Central Michigan University

Pár údajov o CMU: 28 000 študentov, 1000 interných učiteľov a pár stoviek externých. Campus, čiže miesto kde sú sústredené všetky budovy univerzity zabera takú 1/5 rozlohy Mount Pleasantu a od nášho obydlia je vzdialený asi 15 min. peši. Ako z Bartoškovej na Moskovskú :).

Pýchou typického amerického campusu je samozrejme knižnica. Tu je naozajstnou dominantou - parádna moderná budova , jedna z najväčších. Verejne prístupná sieť, samozrejme, že v nej práve sedím a na svojom laptope pisem tento prispevok.

S rozpočtom $10000 (slovom: desaťtisíc!) dolárov denne (!) na nákup nových vecí a ich elektronizáciu sa naše knižnice - pri všetkej úcte - jednoducho nemajú šancu chytať. Sediac v takejto knižnici a listujúc v journaloch alebo elektronickom katalógu človek na chvíľu aj zauvažuje, ako (aká) sa dá na Slovensku vlastne robiť veda... ale iba na chvíľu, lebo si spomenie, ze doteraz ju v pohode robil a nič mu nechýbalo :))) ...

-t-

Prvý pozdrav z Michiganu

Sťahovanie do Michiganu prebehlo hladko, tu je pár údajov a postrehov.

Údaje o ceste
Prebiehala v noci z piatka na sobotu, merala 1020 km a prechádzala 4 americkými štátmi (súťažná otázka: ktorými? :) ). Dve krátke a jedna dlšia (cca hodinová) prestávka úplne stačili, napriek tomu, že od zobudenia sa v MD po zaľahnutie v MI uplynulo vyše 39 hodín. Nároky na pozornosť pri minime spánku bol asi najväčší strašiak, no skúsenosť ukázala, že nočná jazda bolo dobré rozhodnutie.

Golfík bol naložený vyše strechy :) (viď obrázok pred a po), preto tankovanie na polceste (po 339mi) milo prekvapilo - dvojlitrový motor minul 10,011 gal benzínu, čo dáva spotrebu menej ako 7 l na 100 km. Predpokladám, že nemalú zásluhu na tom má inteligentný Cruise Control (po slovensky tempomat?), ktorý udržuje nastavenú rýchlosť auta a vodič si môže nohy vyložiť trebárs na palubnú dosku. Zmeniť rýchlosť alebo získať plnú kontrolu nad akceleráciou alebo sa vrátiť k predchádzajúcemu tempu sú úplne prirodzené, preto táto vymoženosť nejde proti bezpečnosti.

Pár prvých postrehov z mesta.
To, že človek prekročil hranicu Michiganu je ľahko postrehnuteľné. Zrazu pribudnú veľké autá ťahajúce motorové člny, jachty, kajaky a ďalšie plavidlá... Mount Pleasant sa vmesti do štvorca cca 5x5 km, má 30tis obyvateľov a "bohatú" históriu. Oficiálne vzniklo v 1875, pred r. 1860 tam nebolo vôbec nič. Mesto čisté, tiché, mimo hlavnej cesty som mal problém niekoho stretnúť. Väčšina ľudí v meste boli mladí, stretol som akurát dve staršie panie ktore si fotili akýsi komín, lebo ho vraj o pár dní idú zbúrať. Klíma príjemná, také bardejovské leto. Aj černochov a hispáncov je tam asi tak ako v Bardejove - nestretol som žiadnych :). Štandard bývania vyšší ako v Rockville (krajšie prostredie, bazén otvorený do 22:00, :), parkovanie pod strechou...). Na druhej fotke nad strešnou batožinou vidno náš balkón.

Prvé dojmy teda OK, uvídíme, čo sa z toho vykľuje.
-t-

Nový člen rodiny

Napriek pesimistíckému vyzneniu predošlého príspevku sme sa aj my rozhodli zaradiť sa do radov amerických plytvačov ropy... nie žeby sme si chceli zvyknúť na ich štýl života, ale musíme uznať, že s výnimkou azda New York City, je tu auto v mnohých prípadoch nevyhnutnosť... ale sľubujeme, budeme ho využívať zodpovedne a šetrne k životnému prostrediu a myslieť pri tom na ceny benzínu na Slovensku...

VW Golf GLS 2002, najazdených 39 000 míľ, čo je tu stále low mileage car. Dokonca máme aj strešné okno a nie hociaké. Strešné okná tu totiž nepoznajú, poznajú Sunroof (strecha na Slnko) alebo Moonroof (strecha na Mesiac). My máme tú lepšiu. Strechu na Mesiac :)))

-K- -t-

HOV Lane

HOV Lane, čiže High Occupancy Vehicle Lane a v preklade "jazdný pruh pre vozidlá s veľa cestujúcimi" je špeciálny jazdný pruh na diaľniciach pre tie vozidlá, ktoré vezú "veľa" cestujúcich. Na viacprúdovej diaľnici je to pruh úplne vľavo a môžu naň len tie vozidlá, ktoré spĺňajú podmienku minimálneho počtu cestujúcich. Pritom podmienka minimálneho počtu je veľmi relatívna a závisí od štátu alebo lokality.

To, že autobus patrí medzi také vozidlá asi nikoho neprekvapí. Ale čo povedať na to, keď high occupancy vehicle sú v Marylande všetky dopravné prostriedky vezúce aspoň dvoch (!!!) cestujúcich! Nám tento paradox došiel až keď sme sa s Katkou viezli po diaľnici v čase dopravnej špičky, okolo piatej poobede. Predstavte si 10 prúdovú diaľnicu (5 jazdných pruhov v jednom smere). A predstavte si 4 pruhy idúce krokom: auto za autom, auto vedľa auta. A úplne vľavo, pri stredovom deliacom páse, jeden pruh voľný a slobodný kde sa dá isť - no ako na diaľnici.

Keďže sme bolí dvaja v aute, tak sme mali právo tento pruh využiť. Frčali sme rýchlosťou takých 60-65 MPH popri krokom idúcich autách, v ktorých - a to som si dal tu námahu to odsledovať - bol iba šofér a nik viac! A to neboli 1.4 l Fabijky a Felicie ako na Slovensku, ale poriadne viaclitráky a ... no bezmála polovica terénnych SUV...

Je to viac než jasné... Ak niekto na svete môže ovplyvniť dopyt po rope a ceny benzínu, tak sú to práve američania. Je neuveriteľné, koľko ton benzínu tečie americkými cestami denno denne len tak, pre nič-za nič, lebo si američania zvykli na takýto životný štandard... No najsmutnejšie na tom je to, že stále nie sme v štádiu, kedy by to američanom mohlo začať dochádzať... 23 slovenských korún za liter benzínu veru stále nie je cena, ktorá by američanov prinútila aspoň chvíľu rozmýšľať. Tá vo-všetkých-médiách-prítomná panika o ktorej som písal v príspevku z 19. mája je očividne iba štandardný príklad schopnosti amerických médií urobiť z blbosti trhák.

-t-

Výlet do New York City

Amerika a NY tobôž ma nikdy nelákali. Prvé dojmy moju "nelásku" k Amerike iba potvrdzovali: mesto špinavé, smradľavé, hlučné... A predsa, po prechádzke pod vysokánskymi mrakodrapmi Manhattanu, po cestičkách Central parku, okolo rieky Hudson, po nočnej Times Square, musím uznať, že toto mesto má niečo doseba, že svojim spôsobom je krásne, ale hlavne, že sa musí zažiť. Ako povedal Tibor, NY to nie sú pamiatky, to nie je história... NY to je život. A ten vám nezachytia žiadne fotografie, ten si musíte prežiť na vlastnej koži.

Pretože som mala za sprievodcu skúseného newjorčana, naše cesty sa nekryli s cestami turisticko-masových atrakcií. V pohodičkovom tempe sme si prešli okolo Empire State Building, urobili pár fotiek pri Flatiron Building, popozerali pohrebisko po dvojičkách a poprechádzali sa cez Battery Park popri rieke Hudson. Zviezli sme sa na kompe, ktorá premáva na Staten Island a z ktorej sme mali dolný Manhattan a Sochu Slobody ako na dlani. Vozili sme sa aj v metre, presnejšie subway-i, lebo metrom sa tu nazýva niečo iné, pohrali sa v hračkárstve a povozili sa v povestnom žltom NY taxíku (keďže nám posledný bus do Tappanu ušiel :-)). Brušká sme si naplnili v Chinatowne. Ale hlavne som si do zbierky egyptských obeliskov pridala už tretiu Kleopatrinu ihlu (Londýn, Karnak, NYC, raz bude o nich osobitný príspevok v občasníčku). Spoločne s Tiborom sme si posedeli na pamätnom kameni v Central parku, kde nás Jaro pofotil a cestou z Central Parku si Tibor vymenil úsmev s Carrie, hlavnou predstaviteľkou Sex in the City. Ja som si ju nevšimla, tak som si pobežala za ňou presvedčiť sa, že to je naozaj ona. Bola.

Vrcholným bodom programu bolo neuveriteľné off-Broadway predstavenie STOMP, na ktoré nás Tibor presvedčil napriek tomu, že podľa opisu ma to ktovieako nenadchlo. No ukázalo sa, že "vidieť (off-)Broadway predstavenie a žiadne iné ti už nebude dosť dobré" platí stopercentne. Hŕstka mladých tu obúchavaním, šúchaním, škrabkaním, ťukaním a iným -ním používajúc bežné veci sveta (metly, lopty, palice, sudy, zápalkové škatuľky, papiere, zapaľovače...), vytvorila nie hluk, ale úžasnú rytmiku, melodiku, hudbu. Po predstavení bol Guinness na St. Mark's Place s Tiborovými kámošmi a tu som si pajzla pekný pohár na malý guinness :) .

Prečo sa do NY vrátim. Musím vidieť ďalšiu Broadway show, poprezerať viac zákutí v Central parku, pozrieť si mesto z výšky, ponavštevovať Tiborove newyorské bydliská a pôsobiská, pozrieť si dokončené Ground Zero, kúpiť hotdog a s vlnovkatou horčicou a kečupom, nafotiť viac fotiek novým fotiakom. Skrátka opäť zažiť a prežiť NYC. -K-

Pár technických údajov: Z Rockville sme vyrazili niečo po 19-tej. Do Tappanu, mestečka vzdialeného od centra NY asi 30 km, kde sme mali nocľah u Slováka na katolíckej fare, sme dorazili okolo 1-nej ráno. Cesta nás všetkých štyroch cakumprásk vyšla aj s diaľničnými poplatkami a benzínom $90 (pre porovnanie, autobusový lístok stojí $40 na osobu).

GoogleEarth 4: Miesta o ktorých sa tu hovorí si môžete obzrieť po kliknutí na súbor NYC.kmz . Je tam aj pár stručných komentárov.
Fotky: http://www.marcinek.sk/akcie/maryland (Flash)