Záhada žltého kozárika-masliaka-suchohríba vyriešená
Nečudo, že sa identifikácia podarila až po dosť dlhom pátraní. Retiboletus ornatipes totiž v Európe nerastie. Dubák to síce nie je, ale je jedlá a celkom fajn. Pri krájaní farbí prsty na žlto a po uvarení je na nerozoznanie od tmavých (varených) kozárikov.
Ďalší žltý hríb (alebo kozárik),
ktorý v Európe nerastie je Boletus auripes. Na rozdiel od ornatipsa hore, nemá nožičku ryhovanú, ale hladkú, prípadne s jemným kozárikovským vzorom. Boletus auripes je jedlý a chutný a pri povarení ostáva svetlý.
Pozor na americké modráky!
Slovenský modrák je najčastejšie hríb zrnitohlúbikový a od satana sa ľahko odlíši tým, že zrnitohlúbikový na reze rýchlo modrie; satan len veľmi slabo, ak vôbec. Takáto identifikácia však v amerike neplatí. Ani satan, ani zrnitohlúbikový tu nerastie, zato tu rastie boletus sensibilis, ktorý zmodrie rýchlo a boletus bicolor, ktorý modrie len pomaly a slabo. A ako na potvoru je identifikácia jedlosti opačná: rýchle modrenie znakom jedovatosti (boletus sensibilis), pomalé znamená, že to môže byť výborný hríb (boletus bicolor).
Jelenka poprehýbaná
Raste aj v Európe a je to výborná jedlá huba. Je tvrdšia aj po uvarení a nemá jedovatých dvojníkov. Na rozdiel od žltúchov hore, ktoré budeme zbierať len ak nič iné rásť nebude, jelenku budeme brať všetkými desiatimi.
1 komentár:
Ďakujem hladám popis uz 2dni
Zverejnenie komentára