Rozprávka o tom ako som skoro Bobra nemala, alebo ako bol Bobor bohatý, ale možno mŕtvy.

Tibor hovorí, že toto do blogu nepatri, ale mne sa to páči. Okolnosti a dôvody vzídenia tejto témy súvisia s jedným mojim večerným jobom... podrobnosti nemôžem napísať, tak jedinou indíciou bude len táto skutočná rozprávka :o)...

Kde bolo, tam bolo, za vlády veľkého Lenona... bol raz jeden Bobor, ktorý keď skončil školu, tak si hľadal miesto svojho budúceho uplatnenia. Na Ministerstve školstva práve vypísali ponuku pod krycím názvom "dajme šancu mladým pracovať vo vládnych kruhoch". Medzičasom však dostal aj druhú ponuku, civilkovať, pracovať a doktorátovať. Rozhodol sa a do vládnych kruhov už len poslal správu, že jeho kroky budú smerovať iným smerom.

O niekoľko dní, týždňov a možno aj mesiacov, zrazu len niekto klope na dvierka v Bardejove. Pred dverami dvaja čudní páni, že by s Bobrom radi slovko dali. Mamka vystrašená, naľakaná, čo ten môj syn v tej Blave stvára. Volá syna, volá, že čudná návšteva u nich bola a že možno aj zle urobila, keď kontakt naňho prezradila.

Pretiekla voda v Dunaji ba i piesok sa presypal, keď Bobrovi telefón zvoní. "Haló, haló, radi by sme s vami stretko dali". Dohodlo sa stretnutie. Pravda, trochu nervózne bolo... že oni majú naponáhlo, že aj len tu na ulici stačí, že majú naňho len zopár vecí. Bobor však trval, pevný bol, že nech len vojdu dnu, že by si po učení aj rád v tichu učebne oddýchol.

Vošli teda dnu a spustili. "Milý pane, o vás sme sa dozvedeli, že podklady dobré máte. My vám školy zplatíme, na Sorbone si doktorát urobíte, byt aj auto doprajeme a k tomu vysoký plat vybavíme." Padla Bobrovi, padla sánka a že reku čo za to. "Nuž nič, len malú službičku, špicľovať vám pre SIS-ku." Sánka padla ešte nižšie, ráznym hlasom jasne rečie. "Vďaka vám vy milí páni, to sa mojim morálnym zásadám bráni." Odišli páni, zľahla sa po nich zem, nebolo bohatstva nebol žiaden francúzsky sen.

-K-