sobota, septembra 23, 2017

Pieskové duny u spiaceho medveďa (2017)

 Po babkinom odchode sme boli stále naladení na cestovaciu nôtu a tak sme nasledujúci víkend strávili na pieskových dunách pri Michiganskom jazere. Podľa legendy Ojibwe indiánov je pod pieskom spiaca medvedica, čakajúca kým jej dve mláďatá preplávajú z druhej strany jazera. Odtiaľ ten názov.

Je to naše obľúbené miesto, kam chodievame už vyše 10 rokov. V septembri 2006 sme tam boli prvý krát,  napisali sme o tom aj do blogu, zavesili nejaké fotky a aj kmz súbor pre Google Earth. Technológia sa však za tie roky posunula, a tak z ostatného výletu ponúkame video:


streda, septembra 20, 2017

Babka v Amerike

Babka je už  na Slovensku a spomienky pomaly začínajú blednúť, preto je najvyšší čas pripomenúť si zopár momentov. Nasledujúcich pár občasníčkových odstavcov doplnia fotoalbumy na konci postu.

Lietadlové WC
Americké dobrodružstvo začalo už v lietadle. Aby sa šetrilo miesto, dvere na WC sú harmonikové a nemajú kľučku. Na ich otvorenie je treba zatlačiť na presné miesto, alebo potiahnuť zaň. Cesta dnu bola jednoduchá - dvere boli pootvorené - ale ako otvoriť zavreté dvere zvnútra?! Babke slovné spojenie "Pull here" veľa nehovorilo a tak chvíľu ťahala, tlačila a otáčala rôzne miesta a páčky na dverách. Našťastie vonku už vtedy ktosi čakal a pomohol uväznenej babke na slobodu. Let bol inak pohodový a asi prvý krát čo lietame neboli mraky nad Grónskom. Všetci sme sa pokochali grónskymi horami a ľadovcami.

Prvá ľadová káva
Cestou z Toronta na hranicu sme sa zastavili v Starbaku, nech si babka začne zvykať na chuť americkej kávy. Bolo teplo a tak na naše odporúčanie prvý krát ochutnala ľadovú. Z fotky možno cítiť, že bola aj posledná.

Pravé americké privítanie
Len čo babka položila nohu na pôdu spojených štátov, dostalo sa jej patričného privítania - poriadnou holyvúdskou policajnou naháňačkou. Na hranici nás oficier poslal zaparkovať pred policajnú stanicu, kde mali babke do pasu dať vstupný formulár. Už sme odchádzali od okienka, keď tu zrazu okolo nás z oboch strán vybehli policajti, naskákali do niekoľkých áut a s majákmi a sirénami začali kohosi naháňať. A tak sme museli na policajnej stanici ostať, až kým nespratníka nechytili a nepredviedli. Pohľad na dvoch policajtov, ktorí pár metrov od nás vedú spútaného chlapíka, istotne babku naladil na tú správnu americkú strunu.

U nás doma
sa dajú robiť rôzne zaujímavé aktivity a do mnohých sa zapojila i babka: 1. umývanie okien, 2. varenie, 3. pletie záhrady, 4. umývanie okien, 5. varenie,  6. sadenie kvetov a 7. umývanie okien. Pre mužských návštevníkov máme navyše v zálohe 8. orezávanie konárov v desaťmetrovej výške, 9. fúrikovanie desať metrov kubických hliny a 10. prenášanie kameňov. (To robil dedko Sergej, keď bol naposledy u nás.)

To len ak by ste ešte stále neboli rozhodnutí, či k nám máte prísť. Budeme sa tešiť!


Chicago
Aby Babka videla aj kus veľkej Ameriky, zobrali sme ju na pár dní do Chicaga. Absolvovali sme prehliadku mesta z lode, boli sme v našom obľúbenom múzeu vedy a priemyslu (tam, kde sú aj modelové vláčiky!), v akváriu sme si pozreli program s belugami a delfínmi, a čo by to bol za výlet do Chicaga, keby babka nebola v Lego obchode. Napokon sme ju vytiahli do baru na 96. poschodí Hancock Tower. Vrcholy okolitých mrakodrapov nám ležali pri nohách.  Keď sme sa neskôr opýtali "Tak ako sa ti páči Chicago?", babka pohotovo odvetila: "Páči, ako Furča."

Zatmenie Slnka
Babke pripravila veľkolepé divadlo i samotná príroda. Zacestovali sme si priamo do centra pásu úplného zatmenia Slnka, 850 km na juh do St. Louis v štáte Missouri. Bol to neobyčajný zážitok, aj žaby sa rozkvákali. V St. Louis sme sa vyviezli na slávny oblúk a cestou domov sme sa zastavili v Lovelande v Ohiu, navštíviť babkinho bratranca Kena Petruša a jeho manželku Susan. Ken bol dojatý a všetkým sa návšteva veľmi páčila. Zopár fotiek je v albume (dole).

Stretnutie sesterníc
Bratranca Kena sme navštívili v Lovelande, lebo kvôli nedávnej operácii chrbtice nemohol prísť na rodinné stretnutie u nás doma. Sesternica Cilka z Pensylvánie, ktorá sa narodila ešte na Slovensku a babka si na obrazy z ich odchodu do Amerike pamätá, v marci zomrela. Došli však jej sestry, sesternice z Petrušovského klanu, Rose a Sue s manželmi. Všetkých sme privítali chlebom, soľou a slivovicou. Richard si hneď spomenul na podobné privítanie v Bardejove v júni 2003, akurát si nepamätal, že by k tej soli bol dostal aj chlieb. Spomienkové nezrovnalosti sme rýchlo vyriešili tak, že Richard zalovil vo fotkách z výletu na Slovensko a presvedčil sa, že naše obe privítania majú chlieb a zodpovedajú tak historickej etikete. Veľmi príjemné stretnutie sme zachytili na fotkách, album je nižšie.

A tak ďalej ...
Rozprávať by bolo o čom, ale mnohé z týchto vecí je lepšie vidieť ako čítať. Môžete si pozrieť Tobi-Daminoviny, či výber fotiek, na ktorých je okrem iného
  • Večera s Richardom a Rose v dobrej reštaurácii  - kam ľudia chodia na kvalitné ... ehm ... hamburgery, 
  • návšteva michiganského parlamentu (Capitol) v Lansingu,
  • výlet na chatu Peteho a Sheri k Michiganskému jazeru.
  • či oberanie čučoriedok na farme blízko nás.
Richardove fotky z ich výletu na Slovensko v roku 2003 sme si skopírovali a výber z nich tiež dávame do pozornosti. Odvtedy už totiž ubehlo neuveriteľných pätnásť rokov.


utorok, júla 04, 2017

Vlastiveda naživo: Spišský hrad a Levoča

S babkou, Táničkami a Boriskom sme navštívili Spišský hrad. Je poriadne starý, prvá písomná zmienka o ňom pochádza zo začiatku 13. storočia (1209). Hneď pri vstupe bola prezentácia hrnčiarskeho a kováčskeho remesla. Od kováča som si kúpil drobné zvončeky.

Prešli sme celý hrad až ku starému románskemu palácu, vďaka ktorému je hrad zapísaný v zozname UNESCO. V  minulosti si ho každý panovník prestaval na svoj štýl a dajú sa tam vidieť románske, gotické, renesančné i barokové okná a prvky. (O slohoch viac napíšem v nejakom budúcom poste.)

Na najväčšom nádvorí z 15. storočia bývajú sysle. Jedného som videl v bašte vykukovať z diery. Vyskúšal som si aj, ako sa Jánošíkovi ležalo na dereši. Dereš bol trochu veľký, ale celkom pohodlný.

Na záver výletu sme sa zastavili v Levoči. Videli sme mestskú klietku hanby. Používali ju na vystavenie zlodejíčkov a podvodníčkov, aby si ich obyvatelia mesta zapamätali. A samozrejme, že sme navštívili starý gotický chrám svätého Jakuba s najvyšším dreveným oltárom na svete od majstra Pavla.

Zmrzka na námesti bola celkom dobrá. Tieto a i iné veci si môžete pozrieť v našej reportáži.

nedeľa, júna 04, 2017

Zo života (našich) brhlíkov

Roky rokúce v našej vtáčej búdke bývali sýkorky (post Jar je tu z roku 2013). Tohto roku sa však do nej nasťahovali nečakaní nájomníci - brhlíci. Po menšej prerábke - nanosili kôru, vyďobali väčši otvor - sa v nej usadili. Vychovali päť brhlíkov-mládežníkov a stihli ich vyviesť ešte pred našim odchodom na Slovensko.

Asi meter od domčeka brhlíkovcov máme ešte jeden, menší, farebný, z tenkého dreva, viacmenej na okrasu. Vyrobil ho Damián. Roky rokúce v ňom nik nechcel bývať, no tohto roku sa aj to zmenilo. Začal si ho zveľaďovať oriešok, malý hnedý vtáčik s parádnym hlasom.

Ako sme sa dozvedeli, oriešok postaví niekoľko hniezd a potom na nich vyspevuje, aby došla samička, ktorá si napokon vyberie, do ktorého hniezda pôjde. Do nášho odchodu sme stihli zbadať samičku, ale nevieme, do akej miery na ňu výtvor nášho orieška zapôsobil.

Nasledujúce video ukazuje oboch vtáčikov - ako brhlíci vyviedli päť mláďat a ako oriešok stavia hniezdo a nôti si pri tom. Len pre zaujímavosť, oba domčeky su na zábradlí nášho zahradného posediska, takých 5 metrov od domu a možno 2-3 metre od stola, pri ktorom vonku jedávame. Brhlíci si zjavne z našej blízkosti veľký problém nerobili.



nedeľa, marca 19, 2017

Nový objav (Mexiko 2017)

Minulý týždeň sme boli v Mexiku. Každému z našej rodiny sa tam páčilo. Mne sa najviac páčila asi osemnásť centimetrová chobotnička. Často menila farby a textúru a bola tak perfektne maskovaná, že keby sa nepohla, ani by sme si ju nevšimli. Na spodku chápadiel mala fialové prísavky. Našli sme ju náhodou, pri malom móle na pláži hotela. Je to naša prvá chobotnica a je aj na videu. Zaradili sme ju ale do videa až v nasledujúcom roku (2018), kedy sme ju tam objavili znova, no schovanú na dne v diere, v asi 4-5 metrovej hĺbke. (Post Cozumel 2018 je tu.)

Aj jedlo bolo dobré, ale najviac sa mi aj tak páčila chobotnica. Boli sme aj na snorchlovací výlet na katamarane. Bol zaujímavý, ale koraly boli dosť hlboko. Keď budem mať 10 rokov, urobíme si potápačský kurz a pôjdeme tam ešte raz.

Izbu sme mali na prízemí. To bolo dobré, stačilo otvoriť dvere na balkón a boli sme vonku medzi kokosovníkmi a banánovníkmi. Tobiáško najradšej bágroval v piesku a kŕmil ryby a čajky. Páčilo sa mu aj pozerať ryby cez okienko jeho špeciálnej nafukovačky, ale nie veľmi dlho. Budúci rok už bude dúfam s nami snorchlovať, lebo to je väčšia zábava.

P.S. (T) Obrázok chobotničky hore je z videa. Parádny záber dole odfotil Damián, keď sa chobotnička skrývala medzi hubkami v úzkej štrbine pod kameňom. Nezabudnite na fotku kliknúť.


sobota, januára 28, 2017

Prosím si džús

Tobiáško začal spájať slová do krátkych viet. Jeden deň sme mali konverzáciu o džúse. Bol som smädný a Tobiáško sa nechcel rozdeliť o svoj džús. Stále mi núkal mandarínky, aj keď som ich nechcel.

Nech sa páči, tu je video: Tobi nedá džús (2:52)

P.S. Všimnite si, že aj keď sa najprv nechcel rozdeliť, bol veľmi slušný.