Po dovolenkovej odmlke je tu opäť čas na pár príspevkov do občasníčka. Mali sme na návšteve niekoľko slovenských priateľov z Marylandu, s ktorými sme čo-to pocestovali a aj sami sme spoznávali krásy Michiganu, takže materiálu je habadej...
Začneme výletom do Wiskonsinu. V hlbokom lese pri Plum Lake, neďaleko Michiganských hraníc (pozri kmz súbor pre Google Earth na konci nasledujúceho postu), je tábor pre chlapcov, kde v lete pracuje Tiborova kolegyňa Donna s manželom Craigom. Strávili sme tam 3 noci a náš pobyt dostal prívlastok "prvý krát v živote". Naozaj, nepamätali sme si, kedy naposledy sme zažili toľko "prvý krát" aktivít v tak krátkom čase...
1. Kajak (prvý krát pre Katku)
![](https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiu9hcOmr5bUWaGE24MK0bGdrIat14FlcKEb5LGVcw5_PNykP-mZW5cclUJl5jK9NLw4GG-98jx9q3tg1D2jmHXGlmcVc6DOTmuAWS4wJPwgybuSTXWFRy36PhnSZhq5xUbziNfhw/s200/kyk_lekna.jpg)
Od kempu sme preplávali okolo hniezda orla belohlavého, kde sme videli dve statné mláďatá. Potom sme sa dali preskúmať zátoku Star Creek, stojatú riečku ktorá prepája Plum a Star Lake. Cestou (vlastne plavbou) tam sme pozorovali
loon-ov, zaujímavých vtákov, ktorí lovia ryby a vedia dlhé minúty vydržať pod vodou - a presne tak aj unikali pred nami - neodleteli, ale ponorili sa a po hodnej chvíli sa vynorili o riadny kus ďalej. Sú to elegantné vtáky s čiernou hlavou a červenými očami (foto je vo fotoalbume), ktoré vydávajú neobvyklé, až strašidelné zvuky (napríklad ako zavýjanie vlka). Slovenské meno tohoto vtáka sa nám nepodarilo zistiť.
Úzkou zátokou s plytkou stojatou priezračnou vodou sme sa plavili až kým sme nenarazili na bobriu hrádzu. Tam sme si vypočuli zvuky (ticho?) divočiny a cestou naspäť do kempu sme dobyli opustený ostrov Five Pines. (V kajakoch sme strávili asi 3 hodiny, preto tie Katkine vytiahnuté kolená na fotke)
2. Plavba plachetnicou (prvýkrát pre oboch)
![](https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgq6o_CC_oKP2hL37ZZVOJsYKg26YDRIpgqej3rAuS3SgYndHiKSKXMfAj3zx7l0zAt7icAsJee98835eNyT5wOskixcJSXvZB96R5wRJllfzJHCHQhxDH08jlSutAc19GCnJowkA/s200/sailboat.jpg)
Po asi 10 min inštruktáži sme sa vydali na plavbu malou plachetnicou. Najprv nás sprevádzali Donna a Craig, neskôr sme si brázdili hladinu jazera sami.
Tibor kormidloval a Katka napínala plachtu. Po chvíľke cviku sme sa naučili dostať loď pod kontrolu a plaviť sa kam my chceme a nie kam nás vietor posiela. A spočiatku boli aj vcelku veselé momenty. Napríklad keď vietor začinal našu loďku prevracať, Katka sa inštiktívne chytala lana aby sa nezošmykla, čím samozrejme plachtu ešte viac napínala a loď ešte viac nakláňala :))) ... Po čase Katka nad inštinktami zvíťazila a do cieľa sme sa doplavili bez prevrátenia lode.
3. Vodné lyžovanie (prvýkrát pre oboch)
Nepochybne najvzrušujúcejšia vodná aktivita, trocha adrenalínu nie je nikdy na škodu :). Po krátkej inštruktáži nás hodili rovno do vody a ... napodiv sme to obaja prežili :) .
Vo fotoalbume sú sériové fotky zachytávajúce naše prvé momenty na vodných lyžiach (prvých cca 30 sekúnd). U Tibora i Katky je príbeh rovnaký, odlišná je len pointa: Po vynorení sa na hladinu a chvíľke slávy prichádza prvá brázda od člna, mierna strata ťahu a obaja zadkom orieme vodu :) . No obaja sa akoby zázrakom z vody zdvihneme a snažíme chytiť rovnováhu a pokračovať... A práve tu sa naše príbehy rozchádzajú.
Tibor dojazdil bez pádu, Katka sa z prvého pádu poučila a potom už jazdila bravúrne, križujúc brázdy hore-dole jedna radosť. Po nás šiel lyžovať Craig a svojou jazdou na jednej lyži podpichol Tibora aby vliezol do vody ešte raz a skúsil to na jednej.
Didakticky :) sa jazda na jednej lyži učí ako jazda na dvoch, prenesenie váhy na jednu lyžu a po získaní rovnováhy (alebo aspoň pocitu rovnováhy) sa druhá lyža jednoducho odkopne. Na fotke je Tibor tesne po odkopnutí lyže, no profesionálny výzor je iba povrchný dojem - jeho chvíľky slávy na jedej lyži netrvali nikdy dlhšie ako 10 sekúnd. Nasledovali celkom slušné papuliaky do vody (v albume sú zachytené aj tie :) ) a to, že voda v takej rýchlosti dá poriadne zabrať, dosvedčujú Tiborove roztrhané plavky :))) .
4. Kŕmenie rakov (miesto windsurfingu)
![](https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhIstkHcspT0rhUpxOOl6lRlYUZbfl-vBeAL9xz3p548-FdiqjmluoKbGZsIXKZLSImmDIiAgE1pLRjydkRUV_90K4zPGn3bDdDAywlTVVUz-7CKzXWTthN3bAL9NaSDl6S_3yTWw/s200/rak_je2.jpg)
Jednu, pre Katku "prvý krát" aktivitu sme si nechali na budúci rok. Windsurfing sme nahradili inou vzrušujúcou aktivitou - kŕmením rakov. Malé ráčiky sú vcelku nebojácne a pustia sa aj do ochutnávania nohy, ak vo vode ostane chvíľu nehybne stáť :) . Na fotke ochutnávajú z tej Tiborovej (fotka vyžaduje silnejší žalúdok :) ). Pridávame ešte jeden podvodný záber, rak hostiaci sa na rybiom filé. Tibor si nemohol nechat ujsť snorchlovanie a fotenie pod priezračnou vodou.
Toľko k nášmu hlavnému programu v kempe. Bolo toho samozrejme viac - napríklad nočné plavby s Craigom a Donnou motorovou loďkou a počítanie meteorov, či výlety mimo kempu. Niektoré zážitky boli tiež "prvý krát". Raz, keď sme šli autom kamsi na výlet, Craig a Donna zistili, že sme ešte nevideli medveďa v divočine. Keďže medveďov je tam habadej, cestou naspäť sme mali všetci oči na stopkách a nejakého vyzerali, keď tu zrazu oproti nám kráča čosi vlko-líškoidné... pribrzdili sme a okolo nás nebojácne precupital kojot. Ešte na nás hodil aj zvedavý pohľad... Medveď síce nebol, ale kojota v divočine asi tiež tak skoro neuvidíme.
Obrázky a trocha viac textu o kempe nájdete vo fotogalérke. Obsahuje fotky z kempu, ale i z nášho výletu k jazeru Superior. Občasníčkový post o tomto neobyčajnom výlete pridáme zajtra alebo cez víkend a dáme tam aj link na zozipovanú kompletnú fotogalériu (aj link na kmz súbor pre Google Earth). Tu uvedieme iba priamy link na fotogalériu: www.marcinek.sk/akcie/superior . Príjemné pozeranie!