A oplatí sa naučiť sa to takto na nečisto, lebo človek nikdy nevie, kedy bude pitvať naozajstnú žabu :o) .
Boli tu aj tematické expozície - z Amazonky, Austrálie, dažďového pralesa. V austrálskej sme si už skoro mysleli, že sme našli mŕtvu korytnačku. Teta nám však vysvetlila, že oni to robia stále. Strčia sa do škárky a chcú mať od všetkého pokoj. Najprv sme tete neverili, lebo aj korytnačia kamoška okolo nej plávala a šťuchala do nej a tamtej ešte nadôvažok odkväcla hlava dole. Ale po 10 minútach hlavu zdvihla a tak sme si vydýchli :o).
-K-
Zacestujte si s GoogleEarth:
Strecha delfinária je na 39 17 03.68N, 76 36 24.83W . Ak si na ľavej strane zaškrtnete 3D Buildings, Baltimore vyrastie do výšky a môžete si obzrieť trojrozmerné modely budov! Na západ od delfináriá sú akváriá a prales (budovy spája chodba). V kanáli asi 150m na severo-severovýchod kotví (posledná) vojnová loď, ktorá prežila Pearl Harbor. Loď je aj na jednej našej fotke.
Fotky: Marcinek.sk/akcie/maryland . Nejaké fotky určite ešte do takého týždňa pribudnú, keď nám Jaro poskytne tie, čo nafotil.
nedeľa, júla 02, 2006
National ZOO
V sobotu sme sa vybrali do ZOO, ktorá je podobne ako múzeá v DC zadara. Pri vstupe sme si zistili kedy a kde budú nejaké atrakcie (kŕmenie orlov, bobrov, tuleňov, chobotnice, rozprávanie s orangutanmi) a podľa toho si naplánovali prechádzku.
Atrakciou ZOO sú pandy, ktoré sú plaché no napriek tomu sa nám pošťastilo jednu zbadať vo veľkom výbehu asi 100m od nás na strome. Mne sa však viac páčili slony (akurát sme došli, keď sa sloník začal dožadovať od mamy mliečka), vycvičené tulene a orangutan, s ktorým som sa skamarátila pomocou jabĺčka (žiadne kŕmenie, viď fotky).
Tiborovi sa pochopitelne páčili pavúky a iná viacnohá háveď, ale najviac ho zaujala veľká ryba Arapaima z Amazonky, ktorá vyzerala akoby bola vytepaná z
nejakého kovu (foto). Keď sme pri pavúkoch. Zvieratá boli väčšinou za sklom alebo mrežami a tak som s tým akosi automaticky počítala. Tak sa mi stalo, že keď som sa prišla pozrieť na Tibora fotografujúceho pavúky, zvedavo som sa priblížila, keď mi Tibor hovorí, pozor, tu nie je sklo! Mali ste počuť ten výkrik a vidieť ten skok dozadu. Ževraj im neutečú, lebo majú potravu a vodu a ak by boli za sklom, tak otváranie dvierok pri krmení by im potrhalo siete.
Inak aj orangutany majú možnosť dostať sa von z klietok. Môžu sa pohybovať po lanách v 12m výške naťahaných krížom ponad chodníky v ZOO (foto). Trasu (nazývanú the O Line) využívajú aj na presun z klietok do ThinkTanku, kde sa návštevníkom robia ukážky, ako (napríklad) vyzerá vedecká práca s orangutanmi.
Tip: Orangutany sú naozaj vďačné a keď majú náladu, tak aj komunikatívne tvory, preto pri najbližšej návšteve nejakej ZOO odporúčame zistiť si, či ich tam majú. Ak áno, oplatí sa do ruksaka pribaliť nejaké farebné predmety, detskú obrázkovú knižku alebo dokonca zrkadlo. Kámoš orangutan môže byť raz užitočný :)
-K-
Nedávno začala diskusia o tom, či predsalen sa nebude aspoň do múzeí vyberať vstupné. Budovy sú v zlom stave a výťažok zo vstupného by pomohol tento stav zlepšiť. Navrhované vstupné: $1 (!), a neuveriteľné, odporcov je veľa.
Atrakciou ZOO sú pandy, ktoré sú plaché no napriek tomu sa nám pošťastilo jednu zbadať vo veľkom výbehu asi 100m od nás na strome. Mne sa však viac páčili slony (akurát sme došli, keď sa sloník začal dožadovať od mamy mliečka), vycvičené tulene a orangutan, s ktorým som sa skamarátila pomocou jabĺčka (žiadne kŕmenie, viď fotky).Tiborovi sa pochopitelne páčili pavúky a iná viacnohá háveď, ale najviac ho zaujala veľká ryba Arapaima z Amazonky, ktorá vyzerala akoby bola vytepaná z
nejakého kovu (foto). Keď sme pri pavúkoch. Zvieratá boli väčšinou za sklom alebo mrežami a tak som s tým akosi automaticky počítala. Tak sa mi stalo, že keď som sa prišla pozrieť na Tibora fotografujúceho pavúky, zvedavo som sa priblížila, keď mi Tibor hovorí, pozor, tu nie je sklo! Mali ste počuť ten výkrik a vidieť ten skok dozadu. Ževraj im neutečú, lebo majú potravu a vodu a ak by boli za sklom, tak otváranie dvierok pri krmení by im potrhalo siete.
Inak aj orangutany majú možnosť dostať sa von z klietok. Môžu sa pohybovať po lanách v 12m výške naťahaných krížom ponad chodníky v ZOO (foto). Trasu (nazývanú the O Line) využívajú aj na presun z klietok do ThinkTanku, kde sa návštevníkom robia ukážky, ako (napríklad) vyzerá vedecká práca s orangutanmi.
Tip: Orangutany sú naozaj vďačné a keď majú náladu, tak aj komunikatívne tvory, preto pri najbližšej návšteve nejakej ZOO odporúčame zistiť si, či ich tam majú. Ak áno, oplatí sa do ruksaka pribaliť nejaké farebné predmety, detskú obrázkovú knižku alebo dokonca zrkadlo. Kámoš orangutan môže byť raz užitočný :)
-K-
Pre GoogleEarth fanatikov:
38 55 45.32N, 77 02 50.32W je jeden zo stožiarov spomínanej O Line. Vidno ju celú (8 stožiarov).
38 55 51.14N, 77 03 05.77W bude zrejme slon. Hneď vedľa slonov boli žirafy, tak rozmýšľam, či toto nebude žirafa a jej tieň: 38 55 52.42N, 77 03 05.80W .
Fotky zo ZOO: Marcinek.sk/akcie/maryland/zoo/zoo.htm .
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)