1. Motýle (9.marec)
Aj tohto roku sme šli pozrieť živé motýle do Midlandu, podobne ako pred rokom s bratislavským dedkom a babkou (obrázky spred roka sú tu). Damián bol teraz už o rok starší a hoci si na to asi nebude pamätať, motýliky ho veľmi zaujali. Trocha nás mrzí, že sme mu nedovolili ich chytať a oblizovať :-) ale znášal to statočne a chlapsky, ako keby chápal, že on si ich bude môcť chytiť neskôr. A aj Katka to znášala statočne - napriek jej odporu k hmyzu (teda aspoň to o sebe tvrdí) si dobrovoľne zopár motýlikov (ale aj motýliskov) chytila. Viď obrázok dole.
Motýlia záhrada bola tohto roku bohatšia, vyše 60 druhov parádnych motýľov, aj velikánskych tropických. Ešte šťastie, že namiesto jednorázového vstupného ($5) sme si kúpili ročnú permanentku ($10 :-) ), lebo sme ich tam všetkých šesťdesiat druhov nevideli a budeme to musieť napraviť. 
No a do tretice, tohtoročné motýle boli iné aj preto, lebo Tibor má po dlhých rokoch opäť poriadny fotiak! Ukážky jeho abstraktného motýlieho umenia :-) sme si preto nemohli dovoliť nezavesiť...
2. Narodeninová oslava (8.marec)
Narodeniny začali už ráno. V noci sme v spálni naaranžovali darčeky tak, aby ich Dami videl, keď sa ráno zobudí . Zabralo. Len čo sa trocha prebral, hneď vyštartoval za balónom a tešil sa ako malé dieťa :-) , keď pri ňom našiel ďalšie hračky.
O druhej začala Damiho prvá narodeninová "párty". Aj keď bola počtom účastníkov neveľká (9 dospelých a 3 deti), bola skutočne medzinárodná. V abecedom poradí boli zastúpené: Austrália, Česko, Slovensko, Spojené Štáty a Rumunsko. Damián bol z detí najstarší (Ninka má 10 a Eric 8 mesiacov) a všetci sa držali výborne. Poslední hostia odchádzali po šiestej večer a Dami sa dovtedy správal ako správny hostiteľ.
Torty boli dve, Katkina jablková s piškótami a Zuzkina jogurtová, obe mňam mňam. Uvidíte ich na fotkách. Už teraz sa tešíme na ďalšiu oslavu :-) .
16 fotiek je na Damiánkovej Picase, hneď za motýľmi.
3. Damián chodí!
Odkedy sa počíta, že malý človek chodí? Isto by sa dala rozvinúť podobná filozofická úvaha ako pri prvom slove (viď predošlý post). Je to vtedy, keď prvýkrat sám od seba vykročí? Damián takto kráča už od 26. januára. Tri kroky a buch. Postupne počet krokov pribúda, ale chodenie to zrejme nie je... tak koľko musí byť krokov, aby sme mohli vyhlásiť, že malý človek naozaj vie chodiť?
Tento problém nám Damián sám vyriešil asi pred týždňom. Prestali sme rátať kroky (rekordy), lebo sme si všimli zásadnú zmenu. Damiho kráčanie začalo naozaj tešiť a ak si má vybrať, tak sa radšej dvihne ako by mal štvornožkovať. (Samozrejme, pokiaľ nie je unavený.) Dôkaz o Damiánovom chodení z pondelka (9. marec) je na videjku, trvá 1:11.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára