Pol roka na Slovensku

V tomto roku sme si pobyt na Slovensku trocha predĺžili. Od júla do januára. A hoci to nie je dovolenka, ani prázdniny, ale pracovný pobyt, podarí sa nám občas aj niekam si vyraziť a niečo natočiť. Nuž, a patrí sa natočené spracovať a ukázať.

Z doteraz spracovaných videí odporúčame náučnú reportáž o tom, ako sa robí víno a pridávame aj dve staršie výletné: Na Sandbergu sme si 
vychutnali západ Slnka poza alpské končiare a objavili odtlačky treťohorných lastúrnikov. Zlatým klincom tohtoročného výletu do Tatier (júl) bola túra k vodopádu Skok.

Ako sa robí víno (4:00)

Devín a Sandberg (4:41)

Výlet do Tatier (9:53)

Prišiel náš Tobiáš

Na deň presne pred siedmimi rokmi sme v Občasníčku oznámili, že Prišiel k nám Damián. No a dnes Občasníček zvestuje, že prišiel náš Tobiáš. Na deň presne pred dvomi mesiacmi.

Aj Tobi nám príchodom prevrátil život hore nohami. Ale aj tak ho máme radi a tešíme sa z neho. Veľmi.

Na rozdiel od Damiho, Tobi nechal na seba čakať. Čakali sme od skorého rána, no on si zmyslel prísť až o pol ôsmej večer. A, na rozdiel od Damiho, prišiel ako malý maco. Vážil presne ako galón vody (3,785g), čo je inak o 715g viac ako Damián a dlhší bol o 3 cm - merial 52 centimetrov.

A ako ináč, aj Tobi má svoju Picasu. Už sme tam zavesili fotky z prvých dvoch mesiacov. Ako budú mesiace pribúdať, budú aj fotky: tobias.marcinek.sk

Narodeniny, naše klzisko a globálne otepľovanie

Hokejová sezóna sa v deň Damiánových narodenín definitivne skončila. Dami, Eric, Levi, Jackson, Sydney, Aiden, Samir a Osama ju slávnostne uzavreli korčuľovačkou a šmýkačkou na pomaly sa topiacom ľade. (A samozrejme, nechýbala pizza ani koláčik).

Tohoto roku bolo klzisko väčšie a profesionálnejšie. Malo čosi vyše 14m x čosi vyše 8,5m (28x46 ft) a zaoblené rohy. Biely plast dookola "mantinelov" chránil fôliu pred trvdými strelami a okraj ľadu pred poludňajším slnkom. A nechýbalo ani umelé osvetlenie na večerný hokej! Ale to ste vlastne videli na videu v predošlom poste.

Ďalšou novinkou bolo, že sme sa zapojili do vedeckého projektu na dokumentovanie globálneho otepľovania. Áno, áno, naše klzisko prispieva k serióznej vede. "Crowdsourcing" je moderný spôsob robenia vedy - zoológovia neobjavujú nové živočíšne druhy potĺkaním sa po pralesoch, ale prezeraním fotiek na internete, ktoré nafotili turisti; matematici neriešia problémy hodinami strávenými na zadku a krvopotným písaním, škrtaním, prepisovaním a znova škrtaním..., ale opísaním problému na vlastnom blogu a v diskusii sa už niekto nájde, kto úlohu buď vyrieši. alebo aspoň ponúkne myšlienku, ktorá vyriešeniu pomôže. No a enviromentálni vedci nechodia po svete umiestňovať teplotné sondy ale hľadajú ľudí, ktorí pravidelne stavajú klziská a zbierajú údaje o "korčuľovateľnosti" počas celej sezóny.

Tá naša trvala 13 týždňov a graf dole ukazuje podrobnosti. Na osi y je kvalita ľadu, kritérium značne subjektívne, ale jednoducho povedané, korčuľovať sa dalo, keď tam nejaká čiara je. V dňoch, kde je graf pretrhnutý, bol ľad príliš mäkký alebo tenký na korčuľovanie. Takže prvotné dáta máme, a už len budeme sledovať, ako sa u nás globálne otepľuje.

Mimochodom, stránka projektu je www.rinkwatch.org . Kliknite na mapu, počkajte kým sa načítajú klziská (symboly korčuliara, hoci dnes im tam niečo haprovalo a bolo to pomalé) no a potom už len kliknite na to naše. Pozor, je to skúška z geografie Michiganu! Sme zvedaví, či viete, kde naše klzisko hľadať.

Ďalšie športové správy 1: Ľadový hokej

Sused Pete došiel po dlhšom čase zo severu domov a tak sme si hodili priateľský zápas na našom klzisku. A vzhľadom na to, že v našom blízkom okolí sú američania v menšine, Damián musel pomáhať americkej strane.

Zápas sme hrali večer toho istého dňa, keď mal Damián plaveckú súťaž v Alme (pozri nasledujúci post). Skrátka je to nezmar.

Hralo sa na 18 gólov. Reportáž začína, keď americký tím prehrával 11:12.

Priateľský hokejový zápas USA vs. Slovensko

Ďalšie športové správy 2: Plávanie

Damián má za sebou ďalšie dve plavecke súťaže.

31.1.2015: Druhá Damiho veľká plavecká súťaž v Alme skončila so striedavými výsledkami:

25 yardov motýlik: Prvý krát si Dami skúsil motýlika. Doplával až do konca s dobrým časom, ale napokon ho diskvalifikovali. Pri doplavbe sa nedotkol steny oboma rukami naraz. Nevadí, učíme sa.
25 yardov znak: Dami si plával lážo-plážo ako v Mexiku a doplával na siedmom mieste v kategórii (8 roční a mladší). Na tom by nebolo nič zlé, keby sa nezhoršil takmer o 2 sekundy oproti prvej súťaži. Keď sme videli jeho nasadenie, tak ho Tibor šiel pred prsiami povzbudiť: Že v prsiach je dobrý a nech teda zamaká.
25 yardov prsia. Dohovorenie zaúčinkovalo, Damián zabral, zlepšil si čas o takmer dve sekundy a vo svojej kategórii získal bronzovú medajlu. Jeho prvá medajla za plávanie!
100 yardov štafeta voľný štýl. Najprv sa zdalo, že ich diskvalifikovali, lebo ktosi skočil skôr ako mal, ale napokon dostali medajlu.

Minulú sobotu (7.2.2015) bol Dual Meet v Cadillac-u. Duálne súťaže sú menšie, súťažia tam len dva tímy. A Damián zabral.

25 yardov motýlik. Tentokrát doplával bez chyby a nechal za sebou všetkých plavcov svojej kategórie (8 roční a mladší). Áno, áno, vyplával si zlato.
25 yardov znak. Žiadne lážo-plážo, ale parádna plavba a striebro! Zlepšil sa takmer o dve sekundy oproti prvej súťaži a predbehol ho jediný osemročný plavec.
25 yardov prsia. Dobrý čas, ale ho diskvalifikovali. A nielen jeho, aj ďalších dvoch plavcov z jeho tímu. Dnes boli nejakí prísni rozhodcovia, aj koučovia sa čudovali... Ale správne, ruky pri zábere nesmú prejsť za líniu bokov. Mimochodom, prsia majú toľko pravidiel, že je pri nich najväčšia šanca na diskvalifikáciu. Napodiv ani motýlik nie je tak komplikovaný.
100 yardov štafeta voľný štýl (kraul). Aj tu sa Dami blysol. Zostava súperovho tímu bola celá tvorená iba osemročnými plavcami. V Damiho tíme bol jeden sedemročný, dvaja šesťroční a jedna dokonca päťročná! Mali vôbec šancu? Jasné, že mali. Dami začínal, lebo výborne skáče a vyrobil taký náskok v prvých 25 yardoch, že ostatní z jeho tímu ho už nestratili a štafetu vyhrali.

Prvá plavecká súťaž

Dami mal včera svoju prvú plaveckú súťaž. Vstávali sme za tmy o šiestej aby sme na pol ôsmu boli v Midlande.

Plával tri disciplíny (25 yardov voľný štýl, prsia a znak) v kategórii chlapcov do 8 rokov. Aj keď sa s osemročiakmi fyzicky nemôže porovnávať, zaplával veľmi dobre a niektorých aj predbehol. Jeho prvé súťažné časy (zatiaľ neoficiálne):

Ale okrem veku mal aj ďalší hendikep. Všetci mali perfektné súťažné plavky, iba náš Damián súťažil v plážových (po čase sa mu aj predné šnúrky rozviazali). Nuž nechceli sme veľmi investovať do výbavy skôr, než zistíme, či sa mu takéto závodenie bude páčiť. Ale ako isto uvidíte v reportáži, v najbližších dňoch budeme musieť nejaký športový obchod vyhľadať.

Dole je odkaz na videoreportáž. Ak chcete vedieť, prečo sa Dami na začiatku chichúňal, vypýtajte si 10 sekundový dovetok k videu. Je fakt smiešny.

Daminoviny: Rozplavby Midland 2014 (3:49)

Halloween

Ako každý rok, aj teraz končil október cukríkovou žatvou alias helovínom. Deti chodia od domu k domu, zvonia pri dverách, odriekajú zaklínadlo trick or treat a dospelí im za to núkajú cukríky. Nuž veľmi divná tradícia, ale aspoň mesto trocha ožije.

Dami bol trikortrítovať u nás v meste a na ulici a potom u Donny v Shepherde, neďalekej dedinke. Bol oblečený ako jeho rozprávkový obľúbenec - kocúr v klobúku. Okoloidúce deti ho hneď spoznávali: Hey, it's The Cat in the Hat! A dostal sa aj do novín:

Fotka 1

Fotka 2

Niagarské vodopády

Cez víkend sme sa vybrali pozrieť niagarské vodopády. Iviak, Katkin brat, pracuje v New Jersey a po svojej prvej návšteve u nás v Michigane zhodnotil, že 11 hodín za volantom je dosť na obyčajné víkendové návštevy a že sa radšej stretneme niekde na pol ceste. No a ak si to my skrátime cez Kanadu, tak pol cesta vychádza takmer presne na niagarských vodopádoch. Skratka sa nám aj celkom hodila - od kanaďanov sme si nakúpili vecičky na naše rozšírené klzisko. Ale o ňom reportáž až inokedy.

Prietokom vody najväčšie vodopády sveta sme si užili pri peknom jesennom počasí. Nech sa páči reportáž:

Daminoviny: Niagarské vodopády

Náš domček na mapách od Google

Tak napokon sa na Google StreetView objavila aj naša ulica. Gúglové autíčko k nám evidentne zavítalo toto leto, keď sme neboli doma. Pred garážou je starý plot, ktorý Tibor pred odchodom na Slovensko odstránil a spoza roha sa medzi stromami dá vidieť konštrukcia trampolíny. Trampolína je v garáži.

Nech sa páči, poprechádajte sa po našej ulici.

Prvý futbalový zápas

Damián mal vo štvrtok prvý futbalový tréning a hneď v nedeľu nastúpil na svoj prvý zápas. Hoci zopár spoluhráčov trénovalo už minulý školský rok, väčšina mala za sebou iba jeden tréning. A veru bolo to poznať na hre oboch tímov. Dominovala taktika "kto bude prvý pri lopte" a "kde lopta, tam celé družstvo" a ihriskom sa niesli trénerské pokriky ako "nie na tú stranu, bež na druhú bránku!"...

Ale zápas to bol napínavý. Po počiatočnom ťahaní za kratší koniec - 0:2 a 2:3 uchopilo fialové družstvo hru pevne do rúk a hroziaci debakel zvrátili na víťazstvo 5:3.

Reportáž zo zápasu (2:44)

Americké huby alias záhada žltého kozára odhalená

Posmelení prvou úspešnou hubačkou sme sa minulý pondelok vybrali na druhú. Brali sme aj veľký košík, a veru sa zišiel. Vyše 30 kuriatok, okolo 30 kozárikov, 4 hríbiky a ešte slušná vzorka húb, ktoré sme doteraz nezbierali, ale začneme. Samozrejme, všetko po dôkladnej identifikácii, ktorá, ak treba, zahŕňa aj zber výtrusového prachu a ich testovanie pod mikroskopom. Link na fotoreportáž z úlovku je tu, ďalej nasleduje náučná časť o tom, čo sme sa naučili o amerických hubách.

Záhada žltého kozárika-masliaka-suchohríba vyriešená

Nečudo, že sa identifikácia podarila až po dosť dlhom pátraní. Retiboletus ornatipes totiž v Európe nerastie. Dubák to síce nie je, ale je jedlá a celkom fajn. Pri krájaní farbí prsty na žlto a po uvarení je na nerozoznanie od tmavých (varených) kozárikov.

Ďalší žltý hríb (alebo kozárik),

ktorý v Európe nerastie je Boletus auripes. Na rozdiel od ornatipsa hore, nemá nožičku ryhovanú, ale hladkú, prípadne s jemným kozárikovským vzorom. Boletus auripes je jedlý a chutný a pri povarení ostáva svetlý.

Pozor na americké modráky!

Slovenský modrák je najčastejšie hríb zrnitohlúbikový a od satana sa ľahko odlíši tým, že zrnitohlúbikový na reze rýchlo modrie; satan len veľmi slabo, ak vôbec. Takáto identifikácia však v amerike neplatí. Ani satan, ani zrnitohlúbikový tu nerastie, zato tu rastie boletus sensibilis, ktorý zmodrie rýchlo a boletus bicolor, ktorý modrie len pomaly a slabo. A ako na potvoru je identifikácia jedlosti opačná: rýchle modrenie znakom jedovatosti (boletus sensibilis), pomalé znamená, že to môže byť výborný hríb (boletus bicolor).

Jelenka poprehýbaná

Raste aj v Európe a je to výborná jedlá huba. Je tvrdšia aj po uvarení a nemá jedovatých dvojníkov. Na rozdiel od žltúchov hore, ktoré budeme zbierať len ak nič iné rásť nebude, jelenku budeme brať všetkými desiatimi.

Lievik trúbkovitý

Ďalší objav výbornej jedlej huby, ktorý raste aj v Európe. Hubka je aromatická a po vysušení sa môže aj podrviť na korenie. Nemá jedovatých dvojníkov a odteraz ju zbierame všetkými desiatimi. Raz z nej skúsime urobiť šalátový dresing.

Prvá* americká hubačka (Neithercut Woods)

Dnes sme sa vybrali na našu prvú* americkú hubačku do lesa, ktorý je od nás z domu 30 minút autom. Brali sme dva košíky, malý a veľký, no ten veľký sme ani nevytiahli z auta. No a to bola veru chyba! Za asi hodinku a pol sme mali malý košík naplnený. Dva pekné mladé hríbiky, dva obyčajné kozáriky, osem kozárikov červeňačkov, 12 kuriatok, dva staré modráky  a zvyšok košíka vyplnila hliva ustricová, tu rastie jej biela varianta.

Ešte sme si nezáväzne vzali nejaké jedlo vyzerajúce huby na indentifikáciu. Ak náhodou poznáte toho hríbika či kozárika, ktorý má svetlý klobúk a žltú nôžku a mäsko, dajte nám vedieť!

Nech sa páči, tu je obrazová reportáž (11 fotiek).

* Prvá  hubačka za slovenskými hubami, ktoré tu nik nezbiera. Májové hubačky za smrčkami nerátame.

Prvá promócia

Damián ukončil prvý rok ozajstnej školy (Kindergarten) naozaj veľkolepo - 4. júna mal slávnostnú promóciu. Pani učiteľky pripravili výborný program a nechýbalo ani odovzdávanie diplomov. V zostrihu uvidíte Damiho spolužiakov, pani učiteľku (číta mená), pomocnú učiteľku (rozpráva na začiatku) i riaditeľku (odovzdáva diplomy a rozpráva na konci).

Kindergarten promócia

Mexiko 2014

V marci sa rok stretol s rokom a opäť sme odleteli do teplých krajín. Už štvrtý krát na to isté miesto, do zálivu korytnačiek. Teraz však v najväčšej zostave vôbec: okrem nás (3ks, SK) tam boli Honzovci (4ks, CZ), Ericovci (3ks, RO),  suseda Sheri s dcérou Emily (2ks, US) a na kratší čas došla aj Donna s Craigom (2ks, US). Štrnásť ľudí - to už možno začneme zjednávať hromadné zľavy :-) .

Z podvodných objavov stoja za zmienku dva - prvoobjav langusty (trojčlenná rodinka) a scorpionfish, nehybnej jedovatej ryby, ktorá je perfektne maskovaná a veľmi ťažko sa hľadá. Pozornému oku Zuzky však neušla.

Nasledujú tri reportáže - nad vodou, pod vodou a inteligentná konverzácia Damiána s Ericom o koraloch, cenotách a snorklovaní... Vzhľadom na medzinárodnú zostavu je angličtina častejšia než je zvykom v našich reportážach.

1. Mexiko 2014 - Nad vodou /Above water

2. Mexiko 2014 - Pod vodou / Under water

3. Mexiko 2014 - Intelektuálne konverzácie / Intelligent conversation (Damián & Eric)

Na huby!

Posledný májový pondelok je Memorial Day - spomína sa na padlých vojakov. Prevažne tak, že sa nepracuje a americký pracujúci vyráža so svojim domčekom na kolesách na predĺžený víkend. Nebolo ťažké si na takúto tradíciu zvyknúť a tak aj tento rok sme vyrazili na výlet - tradične na sever, k Michiganskému jazeru na víkendovú chatu Peteho a Sheri.

A tradične sme to využili na hubačku - smrčky jedlé, alias morelky rastú v máji ako ... no huby po daždi. Damián sa veľmi poctivo zapojil do zbierania a jeho výsledok uvidíte na videjku. Ale i plávanie v čerstvej vode jazera, jazdu na kosačke, neobvyklé pytliactvo, či nočnú oblohu posiatu hviezdami, lebo široko-ďaleko žiadne mesto nenájdete.

Príjemné pozeranie!

Camp Borealis 2014

Hokejový debakel

Dnes pozeral Damián svoj prvý hokej a veru naši toho veľa neukázali. Američania nás v Soči rozniesli na kopytách 7:1. Usúdili sme, že hrať hokej je oveľa väčšia zábava ako pozerať na padajúce góly do slovenskej bránky, a pokúsili sa zachrániť reputáciu slovenského hokeja na našom domácom klzisku. Ako dopadol zápas Slováka proti Američanovi si môžete pozrieť v trojminútovom zostrihu.

Hokej - Slovák proti Američanovi

Jeseň 2013

Dodatočne vsúvame stručný zostrih z významných udalostí jesene 2013. Samozrejme, že ide o medzinárodne významné udalosti - Semi preháňajúci sa v lístí, jesenné upratovanie, či Halloween. Ale posúďte sami!

Jeseň 2013

Mexiko 2013

Ako obvykle, jarné prázdniny sme strávili v zálive korytnačiek v Mexiku. Tohto roku s tetou Donnou a Craigom. Naši českí a rumunskí priatelia sa tento rok pridať nemohli.

Tohtoročným zážitkom bolo prvoobjavenie murénky, ktorú sme tu doteraz nevideli a znovuobjavenie lionfish (en) čiže perutýna (cz) čiže krídlovca ohnivého (sk). Votrelca, ktorý v týchto končinách nemá čo hľadať, objavili pred dvomi rokmi Katka a Zuzka iba deň či dva pred odchodom. Tibor ho nevidel a najprv neveril, že tam je; presvedčili ho až fotky, ktoré objaviteľky urobili. Dal si tu námahu zistiť, ako je možné, že tu žije ryba, ktorá tu nikdy nemala byť. Príbeh o tom, ako sa votrelec do Karibského mora pravdepodobne dostal, je opísaný v poste z pred dvoch rokov.

Minulý rok sme napriek intenzívnemu pátraniu krídlovca nenašli. O to väčšie prekvapenie sme zažili tohto roku, keď sa párik krídlovcov opäť vznášal nad tým istým koralom ako pred dvomi rokmi. A nielen to. Pred dvoma rokmi boli len fotky, teraz môžete krídlovca vidieť v pohybe!

Ponúkame dve reportáže - nadvodnú a podvodnú. Pohodové pozeranie!

Mexiko 2013: Nad vodou (HD, 13:02)

Mexiko 2013: Pod vodou (HD, 6:43)

Jar je tu

A s ňou aj život na našej záhrade. Tento rok sme si my, a aj naše zvery na ňu museli trochu počkať, ale o to intenzívnejšie si ju užívame. Na našom prírodnom sedisku sme pozorovali až 3 vtáčie rodinky pilne si stavať hniezda a  teraz už aj sedieť na vajíčkach: Robin (drozd) si postavil hniezdo na Barbarinom odkvape, kardinál si ho zas perfektne zamaskoval v našom kríku, no a potvorka sýkorka si usilovne znášala mach do búdky, ktorú sme len náhodou nechali položenú na zábradlí posediska.

A aby to náhodou nebolo málo, tak nás priletel navštíviť aj Pileated Woodpecker, najväčší americký dateľ (to je ten Woody z rozprávky). On k nám síce občas zavítal aj predtým, ale vždy to bola iba krátka chvíľka. Teraz u nás pobudol dlhšie a stihli sme ho odfotiť.

Aj záhrada sa prebúdza. Špargľa, a rebarbora sú už vonku, jahody a maliny sa tiež zazelenali a tohto roku k nim pribudnú červené ríbezle a egreš! Prídite si odtrhnúť!

Vera Meisels

Dnes na veľkonočný pondelok sme mali u nás na návšteve zaujímavého hosťa. Pani Vera Meisels priletela do Mount Pleasant-u až z Izraela. Dva týždne bude pomáhať našej Fakulte "Umení" s divadelnou hrou Fireflies - Svetlušky. Premiéra hry je v stredu a rozpráva príbeh väzňov z Terezína, ktorí si krátili čas hraním divadla - vlastným spracovaním českej detskej klasiky Broučci od Jána Karafiáta (1876).

V terezínskych Svetluškách hrala aj pani Vera, ako osemročná. Podobne ako mnohé príbehy zachránených z koncentračných táborov, aj ten jej sa počúva s otvorenými ústami: Prvýkrat ju naložlili do vagóna ako 6 ročnú v 1942 v rodnom Prešove, no celú jej rodinu vyložili von ešte pred tým ako sa vlak pohol. Jej otec totiž vyrábal "háky" na podkúvanie koní, čo bola žiadaná profesia. Presunuli sa do Ružomberka a ostali tam do roku 1944, kedy prestala platiť výnimka pre pracujúcich židov. Celá rodina utiekla do lesa pri Liptovskej Osade a vyšli odtiaľ po mesiaci a pol, kedy im došlo jedlo. Nemci ich samozrejme chytili, poslali do Serede a odtiaľ do Osvienčimu. Keď však dorazili do O. ani ich nevyložili, lebo kvôli sabotáži (bombardovaniu?) vybuchli osvienčimské plynové komory a krematórium. Presmerovali ich rovno na Terezín, kde dorazili na Vianoce 1944 a ostali až do oslobodenia. Po vojne sa nakrátko vrátili na Slovensko (Trebišov, gymnázium v Košiciach) a v roku 1949 pani Vera s rodinou emigrovala do Izraela.

Pani Vera stále veľmi dobre rozpráva po Slovensky, čo prekvapilo Damiána, keď sa dnes vrátil zo škôlky - niekto v našom dome okrem nás rozprával po Slovensky! A ešte jedna pikoška. Pani Vera vravela, že takmer spadla z nôh keď sa neskôr začala zaujímať o historické detajly z Terezína a zistila, že práve vtedy, keď stála na pódiu počas premiéry Svetlušiek, sa v Terezíne narodil Fedor Gál, teraz jej veľmi dobrý priateľ. No a Tibor takmer spadol z nôh keď počul, že to bolo 20. marca!

Fedor Gál natočil sériu dokumentov pre Českú Televíziu, pani Vera je hlavnou postavou jedného z nich. Ak by vás to zaujimalo, 13 minútovy dokument sa dá pozrieť v archíve:

ČT2 Příběhy pro Natálku