Daminoviny 6: Mexiko

Dnes ráno nám teplomer ukazoval -24°C. Spomienka na minuloročný marcový výlet do Mexika nám teda celkom padla vhod. Aj pohľad na dvojročného Damiho plávajúceho vo veste (teraz už pláve sám!) potešil...

Daminoviny uvádza (po prvýkrát!) hlavný redaktor Damián a účinkujú aj Honzovci. Príjemné pozeranie!

Daminoviny 6: Mexiko 2010

Fotky z výletu sme zavesili ešte minulý rok, ale aby bolo všetko po hromade, tu je link.

Fotky zo Slovenska

Zavesili sme fotky z výletu na Slovensko. 135 fotiek je uprataných do chlievikov:

Bratislava

Javorinka

Orlov
Bardejov

Bardejovské Kúpele

Smilno

Džvernik

Vysoké Tatry

a dajú sa vidieť na Damiánkovej Picase. Letné fotky slnečného Slovenska aspoň trochu vyvážili pravú ruskú zimu, ktorú tu práve máme.

PF 2008 - Chicago

Medzisviatkové voľno sme trávili v treťom najväčšom meste Spojených Štátov (takmer 3 mil obyvateľov). Je od nás necelých 290 míľ t.j. štyri a pol hodinky cesty a hoci je "len" tretie čo do veľkosti, má viacero prvenstiev: Je tu najvyššia budova (minimálne) západnej pologule, dá sa tu vidieť najzachovalejšia kostra dinosaura, ktorá bola kedy nájdená alebo... je to nám najbližšie známe mesto, kde sa v obchode v pohode dohovoríme rodnou rečou :) .

(všimnite si tú mašľou previazanú budovu na obrázku PF 2008) ... Telegraficky vyberieme niekoľko zaujímavostí, ktoré nás oslovili.

1. Stretli sme skutočných Slovákov :) .
Našim prvým zdrojom informácií o slovenských miestach v Chicagu bol website www.slovakchicago.com. Napísali sme rovno mejl, aké reštaurácie by nám odporúčali navštíviť a prekvapila nás rýchla a ochotná odpoveď. Ozval sa Igor, vymenili sme si pár mejlov, zavolali si a napokon sme sa aj stretli - Igor s Jozefom nás vytiahli na pivko do rozhľadne v Hancock Center. Neskôr sa k nám pridala aj Igorova manželka Rebecca, američanka, no úplne neamerická - po piatich rokoch s Igorom sa naučila veľmi pekne rozprávať po Slovensky. A to samozrejme bez slovanského pôvodu... Naozaj príjemné stretnutie, ktoré nám aj kultúrne padlo zadobre.

2. Videli sme najzachovalejšiu kostru dinosaura.
Vo Field Museum je vystavená najzachovalejšia kostra dinosaura (T-Rex), aká sa kedy našla. Je (nielen) poučné pozerať na skutočné kosti obra, vidieť jeho ozajstné zuby a aký bol veľký a predstavovať si zápas so stegosaurom, presne ako v scéne z filmu Cesta do praveku.

Až do januára je v múzeu nestála expozícia Mapy s cennými historickými dokumentami aj spred nášho letopočtu. Neuveriteľné, čo všetko sa kedysi použivalo ako mapa: rovná čiara natiahnutá cez niekoľko strán v zošite so schematickými obrázkami, kúsok drievka s presne tvarovanými zárezmi po oboch stranách, ktoré kopírujú tvar zálivov... alebo ako sa menila predstava o našom svete a ako veľmi bola (je) táto predstava závislá na tom kto sme a kde sme... Virtuálnu prehliadku s niekoľkými exponátmi sme našli aj na Internete, takže sa tam môžete poprechádzať aj sediac pohodlne v kresle :) .

3. Pozerali sme sa na Chicago z najvyššej budovy na svete (?).
O prvé miesto v rebríčku najvyšších stavieb sveta sa bije niekoľko budov. Problém je v tom, že nie je jasné, čo znamená výška. Je to vzdialenosť od "ulice" po najvyššie položené obývané miesto? ... alebo po najvyšší architektonický detail? ... alebo po najvyšší bod vôbec (napríklad špičku antény)? Sears Tower so svojími 442m (520 aj s anténami) vedie svetový rebríček podľa tretieho kritéria. Tak či onak, pohľad zo 103. poschodia (zo 108) je vcelku impozantný.

Sears Tower nie je jediný mrakodrap, ktorý sme navštívili. Igor s Jozefom nás vytiahli na vrch Hancock Center (344/457 m), kde sme si pri nočnej panoráme Chicaga dali po pive. Zaujímavé poznanie, že panorámu Chicaga si môžete pozrieť zo slušnej výšky bez toho, aby ste platili akékoľvek vstupné. Viac fotiek vo fotogalérke.

4. Videli sme 4D kino.
Čo je to 4D kino? Je to trojrozmerné kino doplnené o štvrtý rozmer - hmat. V Shedd akváriu premietajú film o vodnom živote na Zemi a okrem priestorového dojmu vás prekvapia aj zmyslové vnemy: vietor vo vlasoch pri plávaní s delfínmi, ošpliechanie ozajstnou vodou pri prelete nad vyfukujúcou veľrybou, bodnutie pod lopatku pri plavbe s húfom úhorov, či švihanie po nohách pri kráčaní pomedzi sasanky... Ale toto predstavenie, podobne ako vystúpenie delfínov, bolo len oživením; skutočným zážitkom je prechádzanie okolo akvárií a nasávanie vedomostí o živote pod hladinou...

5. Jedli sme slovenské jedlá
a po slovensky si nakúpili domáce suroviny a pochutiny. Taktiež zážitok, viď fotogalériu.

Toľko top 5 našich zážitkov. Ostalo nám ešte spoznať nočný život Chicaga v nejakom špičkovom jazzovom klube, ktorých je tu hneď niekoľko. Ale aj také sa chystá, nepridáte sa?

Fotogaléria (25 fotiek): photo.marcinek.sk/chicago
Google Earth prehliadka miest (zatiaľ bez fotiek, nezabudnúť zapnúť si 3D budovy!).

Jazero Superior

Lake Superior ("horné jazero", po česky Hořejší) je skutočný skvost medzi Veľkými jazerami. Je to rozlohou najväčšie sladkovodné jazero sveta. Väčšiu rozlohu má iba slané Kaspické more a objemom vody ho predčia iba sladkovodné Tanganika a Bajkal.
(Špekuluje sa, že jazero Vostok v Antarktíde je najväčšie na svete v oboch parametroch, no keďže leží pod ľadovcom, ťažko sa o tom presvedčiť).

Priemerná hĺbka 147 m, maximum je 406 m. Námornícka legenda hovorí, že jazero Superior si necháva svojich mŕtvych. S trochou morbidity je legenda aj vysvetliteľná - voda v jazere po celý rok nedosahuje teplotu vhodnú pre život baktérií (ktoré za normálnych okolností pri rozklade utopeného tela produkujú plyny) a telo preto ostáva stále na dne. Príjemná predstava, keď plávete okolo vraku potopenej lode. ;)

Voda v tej časti jazera, kde sme boli, mala v strede leta teplotu 65 °F (18,5 °C). Ideálna na plávanie (pre Tibora a ešte zopár jedincov :) ). Blízko pri brehu však bola vyhriata asi aj na 20°C, takže až také zlé to nebolo. Okrem toho, z roka na rok sa povrchová teplota Superioru v dôsledku globálneho otepľovania zvyšuje - od roku 1979 stúpla priemerná teplota o 2,5 °C . Zdá sa, že globálne otepľovanie má aj pozitíva :) .

Voda Superioru je úžasná nie len teplotou, ale hlavne čistotou. Vidieť do hĺbky 15m nie je problém a hoci sa tu len ťažko dá očakávať pestrý podvodný život, je tu čo pozerať. Pestrofarebné podvodné skalnaté útesy, kde sa 40 cm plytčina zrazu jedným krokom prepadáva do hĺbky 10 m, či v hĺbke roztrúsené balvany odtrhnuté z útesov nad vodou. Obrázok vedľa je fotený na hrane takéhoto útesu a uznajte, či voda priam nevyzýva skočiť si do nej...

Voda však nie je jediným lákadlom. Pobrežie poskytuje úžasné pohľady a vyhliadky a prítokové rieky s množstvom kaskád a vodopádov možnosti na pekné túry. Preskúmali sme dve miesta v okolí jazera - Porcupine Mountains (ak máte mapu, tak je to na západ od polostrova Keweenaw, toho veľkého výbežku do jazera) a Pictured Rocks National Lakeshore (na východ).

Prehliadku miest s komentármi nájdete vo fotoalbume; tu iba vymenujeme zopár lákadiel, aby sme vám pridali k motivácii navštíviť nás v Michigane a spoznať tento kus sveta.

Skalné útvary
Skaly vytvarované vodou a zafarbené minerálmi. Preto táto časť pobrežia dostala pomenovanie Pictured Rocks (obrázkové skaly). Túra po hrane útesu alebo vyhliadkova plavba loďou umožňujú vychutnať si skalnú krásu zo všetkých strán...

Vraky lodí
Priezračná voda jazera umožňuje vidieť vraky lodí pochované aj dosť hlboko pod hladinou. Len v blízkom okolí Munisingu sú aspoň 3 a dajú sa preskúmať potápaním, snorklovaním, či plavbou na lodi so skleným dnom. Na obrázku hore je vrak škunera Bermuda (potopil sa v 1875) a aj keď sa zdá tesne pod hladinou, jeho paluba je v hĺbke vyše tri a pol metra.

Pieskové duny
Podobné pohľady ako pri Sleeping Bear - vysoké haldy piesku lemujúce pobrežie. Je tu aj Log Slide, šmýkalka na spúšťanie vyťaženého dreva. Po konštrukcii šmýkalky tu ostala iba strmá brázda v piesku, ktorá je slušným testom fyzickej kondičky - beh 100m nadol trvá niekoľko sekúnd, no nahor, keď pri každom kroku sa noha s pieskom zošmykne o pol kroka nadol, je to skutočná výzva.

Copper Peak
Najvyšší mostík pre lety na lyžiach na svete. Skáče sa tu i cez 200m a konštrukcia v súčasnosti slúži ako turistická atrakcia s nádherným výhľadom.

Vodopády
Tých je tu habadej a najrôznejších tvarov. Prechádzky chodníkmi okolo riek sú výborným relaxom.

Flóra a fauna
Po ceste sa dajú ochutnávať maliny a thimbleberry (taká u nás nerastie, vyzerá ako malina ale chuť má inú, nám sa zdala trocha zafarbená limetkou), vo vode riek bojovné korytnačky "snapper" a veľa rakov a rýb a vodného vtáctva.

Tak kedy vás u nás môžeme očakávať? ;)

Link na fotogalériu a zemepisný súbor pre Google Earth nájdete v predošlom poste. A pod ním si nezabudnite pozrieť post o výlete do tábora pri jednom jazere vo Wisconsine!

Fotky z Lake Superior a WI

Fotogaléria (fotky z výletu do tábora vo Wisconsine a k jazeru Superior): Marcinek.sk/akcie/superior

Fotogaléria na stiahnutie (formát zip; 8,5 MB):
Najprv treba stiahnuť a rozpakovať súbor LakeSuperior.zip. Je tam niekoľko adresárov, jeden z nich je images. V druhom kroku treba stiahnuť images_k_LakeSuperior.zip a jeho obsah rozzipovať DO adresára images. Galéria sa spustí súborom index.htm.

Miesta, ktoré sme navštívili si môžete prejsť sami v GoogleEarth. Po odliknutí linku sa vám otvorí Google Earth a zobrazí sa oblasť, ktorú sme pobehali. Ikonka s fotoaparátom znamená, že na tom mieste je náš krátky komentár a fotka. Odporúčame tento postup: v ľavom okne Google Earth v položke "Places" si rozbaľte zložku Lake Superior - objaví sa zoznam miest. Dvojklikom na názov miesta (stále v ľavom okne) sa rozbalí komentár a fotky a Google Earth "naletí" nad miesto. Link: LakeSuperior.kmz

Príjemné cestovanie!

Highlands Camp, WI

Po dovolenkovej odmlke je tu opäť čas na pár príspevkov do občasníčka. Mali sme na návšteve niekoľko slovenských priateľov z Marylandu, s ktorými sme čo-to pocestovali a aj sami sme spoznávali krásy Michiganu, takže materiálu je habadej...

Začneme výletom do Wiskonsinu. V hlbokom lese pri Plum Lake, neďaleko Michiganských hraníc (pozri kmz súbor pre Google Earth na konci nasledujúceho postu), je tábor pre chlapcov, kde v lete pracuje Tiborova kolegyňa Donna s manželom Craigom. Strávili sme tam 3 noci a náš pobyt dostal prívlastok "prvý krát v živote". Naozaj, nepamätali sme si, kedy naposledy sme zažili toľko "prvý krát" aktivít v tak krátkom čase...

1. Kajak (prvý krát pre Katku)

---

Od kempu sme preplávali okolo hniezda orla belohlavého, kde sme videli dve statné mláďatá. Potom sme sa dali preskúmať zátoku Star Creek, stojatú riečku ktorá prepája Plum a Star Lake. Cestou (vlastne plavbou) tam sme pozorovali loon-ov, zaujímavých vtákov, ktorí lovia ryby a vedia dlhé minúty vydržať pod vodou - a presne tak aj unikali pred nami - neodleteli, ale ponorili sa a po hodnej chvíli sa vynorili o riadny kus ďalej. Sú to elegantné vtáky s čiernou hlavou a červenými očami (foto je vo fotoalbume), ktoré vydávajú neobvyklé, až strašidelné zvuky (napríklad ako zavýjanie vlka). Slovenské meno tohoto vtáka sa nám nepodarilo zistiť.

Úzkou zátokou s plytkou stojatou priezračnou vodou sme sa plavili až kým sme nenarazili na bobriu hrádzu. Tam sme si vypočuli zvuky (ticho?) divočiny a cestou naspäť do kempu sme dobyli opustený ostrov Five Pines. (V kajakoch sme strávili asi 3 hodiny, preto tie Katkine vytiahnuté kolená na fotke)

2. Plavba plachetnicou (prvýkrát pre oboch)

---

Po asi 10 min inštruktáži sme sa vydali na plavbu malou plachetnicou. Najprv nás sprevádzali Donna a Craig, neskôr sme si brázdili hladinu jazera sami.

Tibor kormidloval a Katka napínala plachtu. Po chvíľke cviku sme sa naučili dostať loď pod kontrolu a plaviť sa kam my chceme a nie kam nás vietor posiela. A spočiatku boli aj vcelku veselé momenty. Napríklad keď vietor začinal našu loďku prevracať, Katka sa inštiktívne chytala lana aby sa nezošmykla, čím samozrejme plachtu ešte viac napínala a loď ešte viac nakláňala :))) ... Po čase Katka nad inštinktami zvíťazila a do cieľa sme sa doplavili bez prevrátenia lode.

3. Vodné lyžovanie (prvýkrát pre oboch)

---

Nepochybne najvzrušujúcejšia vodná aktivita, trocha adrenalínu nie je nikdy na škodu :). Po krátkej inštruktáži nás hodili rovno do vody a ... napodiv sme to obaja prežili :) .

Vo fotoalbume sú sériové fotky zachytávajúce naše prvé momenty na vodných lyžiach (prvých cca 30 sekúnd). U Tibora i Katky je príbeh rovnaký, odlišná je len pointa: Po vynorení sa na hladinu a chvíľke slávy prichádza prvá brázda od člna, mierna strata ťahu a obaja zadkom orieme vodu :) . No obaja sa akoby zázrakom z vody zdvihneme a snažíme chytiť rovnováhu a pokračovať... A práve tu sa naše príbehy rozchádzajú.

Tibor dojazdil bez pádu, Katka sa z prvého pádu poučila a potom už jazdila bravúrne, križujúc brázdy hore-dole jedna radosť. Po nás šiel lyžovať Craig a svojou jazdou na jednej lyži podpichol Tibora aby vliezol do vody ešte raz a skúsil to na jednej.

Didakticky :) sa jazda na jednej lyži učí ako jazda na dvoch, prenesenie váhy na jednu lyžu a po získaní rovnováhy (alebo aspoň pocitu rovnováhy) sa druhá lyža jednoducho odkopne. Na fotke je Tibor tesne po odkopnutí lyže, no profesionálny výzor je iba povrchný dojem - jeho chvíľky slávy na jedej lyži netrvali nikdy dlhšie ako 10 sekúnd. Nasledovali celkom slušné papuliaky do vody (v albume sú zachytené aj tie :) ) a to, že voda v takej rýchlosti dá poriadne zabrať, dosvedčujú Tiborove roztrhané plavky :))) .

4. Kŕmenie rakov (miesto windsurfingu)

---

Jednu, pre Katku "prvý krát" aktivitu sme si nechali na budúci rok. Windsurfing sme nahradili inou vzrušujúcou aktivitou - kŕmením rakov. Malé ráčiky sú vcelku nebojácne a pustia sa aj do ochutnávania nohy, ak vo vode ostane chvíľu nehybne stáť :) . Na fotke ochutnávajú z tej Tiborovej (fotka vyžaduje silnejší žalúdok :) ). Pridávame ešte jeden podvodný záber, rak hostiaci sa na rybiom filé. Tibor si nemohol nechat ujsť snorchlovanie a fotenie pod priezračnou vodou.

Toľko k nášmu hlavnému programu v kempe. Bolo toho samozrejme viac - napríklad nočné plavby s Craigom a Donnou motorovou loďkou a počítanie meteorov, či výlety mimo kempu. Niektoré zážitky boli tiež "prvý krát". Raz, keď sme šli autom kamsi na výlet, Craig a Donna zistili, že sme ešte nevideli medveďa v divočine. Keďže medveďov je tam habadej, cestou naspäť sme mali všetci oči na stopkách a nejakého vyzerali, keď tu zrazu oproti nám kráča čosi vlko-líškoidné... pribrzdili sme a okolo nás nebojácne precupital kojot. Ešte na nás hodil aj zvedavý pohľad... Medveď síce nebol, ale kojota v divočine asi tiež tak skoro neuvidíme.

Obrázky a trocha viac textu o kempe nájdete vo fotogalérke. Obsahuje fotky z kempu, ale i z nášho výletu k jazeru Superior. Občasníčkový post o tomto neobyčajnom výlete pridáme zajtra alebo cez víkend a dáme tam aj link na zozipovanú kompletnú fotogalériu (aj link na kmz súbor pre Google Earth). Tu uvedieme iba priamy link na fotogalériu: www.marcinek.sk/akcie/superior . Príjemné pozeranie!

Na cestách I - Trocha zemepisu

Miestom našej svadobnej cesty (konečne po dvoch rokoch :o) ) bolo Belize. Do roku 1973 bolo toto územie známe ako Britský Honduras a hoci v 1981 získalo oficiálne nezávislosť, britský vplyv je tu stále badateľný: úradným jazykom je angličtina (ako jediný stredoamerický štát) a na bankovkách dominuje kráľovná Elizabeth II. Belize hraničí s Mexikom a Guatemalou a má takmer 23 tis. km2, ktoré obýva necelých 300 000 obyvateľov.

Bývali sme v meste San Pedro, ktoré leží na Ambergris Caye (ki:). Geologicky je to polostrov vychádzajúci z Mexika, no môžeme ho považovať za ostrov, pretože už v dávnej minulosti prekopali starí Mayovia kanál a oddelili tak Ambergris Caye od pevniny. San Pedro je živé mesto, dopravuje sa v ňom bicyklami a golfovými autíčkami. Náš hotel bol asi 2 km južne od centra, takže s tým ruchom to nebolo až také zlé.

Keď Tibor vyberal miesto nášho medového týždňa, hľadal (1) malý hotel so súkromím a (2) miesto, kde by sa dalo vidieť veľa hlavne pod vodou. Hotel Mata Rocks bol fajn, sotva 20 izieb, pekne upravený, hoci izba o dosť menšia ako v Egypte. Aj podvodný svet bol pekný. Popri Belize sa totiž tiahne najdlhší koralový útes na západnej pologuli a druhý najdlhší na svete (hneď po austrálskej bariére) a beží iba 700-1000 m západne od Ambergris Caye. Z lietadla ho vidno ako biely val peny z rozbíjajúcich sa vĺn lemujúci pobrežie (viď obrázok z Google Earth).

Svet pod vodou bol naozaj parádny, hoci na rozdiel od Egypta, kde sme mali koralový svet 100 m od pláže (pozor, nehovorím o Hurghade!!!) , bolo treba ísť pár km - loďkou alebo bicyklom po pobreží. Ale dali sa vidieť aj statnejšie kúsky - veľké raje, langusty, žraloky... No ja som okrem podvodného dobrodružstva očakávala aj trocha romantiky a už pred cestou som básnila o siedmich večerných šatách a večerných prechádzkach po pláži... Napokon som si ich nekúpila a teda ani nepriniesla a - chvalabohu - na prašné cesty, po ktorých sa preháňajú golfové autíčka a k ledabolo poobliekaným ľuďom by som asi veľmi nezapadla...

Okrem života pod vodou, nás tu obklopovali aj iné tvory. Leguány, papagáje, ibisy, pelikány alebo krokodíly v močarisku za hotelom :o) . O všetko to sa podelíme v našej obrazovej galérii, keď sa nám podarí pretriediť a vybrať fotky. Samozrejme, oznámime to aj v našom blogu.
-k-

Naše miesta v San Pedre môžete vidieť v Google Earth po kliknutí na sanpedro.kmz. Ďalšie miesta (snorklovanie, výlet na pevninu) nájdete v nasledujúcich príspevkoch.

Na cestách II - Fotografovanie pod vodou

Azda najväčšou atrakciou pre mňa bola fotografia pod vodou. S fotoaparátom sa mi podarilo splašiť aj "underwater housing" (ako tomu my na valale hovoríme), čiže púzdro na fotoaparát, s ktorým sa dá fotiť pod hladinou. Toto púzdro je vyrobené špecíálne pre Oly C5050, preto je fotoaparát úplne funkčný a dajú sa využívať všetky jeho funkcie.

Hneď prvý "ponor" naznačil, že fotiť pod vodou bude niečo úplne iné ako na súši. Veci sa javia bližšie a väčšie ako na vzduchu a snorklista je ponechaný napospas vlnám na hladine. Než som sa "naučil" zvládať fotoaparát pod vodou, minul som niekoľko desiatok, ak nie stovku záberov. Ešte že je doba digitálnych fotoaparátov, zaúčanie do podvodnej :) foto s filmom by veru nebol lacný špás.

Svoje know-how s radosťou posuniem ďalej každému, kto sa plánuje pustiť do fotografovania pri snorklovaní. Tu sú hlavné zistenia:

* Snorklista, ktorý chce robiť dobré fotky, nesmie ostať na hladine. 2 metre sú OK, 3 m lepšie*!pozn. dole!. No bez kyslíkovej bomby to vôbec nie je triviálne: aby snorklista vydržal v hĺbke a stihol zamieriť, zaostriť a cvaknúť, potrebuje hlboký nádych... aby sa však ľahko dostal čo i len 1.5 - 2 m pod hladinu, potrebuje mať prázdne pľúca. Tak si vyberte :)

* Blesk: Koralový útes hýri farbami. No voda pohlcuje červenú zložku slnečného svetla a už od hĺbky asi 2 m sa zdajú všetky koraly nazelenkavé. Použitím blesku sa červená zložka spektra doplní, preto sa koraly na fotkách zdajú krajšie a farebnejšie ako v skutočnosti. Ďalšie pravidlo teda znie: používajte blesk. No nie je to všetko zas až tak jednoduché. Snorklista sa pohybuje v plytkých vodách a vlny zvyčajne zvíria drobné čiastočky piesku. Tie vôbec neprekážajú pri kochaní sa krásami koralového sveta, no akonáhle stlačíte spúšť a spustíte blesk, dostanete na fotke ten istý efekt ako keď fotíte večer s bleskom za sneženia: prudko osvetlené zrnká piesku odrazia svetlo späť a objavia sa "machule" svetla. Preto ďalšia zásada znie: nepoužívajte blesk. Tak a opäť si vyberte :) .

Toto sú len dva príklady konfliktov, s ktorými sa musí snorklista-fotograf popasovať . Potápači to majú oveľa jednoduchšie a po vlastnej skúsenosti dokážem oceniť peknú podvodnú fotku, ktorú urobil snorklista. Ako návnadu na našu obrázkovú galériu pripájam pár fotiek a v zálohe nechávam ďalšie trofeje: parádna barakuda, žralok, raje a manty (tie plávali tak blízko, že sme sa ich dotýkali!), platesa ... po pretriedení mnohé z nich zavesíme na web... nechajte sa prekvapiť! -t-

Miesta, kde sme snorklovali, si môžete pozrieť aj v Google Earth. V súbore snorkeling.kmz sú trasy a miesta spolu s popisom a fotografiami zaujímavých úlovkov.

* Pre úplnosť je treba dodať, že potápanie so zadržaním dychu (tzv. free diving) môže byť životu nebezpečné aj v plytkej vode (1-2 m), ak sa nedodržujú jeho základné princípy. Náhla strata vedomia pod hladinou je častou príčinou "utopení" i výborných plavcov v plytkých bazénoch. Hoci takéto "utopenie" je údajne celkom fajn, neoplatí sa ho provokovať. Stačí rozumieť mechanizmu náhlej straty vedomia v plytkej vode (pekné vysvetlenie je napríklad na wikipédii) a počúvať zdravý rozum (t.j. neísť pod vodu "na doraz" bez dozoru na hladine (aspoň snorklista) atď.)

Na cestách III - Lamanai

Lamanai (v "mayčine" ponorený krokodíl) bolo kedysi pomerne veľké mesto mayskej civilizácie. Osídlenie sa datuje do 16. st. p.n.l., hoci mesto rozkvitalo najmä na prelome letopočtu ( 4. stor. p.n.l. - 1. stor. n.l.). Mesto žilo asi do 17.stor., medzitým Mayovia stihli vyhnať Španielov ktorí tu dobývali Yucatán a postaviť slávne pyramídy. Od 18. storočia začalo mesto upadať do zabudnutia a stratilo sa v pralese.

Po archelologickom prieskume, ktorý začal intenzívne až v 1974 roku, tu zriadili múzeum mayskej kultúry. Turisti sa sem dopravujú loďami po Novej rieke, kde sa dá vidieť pestrý život - korytnačky, krokodíly, obrovské bociany Jabiru a kopec iného vtáctva a rastlinstva. Naša trasa (čosi cez 100 km) mala tri časti: 1/3 na lodi, ktorá nás odviezla z Ambergris Caye cez ústie Severnej rieky lemovanej mangrovníkmi, 1/3 autobusom po prašnej a hrboľatej ceste a 1/3 opäť loďou po Novej rieke až do Lamanai.

Múzeum je stále súčasťou pralesa a okrem šplhania po pamiatkách sa tu preto dá obdivovať aj napríklad tukan, opice, ktoré nikdy nezliezajú na zem alebo čierna orchidea. -t-

Trasu výletu s komentármi si môžete prejsť aj na Google Earth. V súbore Lamanai.kmz je červenou čiarou zobrazená naša trasa a niektoré zastávky sú okomentované a ilustrované fotkou. Sú tam napríklad zaujímavé netopiere alebo číhajúci krokodíl.

Na cestách IV: Bezpečnosť turistu v Belize

Belize má povesť krajiny, ktorá je pre turistov bezpečná. Priateľskí miestni obyvatelia, minimálna kriminalita. Takto o Belize píšu na Internete turisti, toto vám povedia ľudia v Belize. Štandard bezpečnej krajiny a angličtina ako úradny jazyk má byť (a aj je) konkurenčnou výhodou Belize oproti ostatným krajinám Strednej Ameriky. O to viac nás prekvapila naša vlastná skúsenosť.

Posledný večer sme si vyšli do San Pedra na večeru ochutnať miestne špeciality - Mayský bufet. Príjemný večer, zaujímavé chute. Cestou naspäť do hotela som si zažiadala romantickú prechádzku po pláži. Zišli sme teda z rušnej ulice (sotva 50m) a šli popri vode. Neboli sme jediní, občas sme sa stretli aj s inými romantikmi.

Na jednom mieste, relatívne opustenom, nás predbehol španielský týpok na bicykli. Ako držal riadidlá, spod ľavej ruky mal vystrčenú asi tak 20-30 cm čepeľ noža a zahatlal "okay, money". Tiborovi bolo jasné koľko bije, ja som tomu nevenovala pozornosť, lebo s nožmi sa tam bežne hrávajú aj malé deti. Kráčali sme teda ďalej, ja pokojne, netušiac o čo ide a Tibor zvažujúc, čo ďalej. Dokonca si všimol, že za nami sa blíži už druhý kumpán na bicykli, takže veľké vyjednávanie neprichádzalo do úvahy. Drobné, čo sme mali v peňaženke by možno stačili na uspokojenie domorodcov, no v stávke bol aj fotiak na Tiborovom krku, a hlavne fotky v ňom.

Tibor vyhodnotil situáciu a čakal, kým prvý nepribrzdí aby zišiel z bicykla. V tej chvíli mi stisol ruku a zavelil "bežíme!" . Rozbehli sme sa a prefrčali okolo nožikára, ktorý keď sa otočil, ostal stáť a zmohol sa iba na "where's money, where's money!"

Do hotela sme už šli paralelnou (rušnou) cestou, sotva 50m od pláže. Po policajtoch ani nechyrovať, no zastavil nám jeden američan na golfovom autíčku, a ponúkol nám, že nás hodí bližšie k hotelu. Naša príhoda ho prekvapila. Za 6 rokov, ktoré tam žije počul iba o jednej vykrádačke obchodu a potvrdil, že San Pedro je bezpečné miesto. Ak sa objaví takýto prípad, tak určite ide o kriminálnikov z pevniny, ktorí si takto môžu dojsť prilepšiť si. No údajne nemajú veľkú motiváciu, lebo keď ich policajti chytia, najprv ich zmlátia do krvi a až potom posadia do chládku.

Príhoda trocha posunula náš pobyt v Belize smerom od romantiky (Katka) k dobrodružstvu (Tibor). Po rozhovore s "domorodcom" mám dokonca vážne podozrenie, že Tibor si tých kriminálnikov najal aby sa mi odnechcelo romantiky a romantických prechádzok po pláži :o) .
-k-