utorok, augusta 08, 2006

Výlet do New York City

Amerika a NY tobôž ma nikdy nelákali. Prvé dojmy moju "nelásku" k Amerike iba potvrdzovali: mesto špinavé, smradľavé, hlučné... A predsa, po prechádzke pod vysokánskymi mrakodrapmi Manhattanu, po cestičkách Central parku, okolo rieky Hudson, po nočnej Times Square, musím uznať, že toto mesto má niečo doseba, že svojim spôsobom je krásne, ale hlavne, že sa musí zažiť. Ako povedal Tibor, NY to nie sú pamiatky, to nie je história... NY to je život. A ten vám nezachytia žiadne fotografie, ten si musíte prežiť na vlastnej koži.

Pretože som mala za sprievodcu skúseného newjorčana, naše cesty sa nekryli s cestami turisticko-masových atrakcií. V pohodičkovom tempe sme si prešli okolo Empire State Building, urobili pár fotiek pri Flatiron Building, popozerali pohrebisko po dvojičkách a poprechádzali sa cez Battery Park popri rieke Hudson. Zviezli sme sa na kompe, ktorá premáva na Staten Island a z ktorej sme mali dolný Manhattan a Sochu Slobody ako na dlani. Vozili sme sa aj v metre, presnejšie subway-i, lebo metrom sa tu nazýva niečo iné, pohrali sa v hračkárstve a povozili sa v povestnom žltom NY taxíku (keďže nám posledný bus do Tappanu ušiel :-)). Brušká sme si naplnili v Chinatowne. Ale hlavne som si do zbierky egyptských obeliskov pridala už tretiu Kleopatrinu ihlu (Londýn, Karnak, NYC, raz bude o nich osobitný príspevok v občasníčku). Spoločne s Tiborom sme si posedeli na pamätnom kameni v Central parku, kde nás Jaro pofotil a cestou z Central Parku si Tibor vymenil úsmev s Carrie, hlavnou predstaviteľkou Sex in the City. Ja som si ju nevšimla, tak som si pobežala za ňou presvedčiť sa, že to je naozaj ona. Bola.

Vrcholným bodom programu bolo neuveriteľné off-Broadway predstavenie STOMP, na ktoré nás Tibor presvedčil napriek tomu, že podľa opisu ma to ktovieako nenadchlo. No ukázalo sa, že "vidieť (off-)Broadway predstavenie a žiadne iné ti už nebude dosť dobré" platí stopercentne. Hŕstka mladých tu obúchavaním, šúchaním, škrabkaním, ťukaním a iným -ním používajúc bežné veci sveta (metly, lopty, palice, sudy, zápalkové škatuľky, papiere, zapaľovače...), vytvorila nie hluk, ale úžasnú rytmiku, melodiku, hudbu. Po predstavení bol Guinness na St. Mark's Place s Tiborovými kámošmi a tu som si pajzla pekný pohár na malý guinness :) .

Prečo sa do NY vrátim. Musím vidieť ďalšiu Broadway show, poprezerať viac zákutí v Central parku, pozrieť si mesto z výšky, ponavštevovať Tiborove newyorské bydliská a pôsobiská, pozrieť si dokončené Ground Zero, kúpiť hotdog a s vlnovkatou horčicou a kečupom, nafotiť viac fotiek novým fotiakom. Skrátka opäť zažiť a prežiť NYC. -K-

Pár technických údajov: Z Rockville sme vyrazili niečo po 19-tej. Do Tappanu, mestečka vzdialeného od centra NY asi 30 km, kde sme mali nocľah u Slováka na katolíckej fare, sme dorazili okolo 1-nej ráno. Cesta nás všetkých štyroch cakumprásk vyšla aj s diaľničnými poplatkami a benzínom $90 (pre porovnanie, autobusový lístok stojí $40 na osobu).

GoogleEarth 4: Miesta o ktorých sa tu hovorí si môžete obzrieť po kliknutí na súbor NYC.kmz . Je tam aj pár stručných komentárov.
Fotky: http://www.marcinek.sk/akcie/maryland (Flash)

2 komentáre:

Anonymný povedal(a)...

caute.prisla nam pohladnica.tak dakujeme potesila nas.a zda sa mi nejako malo ste toho nafotili v NY.

Anonymný povedal(a)...

asi mas pravdu, ze malo sme fotili, ja som "bezne veci" nefotil, lebo fotiek z NYC 2001-2003 mam niekolko GB. Preto iba zriedka sa mi zazdalo, ze by nieco stalo za tu namahu vytahovat fotiak... zato sme si NYC uzili... obedy s morskymi priserami v chinatowne, off-broadway predstavenie STOMP, pohodicka v Central Parku... Rozmyslam kedy katka konecne nieco k tomu napise :) .