Neplánovane pridávame dnes už tretí post. Fotoaparát, o ktorom sa píše v predošlom poste, nám už dvakrát poslúžil aj na vyslovene vedecké :-) účely . V prvom prípade sme pred pár týždňami na listoch našej juky, ktorá bola cez leto vonku, našli drobné zrnká čohosi, Katka si myslela, že hliny. Keď nám juka začala strácať listy, pre istotu sme sa na zrnká pozreli zbližšia a fotoaparát nám tento pohľad pomohol aj zdokumentovať (viď foto vedľa, 1 dielik =1mm. Fotené makroobjektívom 100 mm s tromi medzikrúžkami). Po rýchlej identifikácii záškodníka (viete čo to je?) sme juke naordinovali liečbu a držíme jej palce, aby sa rýchlo zotavila.
Dnes nám fotiak pomohol vyriešiť ďalšiu záhadu. Neskoro večer sme pri našich dverách sledovali srny, ako sa hostia na tekvici, ktorú nám po helovine priniesli Honzovci (foto vedľa, tá veľká chvíľu naozaj kopala a odháňala menšie). Ako ich tak pozorujeme, Tibor si kútikom oka všimol, že nám niečo malé a strašne rýchle behá po vŕbe a kradne z kukurice pre veveričky. Katke chvíľu trvalo kým to vôbec zaregistrovala, no potom už pozorne študovala prejavy tajomného tvora. Bola noc a hoci máme pri dverách svetlo, nebolo šance tvora poriadne vidieť nehovoriac o tom, že vedel zmiznúť v zlomku sekundy. Tak sme pred dvere vyložili fotoaparát, a na diaľku sme urobili zopár záberov (o fotení na diaľku viď predošlý post).
Na fotke vedľa je onen tajomný tvor. Viete, čo to je? Keď sme chvíľu študovali fotky (bolo ich do 30), Tibor si na jednej všimol, že tvor má medzi prednými a zadnými labkami "voľnú" kožu, podobne ako lietajúca veverička. Nato Katka potvrdila, že videla, ako bleskovo sa presúvajú aj medzi vzdialenými konármi - pohľad do Wikipédie našu hypotézu potvrdil. Máme lietajúce veveričky (!) a nie je vylúčené, že bývajú u nás pod strechou. Budeme ich odteraz preto pozorne sledovať a možno ich budeme musieť pochytať tak, ako chipmunkov, ktorí nam žili v garáži.
Na záver ešte jedna staršia fotka, ktorá sem však tematicky zapadá - je tiež nočná. Jedného dňa v lete či jeseni sme zabudli zavrieť dvere do garáže. Katka ich šla okolo polnoci skontrolovať a našla tam "také zvieratko". Tibor počul, ako Katka zvieratku dohovára (šššš, heš-heš) :-) tak sa došiel pozrieť. V garáži sa nám hostili na vtáčich dobrotách dvaja rakúni a nezdalo sa, že by ich naša prítomnosť veľmi obťažovala a tak sme mali čas zbehnúť aj po fotiak (starý Olympus). Rakún (racoon) sa po slovensky volá medvedík čistotný.
Dnes sme zavesili ešte dva posty a fotky zo Slovenska, nezabudnite si ich nižšie pozrieť.
