Cesty a miesta nášho pobytu v Belize

Súbory pre Google Earth (kmz), v ktorých sú zobrazené miesta nášho pobytu a trasy pohybu v Belize sú k dispozícii všetkým GoogleEarth nadšencom. Každé miesto ("placemark") obsahuje popis a väčšina z nich aj fotografie. Súbory sú tri a aby nebolo treba rolovať nadol, linky na nich uvedieme aj tu.

Navigácia je jednoduchá: jednoklik na značku miesta rozbalí komentár a fotky, dvojklik okrem toho ukáže aj detail miesta. Veľká časť územia, kde sme boli je v dobrom rozlíšení, preto sa na mnohé miesta môžete pozrieť i z intímnej výšky okolo 350 m.

Placemarky k snorklovacím miestam obsahujú aj obrázky najzaujímavejších trofejí, preto som vymenil nejaké (asi dve) fotky v predošlých príspevkoch. Dúfam, že som tým aspoň čiastočne vyhovel aj tým, ktorí sa sťažovali, že na fotkách sú samé zvery a nás nevidno :) .

1. San Pedro a juh Ambergris Caye. 14 značiek ukazujúcich naše obľúbené miesta alebo miesta našich dobrodružstiev. Lokálna atmoška a zopár miestnych zverov, vrátane krokodíla, ktorého sme mali v močarisku za hotelom.
   
2. Snorklovacie výlety. Trasy výletov a 7 miest, kde sa dá vidieť parádny podvodný svet. Samozrejme s obrázkami najzaujímavejších úlovkov.
3. Lamanai. Trasa celého, vyše 100 km výletu s popisom spôsobu dopravy a 10 miestami, kde bolo niečo zaujímavé - netopiere s usmievavou tvárou na chrbte, krokodil, či vzácny bocian Jabiru.

Na cestách I - Trocha zemepisu

Miestom našej svadobnej cesty (konečne po dvoch rokoch :o) ) bolo Belize. Do roku 1973 bolo toto územie známe ako Britský Honduras a hoci v 1981 získalo oficiálne nezávislosť, britský vplyv je tu stále badateľný: úradným jazykom je angličtina (ako jediný stredoamerický štát) a na bankovkách dominuje kráľovná Elizabeth II. Belize hraničí s Mexikom a Guatemalou a má takmer 23 tis. km2, ktoré obýva necelých 300 000 obyvateľov.

Bývali sme v meste San Pedro, ktoré leží na Ambergris Caye (ki:). Geologicky je to polostrov vychádzajúci z Mexika, no môžeme ho považovať za ostrov, pretože už v dávnej minulosti prekopali starí Mayovia kanál a oddelili tak Ambergris Caye od pevniny. San Pedro je živé mesto, dopravuje sa v ňom bicyklami a golfovými autíčkami. Náš hotel bol asi 2 km južne od centra, takže s tým ruchom to nebolo až také zlé.

Keď Tibor vyberal miesto nášho medového týždňa, hľadal (1) malý hotel so súkromím a (2) miesto, kde by sa dalo vidieť veľa hlavne pod vodou. Hotel Mata Rocks bol fajn, sotva 20 izieb, pekne upravený, hoci izba o dosť menšia ako v Egypte. Aj podvodný svet bol pekný. Popri Belize sa totiž tiahne najdlhší koralový útes na západnej pologuli a druhý najdlhší na svete (hneď po austrálskej bariére) a beží iba 700-1000 m západne od Ambergris Caye. Z lietadla ho vidno ako biely val peny z rozbíjajúcich sa vĺn lemujúci pobrežie (viď obrázok z Google Earth).

Svet pod vodou bol naozaj parádny, hoci na rozdiel od Egypta, kde sme mali koralový svet 100 m od pláže (pozor, nehovorím o Hurghade!!!) , bolo treba ísť pár km - loďkou alebo bicyklom po pobreží. Ale dali sa vidieť aj statnejšie kúsky - veľké raje, langusty, žraloky... No ja som okrem podvodného dobrodružstva očakávala aj trocha romantiky a už pred cestou som básnila o siedmich večerných šatách a večerných prechádzkach po pláži... Napokon som si ich nekúpila a teda ani nepriniesla a - chvalabohu - na prašné cesty, po ktorých sa preháňajú golfové autíčka a k ledabolo poobliekaným ľuďom by som asi veľmi nezapadla...

Okrem života pod vodou, nás tu obklopovali aj iné tvory. Leguány, papagáje, ibisy, pelikány alebo krokodíly v močarisku za hotelom :o) . O všetko to sa podelíme v našej obrazovej galérii, keď sa nám podarí pretriediť a vybrať fotky. Samozrejme, oznámime to aj v našom blogu.
-k-

Naše miesta v San Pedre môžete vidieť v Google Earth po kliknutí na sanpedro.kmz. Ďalšie miesta (snorklovanie, výlet na pevninu) nájdete v nasledujúcich príspevkoch.

Na cestách II - Fotografovanie pod vodou

Azda najväčšou atrakciou pre mňa bola fotografia pod vodou. S fotoaparátom sa mi podarilo splašiť aj "underwater housing" (ako tomu my na valale hovoríme), čiže púzdro na fotoaparát, s ktorým sa dá fotiť pod hladinou. Toto púzdro je vyrobené špecíálne pre Oly C5050, preto je fotoaparát úplne funkčný a dajú sa využívať všetky jeho funkcie.

Hneď prvý "ponor" naznačil, že fotiť pod vodou bude niečo úplne iné ako na súši. Veci sa javia bližšie a väčšie ako na vzduchu a snorklista je ponechaný napospas vlnám na hladine. Než som sa "naučil" zvládať fotoaparát pod vodou, minul som niekoľko desiatok, ak nie stovku záberov. Ešte že je doba digitálnych fotoaparátov, zaúčanie do podvodnej :) foto s filmom by veru nebol lacný špás.

Svoje know-how s radosťou posuniem ďalej každému, kto sa plánuje pustiť do fotografovania pri snorklovaní. Tu sú hlavné zistenia:

* Snorklista, ktorý chce robiť dobré fotky, nesmie ostať na hladine. 2 metre sú OK, 3 m lepšie*!pozn. dole!. No bez kyslíkovej bomby to vôbec nie je triviálne: aby snorklista vydržal v hĺbke a stihol zamieriť, zaostriť a cvaknúť, potrebuje hlboký nádych... aby sa však ľahko dostal čo i len 1.5 - 2 m pod hladinu, potrebuje mať prázdne pľúca. Tak si vyberte :)

* Blesk: Koralový útes hýri farbami. No voda pohlcuje červenú zložku slnečného svetla a už od hĺbky asi 2 m sa zdajú všetky koraly nazelenkavé. Použitím blesku sa červená zložka spektra doplní, preto sa koraly na fotkách zdajú krajšie a farebnejšie ako v skutočnosti. Ďalšie pravidlo teda znie: používajte blesk. No nie je to všetko zas až tak jednoduché. Snorklista sa pohybuje v plytkých vodách a vlny zvyčajne zvíria drobné čiastočky piesku. Tie vôbec neprekážajú pri kochaní sa krásami koralového sveta, no akonáhle stlačíte spúšť a spustíte blesk, dostanete na fotke ten istý efekt ako keď fotíte večer s bleskom za sneženia: prudko osvetlené zrnká piesku odrazia svetlo späť a objavia sa "machule" svetla. Preto ďalšia zásada znie: nepoužívajte blesk. Tak a opäť si vyberte :) .

Toto sú len dva príklady konfliktov, s ktorými sa musí snorklista-fotograf popasovať . Potápači to majú oveľa jednoduchšie a po vlastnej skúsenosti dokážem oceniť peknú podvodnú fotku, ktorú urobil snorklista. Ako návnadu na našu obrázkovú galériu pripájam pár fotiek a v zálohe nechávam ďalšie trofeje: parádna barakuda, žralok, raje a manty (tie plávali tak blízko, že sme sa ich dotýkali!), platesa ... po pretriedení mnohé z nich zavesíme na web... nechajte sa prekvapiť! -t-

Miesta, kde sme snorklovali, si môžete pozrieť aj v Google Earth. V súbore snorkeling.kmz sú trasy a miesta spolu s popisom a fotografiami zaujímavých úlovkov.

* Pre úplnosť je treba dodať, že potápanie so zadržaním dychu (tzv. free diving) môže byť životu nebezpečné aj v plytkej vode (1-2 m), ak sa nedodržujú jeho základné princípy. Náhla strata vedomia pod hladinou je častou príčinou "utopení" i výborných plavcov v plytkých bazénoch. Hoci takéto "utopenie" je údajne celkom fajn, neoplatí sa ho provokovať. Stačí rozumieť mechanizmu náhlej straty vedomia v plytkej vode (pekné vysvetlenie je napríklad na wikipédii) a počúvať zdravý rozum (t.j. neísť pod vodu "na doraz" bez dozoru na hladine (aspoň snorklista) atď.)

Na cestách III - Lamanai

Lamanai (v "mayčine" ponorený krokodíl) bolo kedysi pomerne veľké mesto mayskej civilizácie. Osídlenie sa datuje do 16. st. p.n.l., hoci mesto rozkvitalo najmä na prelome letopočtu ( 4. stor. p.n.l. - 1. stor. n.l.). Mesto žilo asi do 17.stor., medzitým Mayovia stihli vyhnať Španielov ktorí tu dobývali Yucatán a postaviť slávne pyramídy. Od 18. storočia začalo mesto upadať do zabudnutia a stratilo sa v pralese.

Po archelologickom prieskume, ktorý začal intenzívne až v 1974 roku, tu zriadili múzeum mayskej kultúry. Turisti sa sem dopravujú loďami po Novej rieke, kde sa dá vidieť pestrý život - korytnačky, krokodíly, obrovské bociany Jabiru a kopec iného vtáctva a rastlinstva. Naša trasa (čosi cez 100 km) mala tri časti: 1/3 na lodi, ktorá nás odviezla z Ambergris Caye cez ústie Severnej rieky lemovanej mangrovníkmi, 1/3 autobusom po prašnej a hrboľatej ceste a 1/3 opäť loďou po Novej rieke až do Lamanai.

Múzeum je stále súčasťou pralesa a okrem šplhania po pamiatkách sa tu preto dá obdivovať aj napríklad tukan, opice, ktoré nikdy nezliezajú na zem alebo čierna orchidea. -t-

Trasu výletu s komentármi si môžete prejsť aj na Google Earth. V súbore Lamanai.kmz je červenou čiarou zobrazená naša trasa a niektoré zastávky sú okomentované a ilustrované fotkou. Sú tam napríklad zaujímavé netopiere alebo číhajúci krokodíl.

Na cestách IV: Bezpečnosť turistu v Belize

Belize má povesť krajiny, ktorá je pre turistov bezpečná. Priateľskí miestni obyvatelia, minimálna kriminalita. Takto o Belize píšu na Internete turisti, toto vám povedia ľudia v Belize. Štandard bezpečnej krajiny a angličtina ako úradny jazyk má byť (a aj je) konkurenčnou výhodou Belize oproti ostatným krajinám Strednej Ameriky. O to viac nás prekvapila naša vlastná skúsenosť.

Posledný večer sme si vyšli do San Pedra na večeru ochutnať miestne špeciality - Mayský bufet. Príjemný večer, zaujímavé chute. Cestou naspäť do hotela som si zažiadala romantickú prechádzku po pláži. Zišli sme teda z rušnej ulice (sotva 50m) a šli popri vode. Neboli sme jediní, občas sme sa stretli aj s inými romantikmi.

Na jednom mieste, relatívne opustenom, nás predbehol španielský týpok na bicykli. Ako držal riadidlá, spod ľavej ruky mal vystrčenú asi tak 20-30 cm čepeľ noža a zahatlal "okay, money". Tiborovi bolo jasné koľko bije, ja som tomu nevenovala pozornosť, lebo s nožmi sa tam bežne hrávajú aj malé deti. Kráčali sme teda ďalej, ja pokojne, netušiac o čo ide a Tibor zvažujúc, čo ďalej. Dokonca si všimol, že za nami sa blíži už druhý kumpán na bicykli, takže veľké vyjednávanie neprichádzalo do úvahy. Drobné, čo sme mali v peňaženke by možno stačili na uspokojenie domorodcov, no v stávke bol aj fotiak na Tiborovom krku, a hlavne fotky v ňom.

Tibor vyhodnotil situáciu a čakal, kým prvý nepribrzdí aby zišiel z bicykla. V tej chvíli mi stisol ruku a zavelil "bežíme!" . Rozbehli sme sa a prefrčali okolo nožikára, ktorý keď sa otočil, ostal stáť a zmohol sa iba na "where's money, where's money!"

Do hotela sme už šli paralelnou (rušnou) cestou, sotva 50m od pláže. Po policajtoch ani nechyrovať, no zastavil nám jeden američan na golfovom autíčku, a ponúkol nám, že nás hodí bližšie k hotelu. Naša príhoda ho prekvapila. Za 6 rokov, ktoré tam žije počul iba o jednej vykrádačke obchodu a potvrdil, že San Pedro je bezpečné miesto. Ak sa objaví takýto prípad, tak určite ide o kriminálnikov z pevniny, ktorí si takto môžu dojsť prilepšiť si. No údajne nemajú veľkú motiváciu, lebo keď ich policajti chytia, najprv ich zmlátia do krvi a až potom posadia do chládku.

Príhoda trocha posunula náš pobyt v Belize smerom od romantiky (Katka) k dobrodružstvu (Tibor). Po rozhovore s "domorodcom" mám dokonca vážne podozrenie, že Tibor si tých kriminálnikov najal aby sa mi odnechcelo romantiky a romantických prechádzok po pláži :o) .
-k-