Američania sú posadnutí kvantitatívnymi ukazovateľmi. A
posadnutí nie je vôbec silné slovo, pretože také číslo vám môže dosť znepríjemniť život, o čom som sa nedávno presvedčila. Nebude reč ani o školských testoch SAT, ani o vysokoškolskom priemere GPA ale o bodoch a známkach, ktoré dostáva každý dospelý američan. Reč bude o Credit Score.
Existuje tu niekoľko firiem - súkromných spoločností - ktoré sa živia tým, že získavajú istý druh informácií o každom američanovi, bodujú ich a za poplatok poskytujú tieto body a informácie tretím stranám. Takou informáciou je napríklad koľko kreditných kariet človek má, koľko krát na nich meškal s platbou, aké má dlhy (pôžičky a hypotéky) a ako disciplinovane ich platí . Je tu trebárs aj informácia o tom, koľko krát sa vrátil jeho nekrytý šek, keď platil elektrinu, alebo ako platí za telefón, ale napríklad aj kto a prečo požiadal o tieto informácie aby daného človeka "prelustroval".
Informácií je veľa, preto si to firmy zjednodušujú a každého jedinca istým systémom obodujú a oznámkujú. Výsledkom je jediné číslo -
credit score - ktoré hovorí, či sa tomuto človeku dá veriť. Najväčšiu váhu majú "známky" od troch spoločností - Experian, Equifax a TransUnion a tie poskytujú informácie o človeku kadekomu - agentovi, u ktorého si plánuješ prenajať byť, autopredajni, kde žiadaš o lízing, banke ktorá ti má dať hypotéku, alebo hociakej kreditnej spoločnosti... a tie sú ako saranče: akonáhle zistia, že si poctivý platič, zahltia ťa ponukami na otvorenie práve ich najlepšej a najvýhodnejšej kreditnej karty a iných nezmyslov...
Problém však je, že slušný človek a poctivý "platič" sa dostáva do rovnakého chlievika ako tá najnezodpovednejšia spodina v prípade, že je v Amerike nový a nemá žiadnu credit history. Nemá dostatočný počet bodov a tak má veľké problémy prenajať si na svoje meno byt, zaviesť do bytu telefón, získať hociakú kreditnú kartu.
Do tohto "chlievika" som sa začlenila minulú sobotu aj ja. Vybrali sme sa do obchodného domu KOHL's s cieľom obohatiť náš šatník. Pri platení, nám predavačka ponúkla kreditnú kartu KOHL's, na ktorú by sme pri platení dostali 10% zľavu. Rozhodli sme sa kreditku napísať na mňa. Po párminútovom počítačovom kontrolovaní mojej osoby nám teta predavačka oznámila, že na moje meno kreditku vystaviť nemôže. Tibor sa hneď opýtal, že nech ju skúsi vystaviť na neho a reakcia bola úplne opačná. "Oh, your credit is very good, tu máte dočasnú kartu, ta ozajstná vám pride domov". Tak sa aj stalo. Tiborovi došla kreditka a mne oznámenie, že nemám šancu :o( ...
Rozmýšľam, ako to zvládajú tí, ktorí sem prídu úplne sami a začínajú úplne od piky. Bez istého džobu, mnohí s mizernou angličtinou a najmä - s nulovým credit score... A ako sa vôbec dá získať nejaká credit history, keď ti nikto nedá kreditku, nemôžeš si na svoje meno prenajať byt a platiť napríklad elektrinu alebo telefón...
Nuž viem si predstaviť, že Amerika môže byť aj poriadne tvrdá...
-K & T-
Ukázalo sa, že prvé sneženie 12. októbra bolo iba nevinné strašenie a až do dnes tu bola príjemná jeseň. Dnes však prišla naozajstná zima.
Zdá sa, že zima tu bude ako sa patrí: mrznúce uši, vŕzgajúci sneh a parádna scenéria. Neodolali sme a hneď podvečer sme sa vybrali poprechádzať sa okolo nášho obydlia. Prikladáme dve fotky, ďalšie budú v pripravovanej galérii o našom obydlí a jeho okolí.
