Jedného slnečného júnového dňa sme išli potápať na Bear Lake, Medvedie jazero. Vošli sme do vody a už po dvoch minútach potápania sme našli udicu. Ale tá udica bola divná, metala sa. Metala sa, lebo mala na háčiku... živého sumčeka! Tak sme ho zobrali na breh, aby sme ho ukázali mamke a Tobiáškovi a vyslobodili ho.
Mamka vzala nášho sumčeka k rybárovi, aby rybe vybral háčik z úst. Lenže rybár povedal, že sa nedotýka sumcov, lebo majú ostne. Našťastie prišla ku mamke teta, ktorá si myslela že má rybárske veci v aute a mohla by rybe pomôcť. Ale nemala, tak sa opýtala mamky či si chce tú rybu nechať. A keď mamka povedala že nie, teta šup s rybou do kufra. Bude dobrá na večeru.
A takto sme “zachránili” sumčeka.
Keďže našu záchrannú misiu sme nestihli zdokumentovať na fotografiách, Tobiáško ju nakreslil. Všimnite si mamku na pláži a Tobiáška vo vode a v rohu zväčšený obrázok potápačov v akcii. Fúzatý sumček je dole chytený na udici, okolo pláva iná zvedavá ryba. Na hladine vlaje výstražná potápačská vlajka.
2 komentáre:
Pozdravujem záchranárov, síce s pozitívnym úmyslom, zato však hladných.
Realistický obrázok nebolo potrebné ani komentovať, mamku som na ňom hneď spoznal a aj chyteného sumčeka.
Myslím si, že keby na háčiku sa hompáľal poriadny pstruh, aj s háčikom by ste ho brali.
Joj, taký pstružík by bola mlsnota... ale nie, ako správni potápači a milovníci prírody, živé tvory omrkneme, ale necháme tam, kde sú doma. Aj keď sa nám veľakrát pod vodou zbiehajú slinky...
Zverejnenie komentára