Credit Score

Američania sú posadnutí kvantitatívnymi ukazovateľmi. A posadnutí nie je vôbec silné slovo, pretože také číslo vám môže dosť znepríjemniť život, o čom som sa nedávno presvedčila. Nebude reč ani o školských testoch SAT, ani o vysokoškolskom priemere GPA ale o bodoch a známkach, ktoré dostáva každý dospelý američan. Reč bude o Credit Score.

Existuje tu niekoľko firiem - súkromných spoločností - ktoré sa živia tým, že získavajú istý druh informácií o každom američanovi, bodujú ich a za poplatok poskytujú tieto body a informácie tretím stranám. Takou informáciou je napríklad koľko kreditných kariet človek má, koľko krát na nich meškal s platbou, aké má dlhy (pôžičky a hypotéky) a ako disciplinovane ich platí . Je tu trebárs aj informácia o tom, koľko krát sa vrátil jeho nekrytý šek, keď platil elektrinu, alebo ako platí za telefón, ale napríklad aj kto a prečo požiadal o tieto informácie aby daného človeka "prelustroval".

Informácií je veľa, preto si to firmy zjednodušujú a každého jedinca istým systémom obodujú a oznámkujú. Výsledkom je jediné číslo - credit score - ktoré hovorí, či sa tomuto človeku dá veriť. Najväčšiu váhu majú "známky" od troch spoločností - Experian, Equifax a TransUnion a tie poskytujú informácie o človeku kadekomu - agentovi, u ktorého si plánuješ prenajať byť, autopredajni, kde žiadaš o lízing, banke ktorá ti má dať hypotéku, alebo hociakej kreditnej spoločnosti... a tie sú ako saranče: akonáhle zistia, že si poctivý platič, zahltia ťa ponukami na otvorenie práve ich najlepšej a najvýhodnejšej kreditnej karty a iných nezmyslov...

Problém však je, že slušný človek a poctivý "platič" sa dostáva do rovnakého chlievika ako tá najnezodpovednejšia spodina v prípade, že je v Amerike nový a nemá žiadnu credit history. Nemá dostatočný počet bodov a tak má veľké problémy prenajať si na svoje meno byt, zaviesť do bytu telefón, získať hociakú kreditnú kartu.

Do tohto "chlievika" som sa začlenila minulú sobotu aj ja. Vybrali sme sa do obchodného domu KOHL's s cieľom obohatiť náš šatník. Pri platení, nám predavačka ponúkla kreditnú kartu KOHL's, na ktorú by sme pri platení dostali 10% zľavu. Rozhodli sme sa kreditku napísať na mňa. Po párminútovom počítačovom kontrolovaní mojej osoby nám teta predavačka oznámila, že na moje meno kreditku vystaviť nemôže. Tibor sa hneď opýtal, že nech ju skúsi vystaviť na neho a reakcia bola úplne opačná. "Oh, your credit is very good, tu máte dočasnú kartu, ta ozajstná vám pride domov". Tak sa aj stalo. Tiborovi došla kreditka a mne oznámenie, že nemám šancu :o( ...

Rozmýšľam, ako to zvládajú tí, ktorí sem prídu úplne sami a začínajú úplne od piky. Bez istého džobu, mnohí s mizernou angličtinou a najmä - s nulovým credit score... A ako sa vôbec dá získať nejaká credit history, keď ti nikto nedá kreditku, nemôžeš si na svoje meno prenajať byt a platiť napríklad elektrinu alebo telefón...

Nuž viem si predstaviť, že Amerika môže byť aj poriadne tvrdá...

-K & T-

Domček 2

Hoci kompletný model domčeka (bez suterénu) je na svete, ešte chvíľku potrvá kým ho sprístupníme na GoogleEarth a bude sa v ňom dať poprechádzať :) . No už teraz si môžete pozrieť slideshow 14 fotiek s celkovými pohľadmi a odkrytým prvým a druhým podlažím. Je k tomu treba nainštalovaný Flash viewer v prehliadači (novšie ho už majú). Problémy so zobrazovaním adresujte pls priamo sem do komentárov.

Úpravy ešte budú, určíte sa obmení usporiadanie sanity v kúpeľniach, pribudnú dve strešné okná a kolektor a zmeniť sa môžu aj veľkosti bočných okien. Možnosť pripomienkovať má každý. Samozrejme, že ďalšie významnejšie aktualizácie sa znova objavia aj v občasníčku.

Link: http://www.marcinek.sk/domcek/slideshow

National Aquarium, Baltimore

4.7. je Deň nezávislosti, a teda voľnóóó :o), ktoré sme sa opäť rozhodli venovať náučnému výletu.

Vstupné nám oproti ZOO podraželo, za návštevu akvarka $ 22, za predstavenie defínov plus ďalšie 3. Celkové hodnotenie: bolo to pekné, bolo toho veľa, obrovské akváriá, kopec terárií... Výhradu sme mali ku krátkemu (asi 30min) predstaveniu defínov, ale zas čo chceme za 3 bubáky :o). Navyše sa tam viac vykecávali cvičiteľky ako sa predvádzali delfíni. Tibor hovoril, že v NYC je program oveľa pestrejší, dokonca aj s kosatkou a Jaro dodal, že kto chce vidieť naozaj perfektnú delfíniu show, musí sa vybrať na Floridu. Ale aj tak nám delfíniky ukazali ako vedia skákať, špliechať ľudí, mávať, rozprávať, voziť cvičiteľku...

Okrem delfínov sme samozrejme videli množstvo iných rybiek a rybísk, žabiek, plazov, žralokov, rají a obrovskú korytnačku. Vedeli ste, že najjedovatejšie tvory sveta sú práve také malé farebné žabky dendrobátky (foto)? Mali sme aj to šťastie vidieť ako sa potápači dobrovoľníci ponorili do obrovského akváriá aby zverinu nakŕmili...

Bol tam aj Touch-pool, nádržka z mäkkýšmi, ostrochvostami a inými tvormi, ktorých sa dalo dotknúť. Pikoškou bola virtuálna pitva žaby so všetkým čo k tomu patrí - špendlíky, skalpel, nožnice, lupa... Samozrejme všetko ovládateľné myšou počítača. Ak si to chcete vyskúšať, zájdite na stránku firmy Froguts.com, ktorá to prevádzkovala (treba sa prehrýzť cez pár riadkov angličtiny). A oplatí sa naučiť sa to takto na nečisto, lebo človek nikdy nevie, kedy bude pitvať naozajstnú žabu :o) .

Boli tu aj tematické expozície - z Amazonky, Austrálie, dažďového pralesa. V austrálskej sme si už skoro mysleli, že sme našli mŕtvu korytnačku. Teta nám však vysvetlila, že oni to robia stále. Strčia sa do škárky a chcú mať od všetkého pokoj. Najprv sme tete neverili, lebo aj korytnačia kamoška okolo nej plávala a šťuchala do nej a tamtej ešte nadôvažok odkväcla hlava dole. Ale po 10 minútach hlavu zdvihla a tak sme si vydýchli :o).
-K-

Zacestujte si s GoogleEarth:
Strecha delfinária je na 39 17 03.68N, 76 36 24.83W . Ak si na ľavej strane zaškrtnete 3D Buildings, Baltimore vyrastie do výšky a môžete si obzrieť trojrozmerné modely budov! Na západ od delfináriá sú akváriá a prales (budovy spája chodba). V kanáli asi 150m na severo-severovýchod kotví (posledná) vojnová loď, ktorá prežila Pearl Harbor. Loď je aj na jednej našej fotke.
Fotky: Marcinek.sk/akcie/maryland . Nejaké fotky určite ešte do takého týždňa pribudnú, keď nám Jaro poskytne tie, čo nafotil.

National ZOO

V sobotu sme sa vybrali do ZOO, ktorá je podobne ako múzeá v DC zadara. Pri vstupe sme si zistili kedy a kde budú nejaké atrakcie (kŕmenie orlov, bobrov, tuleňov, chobotnice, rozprávanie s orangutanmi) a podľa toho si naplánovali prechádzku.

Nedávno začala diskusia o tom, či predsalen sa nebude aspoň do múzeí vyberať vstupné. Budovy sú v zlom stave a výťažok zo vstupného by pomohol tento stav zlepšiť. Navrhované vstupné: $1 (!), a neuveriteľné, odporcov je veľa.

Atrakciou ZOO sú pandy, ktoré sú plaché no napriek tomu sa nám pošťastilo jednu zbadať vo veľkom výbehu asi 100m od nás na strome. Mne sa však viac páčili slony (akurát sme došli, keď sa sloník začal dožadovať od mamy mliečka), vycvičené tulene a orangutan, s ktorým som sa skamarátila pomocou jabĺčka (žiadne kŕmenie, viď fotky).

Tiborovi sa pochopitelne páčili pavúky a iná viacnohá háveď, ale najviac ho zaujala veľká ryba Arapaima z Amazonky, ktorá vyzerala akoby bola vytepaná z nejakého kovu (foto). Keď sme pri pavúkoch. Zvieratá boli väčšinou za sklom alebo mrežami a tak som s tým akosi automaticky počítala. Tak sa mi stalo, že keď som sa prišla pozrieť na Tibora fotografujúceho pavúky, zvedavo som sa priblížila, keď mi Tibor hovorí, pozor, tu nie je sklo! Mali ste počuť ten výkrik a vidieť ten skok dozadu. Ževraj im neutečú, lebo majú potravu a vodu a ak by boli za sklom, tak otváranie dvierok pri krmení by im potrhalo siete.

Inak aj orangutany majú možnosť dostať sa von z klietok. Môžu sa pohybovať po lanách v 12m výške naťahaných krížom ponad chodníky v ZOO (foto). Trasu (nazývanú the O Line) využívajú aj na presun z klietok do ThinkTanku, kde sa návštevníkom robia ukážky, ako (napríklad) vyzerá vedecká práca s orangutanmi.

Tip: Orangutany sú naozaj vďačné a keď majú náladu, tak aj komunikatívne tvory, preto pri najbližšej návšteve nejakej ZOO odporúčame zistiť si, či ich tam majú. Ak áno, oplatí sa do ruksaka pribaliť nejaké farebné predmety, detskú obrázkovú knižku alebo dokonca zrkadlo. Kámoš orangutan môže byť raz užitočný :)
-K-

Pre GoogleEarth fanatikov:
38 55 45.32N, 77 02 50.32W je jeden zo stožiarov spomínanej O Line. Vidno ju celú (8 stožiarov).
38 55 51.14N, 77 03 05.77W bude zrejme slon. Hneď vedľa slonov boli žirafy, tak rozmýšľam, či toto nebude žirafa a jej tieň: 38 55 52.42N, 77 03 05.80W .

Fotky zo ZOO: Marcinek.sk/akcie/maryland/zoo/zoo.htm .

Domček (slovenská novinka)

S vypustením GoogleEarth 4.0 sa nám otvorili nové možnosti plánovania nášho bývania na Slovensku a zdieľania toho, čo sme naplánovali. Pozývame vás omrknúť si trojrozmerný model nášho domčeka a pozemku presne na tom mieste vo Štvrtku na Ostrove, kde bude stáť. Môžete si ho obletieť zo všetkých strán, dokonca vojsť dovnútra (ale miestnosti tam (ešte) nie sú), a obzrieť si všetko v reálnej mierke.

Softvér budeme používať na plánovanie a modelovanie rôznych možností, preto obrázok bude dopĺňaný a aktualizovaný. Nateraz je tam situácia pozemku s domom, prístreškom pre auto, kosačku a motyku :) a bedmintonovým kurtom :). Katka sa pohrá s alternatívami úpravy záhradky a zmena bude aj na fasáde domu - veľkosti a umiestnenie okien sú zatiaľ iba pracovné. Farebné kombinácie fasády prídu tiež na pretras.

Veľkou výhodou takéhoto modelovania však je, že o svoje myšlienky sa môžeme s vami verejne podeliť a prečítať alebo vypočuť si vaše postrehy a pripomienky.

Aby ste model videli, potrebujete solídny počítač s dobrou grafikou, napojením na internet a nainštalovaný program Google Earth 4.0 . Všetky potrebné informácie nájdete na marcinek.sk/domcek.

-t-

Vodičiakové rady

A máme to v suchu. Trvalo to síce dva týždne, no nie preto, že by sme niečo pokazili, ale jednoducho takto to tu chodí.

Pred dvoma týždňami sme si vystáli 4 rady.
RAD 1. - čakanie na poradové číselko do ďalšieho radu :o). Takmer sme ho nedostali. Teta nás začala presviedčať, že vodičiak z inej krajiny sa dá na marylandský zameniť len tak, že tam naklušeme pred 7-mou ráno v pracovných dňoch. Ako nám tak vysvetľuje, všimla si, že Tiborovi v priesvitnom obale vyčuhuje zelená karta. Vtedy sa "karta" obrátila a číselká sme dostali.
RAD 2. - Tu si pofotili nás a naše dokumenty a poslali nás na test.
RAD 3. - Čakanie na test. Boli dve možnosti: písomný alebo počítačový. Tibor hneď vedel, že ide na počítačový. Ja som si taká istá nebola, ale voľná stolička vedľa neho, keď už test robil, ma presvedčila. A veru sa vyplatilo. Z 20-tich otázok nám na 18-tej zahlásilo, že sme test spravili. Chudáci tí, ktorí si vybrali písomný test; kvasili tam už keď sme prichádzali, a kvasili aj keď sme odchádzali, lebo čakali na výsledky.
RAD 4. - Tu sme sa objednali na jazdu. Najbližší vhodný termín - o dva týždne.

Dnes sme si postáli alebo posedeli v 5 radoch.
RAD 5. - S časenkou sme prišli k okienku, kde nám dali papier pre inštruktora, ktorý s nami bude jazdiť a na ktorom nám bude strhávať naše drahocenné body.
RAD 6. - Ujo v okienku nás nasmeroval na čakaciu dráhu 1 (Katka) a 2 (Tibor), kde sme už mali čakať v aute; kto chce v Amerike robiť jazdu na vodičiak, musí prísť (alebo ho musia priviesť) na aute. Testovali zastavovanie na stopke, paralelné parkovanie na čas (medzi dve autá, rovnobežné s obrubníkom), obrátku v obmedzenom priestore a priame cúvanie. Keď som hladko-obratko spotená prešla cvičiskom, Tibor zobral auto a šiel sa zaradiť do radu 7.
RAD 7. a 8. - Tieto rady prebiehali súbežne. Tibor sa potil v aute a ja som dostala časenku do ďalšej rady, kde mi mali dať plastinku - vodičiak.
RAD 9. - Tibor sa po úspešnej jazde zaradil do toho istého radu na plastinku ako ja.
RAD 10. - ..... Ďalšie rady nás čakajú už iba na semafóroch a v kolónach. :o).

Dve pikošky: Tibor dostal nejakého poctiváka, ktorý si hneď po 10 metroch na prvej stopke vystúpil z auta, aby pozrel, či Tibor náhodou neprešiel stopkovú čiaru. Tibor to všetko mal samoška pod kontrolou, no na ďaších stopkách zastavoval pre istotu tak, že čiaru bolo vidieť z auta :o). Aby poctivák nemusel zakaždým vystupovať :o). Moja pikoška je ešte lepšia: po tom, čo som na jazde zaparkovala na prvý pokus, u Štefanovcov, keď sme vracali auto, sa mi to podarilo až na piaty :o))).

-K-

Amiši

Sobota bola už takmer klasicky výletová. Vybrali sme sa pozrieť amišov (Amish people). Ľudí, ktorí sa rozhodli ignorovať výdobytky modernej spoločnosti (autá, telefóny, oblečenie...) a za svoje si zobrali hodnoty Európy 17-teho storočia. Teda lepšie povedané, ja som si predstavovala, že sa na nich budeme pozerať ako okopávajú svoje políčka, doja svoje kravy a preháňajú sa vo svojom klasickom obelečení. Mala som predstavu, že prídeme na nejakú farmu, ktorú budú obhospodarovať amiši. My si tam niečo kúpime, popozeráme sa po farme, pofotíme sa a potom pojdeme spokojní domov. Lenže fiťku. Namiesto toho sme sa priviezli na parkovisko pred nákupné stredisko, kde v rade ďalších obchodov bol aj amišský obchod. V ňom sme sa zaradili do húfu ďalších ľudkov a pretláčajúc sa cez nich sme si popozerali tovar, ktorý amiši dopestovali, dochovali a predávali. Napríklad ich mäsko vyzeralo veľmi dobre, oveľa lepšie ako dostať v bežných obchodoch, ale tomu patrične zodpovedala aj jeho cena.

-K-

Sugarloaf Mt. ešte raz

Od Jara sme si vypýtali fotky z farmy a Sugarloaf kopca, ktoré fotil na svoj 8Mpx Canon. Podľa nich sme zistili, že tie ozruty, ktoré nás oblietavali na vrchole boli takmer určite supy. No neviem, to až tak zle vyzeráme? :-) Niektoré fotky som pridal aj na web.

Do série fotiek z farmy som pridal 5 fotiek, k fotkám zo Sugarloaf asi 11.: www.marcinek.sk/akcie/maryland

Sugarloaf Mountain

Minulu nedelu sme sa rozhodli, nehliviet doma, ale urobit nieco rydzo slovenske - turistokovat. Hor a lesov tu sice nemame vela, teda skor ziadne a aj ten na ktory sme sa vybrali, je podla mna nizsi ako Bardejovsky Mihalov, ale napriek tomu to bola zmena.
Doviezli sme sa po americky niekde na parkovisko, priblizne v strede vrchu... dovod... az odtial zacinali vyznacene turisticke trasy. A kedze cela hora je niecia property, tak sme museli dodrziavat pravidla vlastnikov danych pozemkov. Na parkovisku sme si nasli mapku s vyznacenymi trasami, vybrali sme si po ktorej pojdeme a slapali sme... ai o 10 minut sme boli na vrchole :o). Tam sme si po narocnom vykone oddychli, popapali trochu ovocicka z jahodovej oberacky a pokochali sa vyhladom. No a po vydatnom oddychu sme sa zas inou, obklukovou cestou vybrali naspat smerom na parkovisko. To nam uz trvalo dlhsie, mozno aj hodinku a pol... dovodov bolo viacero... nesli sme priam turistickym tempom, skor takym vychadzkovym (ale zas co chcete v 30 stupnovych horucavach a velkej humidity) a potom aj mapky, ktore sme si zobrali na parkovisku (co sa mi inac velmo pacilo) boli akosi nepresne (dovodom je prave to, ze jednotlive casti lesa vlastnia rozni vlastnici, ktori nie su vzdy priam ustretovi k topografom).

Google Earth súradnice: 39°15'49.08N, 77°23'16.03W. Kopec je síce vo vysokom rozlíšení, ale obrázky sú veľmi tmavé, podexponované. Tak či onak, keď sa na to pozriete z boku, uvidíte, že je to naozajstný kopec na tejto našej placke.

-K-

Deň 666

Toto v miestnych správach opakujú pravidelne a netuším, či slovenské médiá venujú tejto nanajvýš aktuálnej téme vôbec nejakú pozornosť. Preto považujem za dôležité informovať o tom rodnú hrudu. Budúci utorok si treba dávať dobrý pozor, podľa dátumu to totiž bude deň 666. Opakuje sa raz za sto rokov a tí, ktorý aspoň ako-tak poznajú bibliu určite vedia, čo 666 znamená. A tým ostatným to môže byť aj tak jedno. Pekný deň!
-t-

Agroturistika po americky

Ako dieťa dediny som sa veľmi potešila dnešnému výletu. Čo som si naplno uvedomila až zbierajúca a kŕmiaca sa plodmi práce niekoho iného. Vybrali sme sa totiž na farmu :o). Podobných fariem je v okolí Rockville niekoľko, ale túto nám odporúčali. A keďže ani vy nie ste nejaké mestské detičky, tak predpokladám, že viete čo sme zbierali. Áno, áno, predsa jagodky :o). Po asi polhodinke cestovania sme podobne ako ďalších x ľudí zaparkovali na provizórne vytvorenom parkovisku medzi asi stovku ďalších áut. Hneď sme si aj zobrali pripravené krabice a vybrali sme sa na zbieračku, podobne ako ďalšie desiatky "Američanov". A sme zbierali a sme papali, takže okrem 8.5 LB, ktoré sme si kúpili ($1,57 za LB ) sme si brali v bruchách minimálne polovicu z toho.

Okrem jahôd sa na farme dajú podľa ročného obdobia pozbierať aj ďalšie plody... černice, jablká, tekvice a dokonca na Vianoce si môžete vyťať aj svoj vlastný vianočný stromček. Skrátka taký milý komerčný biznis. A zas prečo aj nie, to čo dopestujú, čiastočne predajú bez námahy priamo na farme, a čo im ostane, predajú do obchodov. Oni sú radi, že majú odberateľov a zákazníci sú radi, že majú príjemnú atrakciu.

Zaujímavým vynálezom, ktorý sme obkukali, je nahádzať na riadky slamu a keď rastlinky vyrastú, jahôdky sa neváľajú po zemi ale odpočívajú pekne na slame. Takmer každá jahoda bola taká čistá, že si priam pýtala, aby sme ju zjedli... ham...

Bolo by fajn mať niečo podobné aj u nás, len by sa najprv muselo zmeniť myslenie a konanie niektorých našich spoluobčanov (to nie je rasistická narážka :o)), aby sa nestalo, že by zákazníci ráno po ohlásení možnej zbieračky, našlo už na mieste činu len podupané pole.

Ďalšie fotky: Marcinek.sk/akcie/maryland pod Homestead Farm.
GoogleEarth súradnice jahodového poľa: 39°06'50.46N 77°21'24.76W . Tip: pole je asi 30 km od nás, ak si dáte najprv naše súradnice a potom súradnice poľa, Google Earth tam s vami "zaletí".

-k-

Doména Marcinek.sk spustená!

Doména Marcinek.sk je spustená. Ešte treba dotiahnúť technické detaily (presmerovanie mejlov, subdomény), ale už sa tam dá celkom slušne zasurfovať. Obsahuje aj odkazy na moje staré stopy, ktoré som kedy na Intenete ponechával. Odhadom je to viac ako 60 MB údajov vo vyše 2000 súboroch (väčšina obrázky), takže kto by chcel presurfovať všetko, musí mať slušne pohodlnú stoličku a pevné nervy :) .

Odkazy v pravom okne sú pre tých so slabšou výdržou a/alebo tvrdou stoličkou. Budú odkazovať na aktuálne veci a zčasu načas budú aktualizované. Príjemné surfovanie!

-t-

Obludne drahý benzín

Tak a je to tu, cena benzínu (priemer) sa v MD prešvihla cez $3 za galón (dnes je $3.01). Vodiči, ktorým na pumpách dávajú mikrofón pred ústa sa permanentne sťažujú, aké je to hrozné, čo všetko musia obetovať, už sa dokonca objavil vodič, ktorý musel kvôli benzínu siahnuť do prostriedkov, ktoré ma vyhradené na jedlo! Analytici sa hádajú, či sme na už hranici možností, alebo cena ešte porastie a priblíži sa k závratnej výške $5/gal (!!!)...

Je to vážne. Keď to takto bude pokračovať, amerika vymrie od hladu.

V NY som mal kolegu, ktorý pobehal svet, v rámci Peace Corps učil matiku v Afrike a životným postojom sa vynímal z radu typických američanov. Obdivoval všetkých, ktorí sú schopní zbaliť si kufre a odísť žiť niekam úplne inde, lebo ako hovoril, američan by kdekoľvek inde na svete po pár týždňoch zahynul. Jeho slová sa mi vybavia zakaždým, keď vidím už-už kolabujúcu ameriku na benzínových pumpách.

Trocha počtov: dnes je kurz dolára 29,5 Sk, galón je 3,78 litra, takže summa summarum, $3,01/gal = 23,50 korún za liter benzínu. A to si už poniektorí musia od úst odtŕhať! A čo tá katastrofická predpoveď $5/gal.? Nuž pri dnešnom kurze je to rovných 39 Sk za liter. Hrozné pomyslieť, však?!!!

-t-

O záhradách a čerešni

Hoci žijeme v megalopolise (pozri katkin post Kde to vlastne bývame) tiahnucom sa od DC do Baltimore, nie je tu až taký problém nájsť pohodový kúsok zelene; či už divokej, alebo perfektne udržiavanej. Udržiavané záhrady sú verejne prístupné a jednu takú sme objavili (za pomoci GoogleEarth!) toť vedľa tenisových kurtov, kam chodievame hrávať. Okrem fontánky, lavičiek, kamenných klenieb a iných vkusných záhradných rekvizít sme tam našli čerešňu-májovku! A veru už bolo čo oberať, viď obrázok. Tá čerešňa bola ešte niečim zvláštna - mala dlhočizný konár - áno áno, ten konár sa ťahá cez celý obrázok. (Akurát čerešne si domyslite, tie na fotke ktovieako nevidno)
Podobnú záhradu som objavil na svojich cyklopotulkách aj New York City (druhý obrázok) a odvtedy som tam pravidelne chodieval... Perfektne upravená, s fontánkou a - večne prázdna. Pripadala mi ako moja súkromná záhrada, veľmi zriedka sa tam niekto objavil (stále hovorím o New York City!). Veľmi podobne sa javí aj táto v Rockville, uvidíme, či sa stane našou súkromnou :).

Pre GoogleEarth fanatikov zopár súradníc (stačí ich skopírovať):
39°05'13N, 77°07'42.71W - záhrada pri kurtoch, súradnice ukazujú presne na čerešňu, stačí sa priblížiť.
40°52'17.72N 73°48'17.93W - záhrada v Pelham Bay Park v NYC - to je to (takmer) ľudoprázdne miesto v NYC

-t-

Slovenské športovo-spoločenské popoludnie

Ešte cez týždeň rozposlal Jaro obežník, že kto sa pridá na nedeľné slovenské športovo-spoločenské popoludnie. My sme boli jasní už víkend pred tým, keď sa táto myšlienka zrodila, počas týždňa sa pridal Štefan, Julo aj Vlado s rodinkami. Všetci sme sa svorne zišli na lúčke pri Needwood lake. Prišli sme s Jarovcami asi o 14:00. Krásne, slnečné poobedie. Vo štvorici sme si zahrali futbal, pokecali a pofotili a asi o 16:00 sa ku nám postupne pridala celá Števova zostava aj s babkou, celá Julova zostava a nakoniec aj Vlado s Eminkou. Bolo nás dohromady 16 slovákov. Kričiacich, naháňajúcich sa, spievajúcich... a vzbudzujúcich pozornosť a záujem okoloidúcich a okolobicyklujúcich. Števo prinesol detské futbalové bránky, tak sa chlapi hneď aj pustili do hry. A my ženy (okrem Danky, ktorá nemohla vzhľadom na kolenné okolnosti) sme rozhodli zabávať deti, aby nemali možnosť kradnúť chlapom loptu. Oprášili sme spomienky z detstva a pospomínali si na rôzne hry... Lyžičky, vidličky, nože.... alebo sa to volá aj.... uhorky, uhorky hýbte sa... ďalej sme hrali Kráľu, kráľu daj vojačka, Krvavé koleno, žmurkanú, naháňačku, Janku, Janku, keľo hodzin, Kolo, kolo mlynské... Dopela som k rozhodnutiu oprášiť svoje - poprípade aj tie vaše -spomienky na ďalšie detské hry, :o) (námety očakávam v mejloch alebo v komentároch), pretože tieto detské hry majú niečo do seba a bohužiaľ vymierajú, lebo sa ich súčasné deti nevedia hrať... a na vine sme aj my dospelí, lebo im ich neukazujeme a nehráme sa s nimi...

GoogleEarth súradnice lúky: 39°06'44.51N, 77°07'39.44W

-K-

Výlet do Harpers Ferry

Google Earth súradnice: 39°19'22.27N, 77°43'37.63W (žiaľ, nízke rozlíšenie).

Harpers Ferry je starobylé mestečko, ktoré je známe a navštevované. Leží medzi zelenými kopcami na sútoku riek Potomac a Shenandoah. Bolo vybudované niekedy v 18. storočí a zažilo prvú (úspešnú) americkú železnicu (tá tam stále je a je funkčná), útok Johna Browna proti otroctvu a najväčšiu kapituláciu federálnej armády v občianskej vojne. Vďaka trati a polohe sa v meste rozvíjal zbrojársky priemysel.

Mestečko mi pripadalo, ako náš skanzen. Pôvodne budovy, pôvodný kostol, pôvodne obchody. Z pôvodných vecí urobili atrakciu a celkom úspešne. Na jednom kameni sme si vychutnali podobný pohľad ako pred pár stovkami rokov Lincoln :o)

Rozmýšľali sme, čím je to mestečko také pôvabné. Prišli sme na to, že okrem prírody, ktorá je v tomto ročnom období nádherná, sú všetky budovy postavené z kameňa, poprípade kde-tu niečo dorobené z tehál. Žiadne latkové americké domy.

-T & K

Ako sme piekli chlebík

V jedno sobotné dopoludnie sme sa rozhodli vyskúšať upiecť si chlebík.

Najprv som zistila, že ml sa nerovná g, teda aspoň keď hovoríme o váhe múky. Načapovala som si totiž múku pekne do pohára a dala do misky... podľa odmerky to mal byť už 1l, ale ten liter sa akosi nerovnal kg. Ešte šťastie, že som už robila kysnuté cesto, hneď sa mi to nezdalo, že je tej múky akosi málo. Tak som si začala spomínať na našu slovenskú odmerku, kde sú čiaročky na múku, vodu, cukor, ryžu... Spomenula som si, že na rovnakej úrovni boli údaje 500 ml vody a 350 ml múky. Tu som do prepočtov zatiahla aj Tibora, ktorý mi to potvrdil. Pekne som si teda odmerala ingrediencie, vymiesila cesto. Miesila som ho určite aj dlhšie ako babkiných predpísaných 15 minút a nechala som si ho kysnúť v postieľke v teplúčku :o)

Pokiaľ nám kysol chlebík, ostrihala som Tibora. Kúpili sme si kadernícke nožnice a poviem vám, strihali samé. Naozaj som ho dobre a hlavne rýchlo ostrihala. Teda rýchlo, určite nie tak ako profi kaderníčka, no doma musel chudák trpieť na našom štokerlíku niekedy aj viac ako hodinu. A tu som za tú hodinu umyla ešte aj seba a aj kúpeľku.

Za ten čas mi chlebík pekne vykysol. Tak som ho podľa Ľubkiných rád rozdelila na dva plechy a pekne som ho počas pečenia potierala vodičkou, takže aj kôrku mal a aj bol pekný lesklý.

-K-

Kde to vlastne bývame

Slovenské delenie na mestá a dediny tu neexistuje. Mestá sú rozťahané a poprepájané. Vrelo vam odporúčam nainštalovať si Google Earth (earth.google.com). Je to satelitný atlas sveta s terénnymi profilmi, kde si môžete preletieť celý svet (Tibor sa vie pri tom riadne vytešovať). Aj v tomto blogu sa budú objavovať súradnice miest, o ktorých budem písať, aby ste si ich v GoogleEarth mohli obzriet.

Budem rozprávať o 3 štátoch Ameriky. Prvý je štát District of Columbia, DC, tvorený len hlavným mestom Washington (malý štvorec na mape). Je to naozaj veľmi malý štátik, len taký fľak okolo Bieleho domu a Monumentu.

Prileteli sme na medzinárodné letisko, ktoré už leží v inom štáte - Virginii (na ľavej strane mapy.) Tu je aj Pentagon (blízko Arlington cemetery). Hranicu medzi týmito dvoma štátmi v jednej časti tvorí rieka Potomac. S tým súvisia aj rôzne zaujímavosti. Domy v DC nesmú byť vyššie ako Monument, ale domy za riekou uz vyššie sú, lebo su v inom štáte.

Z letiska sme išli autom po 5 prúdovej dialnici, ktorá ide v kruhu okolo celého DC do tretieho štátu Maryland, v ktorom je "mestečko" Rockville (sever mapy). Naozaj sa však nedá hovoriť o mestách v našom zmysle slova lebo mestá su poprepájané, neexistujú tu žiadne tabuľky že tu končí a tu začína iné mesto.

Tieto 3 štáty sú čiastočne poprepájané metrom (Rockville je predposledná severná zastávka metra), cestami, dialnicami, ale fungujú samostatne a majú napríklad odlišné zákony. Pred 4 rokmi boli v Marylande 2 ostreľovači... jazdili si v dodávke a ostreľovali ľudí naokolo. Bolo ich veľmi ťažké chytiť, lebo strieľali z auta... vystrelili a zdrhli. Takto zabili niekoľko ľudí. Lenže na ich potulkách sa im podarilo zájsť aj do štátu Virginia, kde tiež niekoho zastrelili. A to bola ich osudná chyba. Proces práve teraz prebieha... no a keďže ich súdia vo Virginii, majú veľkú šancu byť odsúdení na trest smrti, ktorý je tam možný, hoci aj keď tam zabili len jedného človeka a zvyšok v inom štáte, kde trest smrti už nie je... urobili skrátka osudnú chybu :o).

Okolie Rockville je placka. Po diaľnici sa väčšinou ide okolo malých lesíkov, ale o nejakom veľkom lese sa hovoriť nedá, lebo ak by aj bol, z každej strany by bol obklopený cestou :o).

Google Earth súradnice: 39°03'57.52N, 77°06'50.36W (terajšie obydlie) a 39°03'56.72N, 77°07'14.37W (prvé obydlie - u Štefanovcov)

-K-

Rozprávka o tom ako som skoro Bobra nemala, alebo ako bol Bobor bohatý, ale možno mŕtvy.

Tibor hovorí, že toto do blogu nepatri, ale mne sa to páči. Okolnosti a dôvody vzídenia tejto témy súvisia s jedným mojim večerným jobom... podrobnosti nemôžem napísať, tak jedinou indíciou bude len táto skutočná rozprávka :o)...

Kde bolo, tam bolo, za vlády veľkého Lenona... bol raz jeden Bobor, ktorý keď skončil školu, tak si hľadal miesto svojho budúceho uplatnenia. Na Ministerstve školstva práve vypísali ponuku pod krycím názvom "dajme šancu mladým pracovať vo vládnych kruhoch". Medzičasom však dostal aj druhú ponuku, civilkovať, pracovať a doktorátovať. Rozhodol sa a do vládnych kruhov už len poslal správu, že jeho kroky budú smerovať iným smerom.

O niekoľko dní, týždňov a možno aj mesiacov, zrazu len niekto klope na dvierka v Bardejove. Pred dverami dvaja čudní páni, že by s Bobrom radi slovko dali. Mamka vystrašená, naľakaná, čo ten môj syn v tej Blave stvára. Volá syna, volá, že čudná návšteva u nich bola a že možno aj zle urobila, keď kontakt naňho prezradila.

Pretiekla voda v Dunaji ba i piesok sa presypal, keď Bobrovi telefón zvoní. "Haló, haló, radi by sme s vami stretko dali". Dohodlo sa stretnutie. Pravda, trochu nervózne bolo... že oni majú naponáhlo, že aj len tu na ulici stačí, že majú naňho len zopár vecí. Bobor však trval, pevný bol, že nech len vojdu dnu, že by si po učení aj rád v tichu učebne oddýchol.

Vošli teda dnu a spustili. "Milý pane, o vás sme sa dozvedeli, že podklady dobré máte. My vám školy zplatíme, na Sorbone si doktorát urobíte, byt aj auto doprajeme a k tomu vysoký plat vybavíme." Padla Bobrovi, padla sánka a že reku čo za to. "Nuž nič, len malú službičku, špicľovať vám pre SIS-ku." Sánka padla ešte nižšie, ráznym hlasom jasne rečie. "Vďaka vám vy milí páni, to sa mojim morálnym zásadám bráni." Odišli páni, zľahla sa po nich zem, nebolo bohatstva nebol žiaden francúzsky sen.

-K-

Čo je MIR alebo ako ešte sa dá v Amerike zarábať

MIR alias Mail-In Rebate je v US bežný marketingový ťah, ktorým sa výrobcovia a predajcovia snažia zlepšiť predajnosť nejakého tovaru. Funguje takto: chceš si kúpiť napríklad teflónový wok, na ktorý je akcia $10 MIR. V obchode zaplatíš $19.99 (plus tax), t.j. normálnu predajnú cenu. Prídeš domov, urobíš kópiu účtenky, z internetu stiahneš MIR formulár (alebo si ho vezmeš z predajne) a vyplníš ho a z obalu vystrihneš čiarový kód. Všetko vložíš do obálky a pošleš na adresu uvedenú na formulári. O pár týždňov ti príde šek na $10 a panvica ťa teda vyšla na $9.99 plus tax. My sme mali navyše 20% okamžitú zľavu priamo u predajcu, takže kvalitný teflónový wok nás vyšiel na $6.

Toto bolo o tom ako ušetriť. Dá sa však aj zarobiť. Existuje viac druhov MIR a dajú sa kombinovať. Najbežnejšie sú MIR od výrobcu (obálka sa posiela výrobcovi a ten pošle šek) a MIR od predajcu. Takto sa pokojne môže stať, že hodnota šekov, ktoré prídu, je väčšia ako cena zaplatená za tovar. Existuje sajt, volá sa www.dealsofamerica.com, na ktorom sa zhromažďujú informácie o výhodných ponukách. Jedna zo záložiek je Free After Rebate, kde sú práve tie ponuky, ktoré sú zadarmo, alebo sa na nich dá priam zarobiť. Práve teraz ako toto píšem je tam niekoľko ponúk, kde rozdiel zaplatenej ceny a vráteného rabatu je $125 v prospech zákazníka... najvyššie čo tu vidím je $130. :)

Pre úplnosť informácie však treba dodať, že tie stodolárové dealy sú mobilné telefóny, kde bude zrejme povinná nejaká doba viazanosti - ale ktovie... Tak či onak wireless router alebo 512MB USB kľúč zadarmo, alebo balik firewall+antivir so ziskom $5 je celkom dobrý obchod, no nie? :) .

-t-