streda, novembra 15, 2023

Neuveriteľný letný príbeh

 V rámci tvorivého písania na hodine "Jazyka a literatúry" majú tretiaci polročný projekt - napísať poviedku. Tu je výsledok Tobiho autorskej práce. Všimnite si rôzne tvorivé vplyvy: dokument o Hemingwayovi, ktorý dávali v telke, osobnosti americkej histórie, o ktorých sa učili v škole, či knihy, ktoré čítal.

(Preklad z angličtiny)

Neuveriteľný letný príbeh

Jeden letný večer som si v izbe čítal o Hemingwayovi. Začal som sa ponárať do deja, keď som sa zrazu ocitol priamo na bojisku. Všade okolo zúrila vojna! Rozbehol som sa, aby som si zachránil život, a zbadal obrovský strom s dutinou veľkou akurát tak pre osemročné dieťa.  Keď som sa schoval, zbadal som v nej knihu o Harrym Potterovi. Pozrel som sa na obal a bum! 

V tej chvíli som stál pred školou pre čarodejníkov v Hogwarte. Bol to Harryho prvý rok. "Zázračné zrkadlo!" zašepkal som vbiehajúc do školy. Uháňať po chodbách bolo náročné, lebo všade bolo veľa žiakov. Vkradol som sa do knižnice a našiel dvere, ktoré som hľadal. Dvere som otvoril a vbehol dovnútra, priamo k zrkadlu.  Skočil som doň a zrazu som sa ocitol na palube Apolla 13. Vedel som, že Apollo 13 sa stratilo v budúcnosti. Schmatol som preto ruksak s prúdovým pohonom, skafander a vyskočil som. Namieril som si to späť, priamo na Zem.

Ale namiesto pristátia v prítomnosti, ocitol som sa stojac priamo za Abrahamom Lincolnom. Schoval som sa za jeho stoličku a pozoroval. Verte mi alebo nie, ale práve maľoval portrét Mony Lisy. Len čo skončil, rýchlo som vzal farby a papier a ufujazdil. Keď som už bol dosť ďaleko, začal som kresliť svoju izbu dúfajúc, že mi obrázok pomôže do nej sa vrátiť. 

Namiesto toho som sa však dostal do izby Hariet Tubmanovej, priamo pod jej posteľ, takže ma nevidela. Počúval som pozorne, zrejme bola ešte stále v otroctve! Povedal som si, že stačí, keď počkám, kým nepoužije tajnú chodbu.

Lenže som v minulosti, takže ja vlastne ešte ani neexistujem a čo ak sa vrátim ako svoja druhá kópia? Vytiahol som Lincolnove farby a napísal číslo 2023.

Bum! Sedel som vo svojej izbe, kniha predomou. Takže s knihou v ruke som vlastne precestoval celý svet a nepohol sa ani centimeter!

Tobi 2023

štvrtok, septembra 01, 2022

Emócie, ktoré máme všetci

Prvého septembra mal Tobiáško v škole projekt o emóciách. Postavičky z animovaného filmu "V hlave" (Inside Out) prestavujú základné emócie a žiaci mali napísať, kedy tieto emócie zažívajú. Toto je z Tobiho tvorby.

Zopár vecí, ktoré mi spôsobujú ...

Radosť

  • hranie sa s Allenom
  • hranie sa so Semim (susedov pes)
  • robenie Kumonu (Allen chodí na Kumon - privátne hodiny čítania a matematiky - a z nejakého dôvodu si Tobi myslí, že tieto drilovačky majú spôsobovať radosť)
  • keď ma Semi oblizuje

Smútok
  • keď stratíme Semiho loptu
  • keď priveľa rozmýšľam
Zlosť
  • keď ma niekto diriguje
  • keď ma niekto o niečo pýta desať krát

Odpor
  • fermentovaný syr
  • staré ovocie
  • salámová pizza
  • grcanica

Strach
  • kliešte (tie z lesa)
  • osy
  • vojny



sobota, júla 30, 2022

Ako pásť zajace

(Tobi)

Po prvé, daj ich von z klietky. Po druhé, nechaj zajacov, aby si poskackali po dvore.


Ak ti újdu, chyť ich za uši, aby ťa nekopli. Keď si hotový, daj im papaníčko a vodu.


Nezabudni ich dať do klietky.


nedeľa, marca 27, 2022

Jarné prázdniny na Floride

Tento rok sme namiesto do Mexika išli na Floridu. Keď sme pristáli v Miami, bola už hlboká noc. Zobrali sme si taxík, ktorý nás mal odviesť do hotela. I keď to bol to dosť veľký hotel, taxikár nevedel kade má ísť.  Ocinko mu pomohol trafiť a taxikár si vypýtal plnú cenu aj s blúdením!

Na druhý deň sme sa presunuli na Key Largo a len čo sme sa ubytovali, išli sme šnorchlovať. Ako sme sa chystali do vody, mamka uvidela noštek vystrkujúci sa z vody. Myslela si, že to bola korytnačka. Ale naozaj to bola manatee, morská krava. Damiánko sa na ňu chcel pozrieť pod vodou, no než sa pripravil, ušla.

V pondelok nás loď odviezla na French Reef, Francúzsky útes. Videli sme tam veľa rýb. Mne sa najviac páčila raja, Damiánkovi modrý papagájopvec. Mamkine najobľúbenejšie miesto sme navštívili v utorok, Double Dry Rocks. Toto miesto malo plytkú vodu a veľa farebných koralov. Damiánko tu videl obrovskú barakudu, ktorej rybky čistili zuby. Damiánko a ocino ešte v utorok zvládli nočný ponor ku vraku lode SS Benwood, ktorý je vďaka množstvu dutín perfektným nocľažiskom korytnačiek. Prespával tam aj veľký nurse shark, to je taký neškodný žralok. 

Kvôli nepriaznivým podmienka na mori sme v stredu a štvrtok nemohli ísť na šnorchlovací výlet. A tak sme išli kajakovať pomedzi mangrovníky, kde som uvidel veľkú raju. Rodina pána ktorý nám dával kajaky, pochádzala z okolia Ružomberka. On sám nerozprával po slovensky ale stále chodí na Slovensko na návštevy. Na ceste naspäť do Miami sme sa zastavili na rodinnej aligátorovej farme, kde sme si všetci mohli chytiť a pohladkať malého aligátorika. Chudáčik, kvôli návštevníkom ako sme my mu zalepili papuľku!

(Tobi)


Fotoalbum

Video nad vodou

Video pod vodou

piatok, októbra 16, 2020

Čierna mačka

Tobiáško sa už začal pripravovať na Halloween. Naplánoval si vyrezávanie tekvice (do súťaže!), vybral si kostým (to je samozrejme ešte tajnosť) a ... ... ... nakreslil parádnu čiernu mačku. Mačka sa mu tak vydarila, že sme sa s ňou trocha pohrali a skomponovali trojmačkové umelecké dielo.

Isto už i na Slovensko prenikli halloweenove tradície a onedlho začnete premýšľať, ako si vyzdobiť  príbytky. Už netreba, všetko je vymyslené! Rodinní príslušníci si môžu Tobiáškove dielko vytlačiť úplne zadarmo. No a nepríslušníkov poprosíme o 50 centov do pokladničky za každú mačku. Podpis ako bonus je v cene. 

Tobiho Trojmačková kompozícia (pdf). 

pondelok, júna 08, 2020

Záchrana sumčeka

Jedného slnečného júnového dňa sme išli potápať na Bear Lake, Medvedie jazero. Vošli sme do vody a už po dvoch minútach potápania sme našli udicu. Ale tá udica bola divná, metala sa. Metala sa, lebo mala na háčiku...  živého sumčeka! Tak sme ho zobrali na breh, aby sme ho ukázali mamke a Tobiáškovi a vyslobodili ho. 


Mamka vzala nášho sumčeka k rybárovi, aby rybe vybral háčik z úst. Lenže rybár povedal, že sa nedotýka sumcov, lebo majú ostne. Našťastie prišla ku mamke teta, ktorá si myslela že má rybárske veci v aute a mohla by rybe pomôcť. Ale nemala, tak sa opýtala mamky či si chce tú rybu nechať. A keď mamka povedala že nie, teta šup s rybou do kufra. Bude dobrá na večeru.

A takto sme “zachránili” sumčeka.



Keďže našu záchrannú misiu sme nestihli zdokumentovať na fotografiách, Tobiáško ju nakreslil. Všimnite si mamku na pláži a Tobiáška vo vode a v rohu zväčšený obrázok potápačov v akcii. Fúzatý sumček je dole chytený na udici, okolo pláva iná zvedavá ryba. Na hladine vlaje výstražná potápačská vlajka.

nedeľa, októbra 27, 2019

Tekvicové umenie pod vodou

Hlavný redaktor si (opäť) predsavzal, že začne pravidelne prispievať do občasníčka. Vrámci tréningu písania slovenského slohu. Držme palce nech mu to vydrží a pridá ešte aspoň jeden postík.

V nedeľu pred Halloweenom sme ja a ocinko išli na Bear Lake, jazero, ktoré je od nás vzdialené približne hodinu a pol cesty autom. Robili sme tam heloviňácky "fun dive", čiže potápanie pre radosť, pri ktorom sme vyrezávali tekvice pod vodou. Ja som sa rozhodol, že vyrežem korytnačku. Moje rozhodnutie sa ukázalo byť správne, napriek ocinkovým pochybnostiam. Vyhral som trofej a potápačský nôž.

A pozrieť si môžete i zopár fotiek z akcie.

štvrtok, novembra 01, 2018

Hubárska sezóna

Tohtoročná hubárska sezóna priniesla nové objavy. Priamo pod nosom, v susedovej záhrade nám  vyrástli obrovské vatovce obrovské. Ale ani les sa nedal zahanbiť. Tri víkendy po sebe sme si prinášali plné košíky a do zoznamu húb, ktoré zbierame, sme pridali nový exemplár. Je to korunkovec ktorý rastie na hnijúcich stromoch. U nás ju niektorí hubári jedia surovú, narežú si ju napríklad do šalátu. Alebo si len tak narýchlo opražia na masle. Zaujímavé je, že táto huba sa u nás uvádza ako dobrá jedlá huba, zatiaľ čo v slovenských hubárskych príručkách sa uvádza ako nejedlá.

O ďalších rozdieloch v hubárskych knižkách za morom a tu sme písali v hubárskom poste spred štyroch rokov.


sobota, septembra 23, 2017

Pieskové duny u spiaceho medveďa (2017)

 Po babkinom odchode sme boli stále naladení na cestovaciu nôtu a tak sme nasledujúci víkend strávili na pieskových dunách pri Michiganskom jazere. Podľa legendy Ojibwe indiánov je pod pieskom spiaca medvedica, čakajúca kým jej dve mláďatá preplávajú z druhej strany jazera. Odtiaľ ten názov.

Je to naše obľúbené miesto, kam chodievame už vyše 10 rokov. V septembri 2006 sme tam boli prvý krát,  napisali sme o tom aj do blogu, zavesili nejaké fotky a aj kmz súbor pre Google Earth. Technológia sa však za tie roky posunula, a tak z ostatného výletu ponúkame video:


streda, septembra 20, 2017

Babka v Amerike

Babka je už  na Slovensku a spomienky pomaly začínajú blednúť, preto je najvyšší čas pripomenúť si zopár momentov. Nasledujúcich pár občasníčkových odstavcov doplnia fotoalbumy na konci postu.

Lietadlové WC
Americké dobrodružstvo začalo už v lietadle. Aby sa šetrilo miesto, dvere na WC sú harmonikové a nemajú kľučku. Na ich otvorenie je treba zatlačiť na presné miesto, alebo potiahnuť zaň. Cesta dnu bola jednoduchá - dvere boli pootvorené - ale ako otvoriť zavreté dvere zvnútra?! Babke slovné spojenie "Pull here" veľa nehovorilo a tak chvíľu ťahala, tlačila a otáčala rôzne miesta a páčky na dverách. Našťastie vonku už vtedy ktosi čakal a pomohol uväznenej babke na slobodu. Let bol inak pohodový a asi prvý krát čo lietame neboli mraky nad Grónskom. Všetci sme sa pokochali grónskymi horami a ľadovcami.

Prvá ľadová káva
Cestou z Toronta na hranicu sme sa zastavili v Starbaku, nech si babka začne zvykať na chuť americkej kávy. Bolo teplo a tak na naše odporúčanie prvý krát ochutnala ľadovú. Z fotky možno cítiť, že bola aj posledná.

Pravé americké privítanie
Len čo babka položila nohu na pôdu spojených štátov, dostalo sa jej patričného privítania - poriadnou holyvúdskou policajnou naháňačkou. Na hranici nás oficier poslal zaparkovať pred policajnú stanicu, kde mali babke do pasu dať vstupný formulár. Už sme odchádzali od okienka, keď tu zrazu okolo nás z oboch strán vybehli policajti, naskákali do niekoľkých áut a s majákmi a sirénami začali kohosi naháňať. A tak sme museli na policajnej stanici ostať, až kým nespratníka nechytili a nepredviedli. Pohľad na dvoch policajtov, ktorí pár metrov od nás vedú spútaného chlapíka, istotne babku naladil na tú správnu americkú strunu.

U nás doma
sa dajú robiť rôzne zaujímavé aktivity a do mnohých sa zapojila i babka: 1. umývanie okien, 2. varenie, 3. pletie záhrady, 4. umývanie okien, 5. varenie,  6. sadenie kvetov a 7. umývanie okien. Pre mužských návštevníkov máme navyše v zálohe 8. orezávanie konárov v desaťmetrovej výške, 9. fúrikovanie desať metrov kubických hliny a 10. prenášanie kameňov. (To robil dedko Sergej, keď bol naposledy u nás.)

To len ak by ste ešte stále neboli rozhodnutí, či k nám máte prísť. Budeme sa tešiť!


Chicago
Aby Babka videla aj kus veľkej Ameriky, zobrali sme ju na pár dní do Chicaga. Absolvovali sme prehliadku mesta z lode, boli sme v našom obľúbenom múzeu vedy a priemyslu (tam, kde sú aj modelové vláčiky!), v akváriu sme si pozreli program s belugami a delfínmi, a čo by to bol za výlet do Chicaga, keby babka nebola v Lego obchode. Napokon sme ju vytiahli do baru na 96. poschodí Hancock Tower. Vrcholy okolitých mrakodrapov nám ležali pri nohách.  Keď sme sa neskôr opýtali "Tak ako sa ti páči Chicago?", babka pohotovo odvetila: "Páči, ako Furča."

Zatmenie Slnka
Babke pripravila veľkolepé divadlo i samotná príroda. Zacestovali sme si priamo do centra pásu úplného zatmenia Slnka, 850 km na juh do St. Louis v štáte Missouri. Bol to neobyčajný zážitok, aj žaby sa rozkvákali. V St. Louis sme sa vyviezli na slávny oblúk a cestou domov sme sa zastavili v Lovelande v Ohiu, navštíviť babkinho bratranca Kena Petruša a jeho manželku Susan. Ken bol dojatý a všetkým sa návšteva veľmi páčila. Zopár fotiek je v albume (dole).

Stretnutie sesterníc
Bratranca Kena sme navštívili v Lovelande, lebo kvôli nedávnej operácii chrbtice nemohol prísť na rodinné stretnutie u nás doma. Sesternica Cilka z Pensylvánie, ktorá sa narodila ešte na Slovensku a babka si na obrazy z ich odchodu do Amerike pamätá, v marci zomrela. Došli však jej sestry, sesternice z Petrušovského klanu, Rose a Sue s manželmi. Všetkých sme privítali chlebom, soľou a slivovicou. Richard si hneď spomenul na podobné privítanie v Bardejove v júni 2003, akurát si nepamätal, že by k tej soli bol dostal aj chlieb. Spomienkové nezrovnalosti sme rýchlo vyriešili tak, že Richard zalovil vo fotkách z výletu na Slovensko a presvedčil sa, že naše obe privítania majú chlieb a zodpovedajú tak historickej etikete. Veľmi príjemné stretnutie sme zachytili na fotkách, album je nižšie.

A tak ďalej ...
Rozprávať by bolo o čom, ale mnohé z týchto vecí je lepšie vidieť ako čítať. Môžete si pozrieť Tobi-Daminoviny, či výber fotiek, na ktorých je okrem iného
  • Večera s Richardom a Rose v dobrej reštaurácii  - kam ľudia chodia na kvalitné ... ehm ... hamburgery, 
  • návšteva michiganského parlamentu (Capitol) v Lansingu,
  • výlet na chatu Peteho a Sheri k Michiganskému jazeru.
  • či oberanie čučoriedok na farme blízko nás.
Richardove fotky z ich výletu na Slovensko v roku 2003 sme si skopírovali a výber z nich tiež dávame do pozornosti. Odvtedy už totiž ubehlo neuveriteľných pätnásť rokov.


utorok, júla 04, 2017

Vlastiveda naživo: Spišský hrad a Levoča

S babkou, Táničkami a Boriskom sme navštívili Spišský hrad. Je poriadne starý, prvá písomná zmienka o ňom pochádza zo začiatku 13. storočia (1209). Hneď pri vstupe bola prezentácia hrnčiarskeho a kováčskeho remesla. Od kováča som si kúpil drobné zvončeky.

Prešli sme celý hrad až ku starému románskemu palácu, vďaka ktorému je hrad zapísaný v zozname UNESCO. V  minulosti si ho každý panovník prestaval na svoj štýl a dajú sa tam vidieť románske, gotické, renesančné i barokové okná a prvky. (O slohoch viac napíšem v nejakom budúcom poste.)

Na najväčšom nádvorí z 15. storočia bývajú sysle. Jedného som videl v bašte vykukovať z diery. Vyskúšal som si aj, ako sa Jánošíkovi ležalo na dereši. Dereš bol trochu veľký, ale celkom pohodlný.

Na záver výletu sme sa zastavili v Levoči. Videli sme mestskú klietku hanby. Používali ju na vystavenie zlodejíčkov a podvodníčkov, aby si ich obyvatelia mesta zapamätali. A samozrejme, že sme navštívili starý gotický chrám svätého Jakuba s najvyšším dreveným oltárom na svete od majstra Pavla.

Zmrzka na námesti bola celkom dobrá. Tieto a i iné veci si môžete pozrieť v našej reportáži.

nedeľa, júna 04, 2017

Zo života (našich) brhlíkov

Roky rokúce v našej vtáčej búdke bývali sýkorky (post Jar je tu z roku 2013). Tohto roku sa však do nej nasťahovali nečakaní nájomníci - brhlíci. Po menšej prerábke - nanosili kôru, vyďobali väčši otvor - sa v nej usadili. Vychovali päť brhlíkov-mládežníkov a stihli ich vyviesť ešte pred našim odchodom na Slovensko.

Asi meter od domčeka brhlíkovcov máme ešte jeden, menší, farebný, z tenkého dreva, viacmenej na okrasu. Vyrobil ho Damián. Roky rokúce v ňom nik nechcel bývať, no tohto roku sa aj to zmenilo. Začal si ho zveľaďovať oriešok, malý hnedý vtáčik s parádnym hlasom.

Ako sme sa dozvedeli, oriešok postaví niekoľko hniezd a potom na nich vyspevuje, aby došla samička, ktorá si napokon vyberie, do ktorého hniezda pôjde. Do nášho odchodu sme stihli zbadať samičku, ale nevieme, do akej miery na ňu výtvor nášho orieška zapôsobil.

Nasledujúce video ukazuje oboch vtáčikov - ako brhlíci vyviedli päť mláďat a ako oriešok stavia hniezdo a nôti si pri tom. Len pre zaujímavosť, oba domčeky su na zábradlí nášho zahradného posediska, takých 5 metrov od domu a možno 2-3 metre od stola, pri ktorom vonku jedávame. Brhlíci si zjavne z našej blízkosti veľký problém nerobili.



nedeľa, marca 19, 2017

Nový objav (Mexiko 2017)

Minulý týždeň sme boli v Mexiku. Každému z našej rodiny sa tam páčilo. Mne sa najviac páčila asi osemnásť centimetrová chobotnička. Často menila farby a textúru a bola tak perfektne maskovaná, že keby sa nepohla, ani by sme si ju nevšimli. Na spodku chápadiel mala fialové prísavky. Našli sme ju náhodou, pri malom móle na pláži hotela. Je to naša prvá chobotnica a je aj na videu. Zaradili sme ju ale do videa až v nasledujúcom roku (2018), kedy sme ju tam objavili znova, no schovanú na dne v diere, v asi 4-5 metrovej hĺbke. (Post Cozumel 2018 je tu.)

Aj jedlo bolo dobré, ale najviac sa mi aj tak páčila chobotnica. Boli sme aj na snorchlovací výlet na katamarane. Bol zaujímavý, ale koraly boli dosť hlboko. Keď budem mať 10 rokov, urobíme si potápačský kurz a pôjdeme tam ešte raz.

Izbu sme mali na prízemí. To bolo dobré, stačilo otvoriť dvere na balkón a boli sme vonku medzi kokosovníkmi a banánovníkmi. Tobiáško najradšej bágroval v piesku a kŕmil ryby a čajky. Páčilo sa mu aj pozerať ryby cez okienko jeho špeciálnej nafukovačky, ale nie veľmi dlho. Budúci rok už bude dúfam s nami snorchlovať, lebo to je väčšia zábava.

P.S. (T) Obrázok chobotničky hore je z videa. Parádny záber dole odfotil Damián, keď sa chobotnička skrývala medzi hubkami v úzkej štrbine pod kameňom. Nezabudnite na fotku kliknúť.


sobota, januára 28, 2017

Prosím si džús

Tobiáško začal spájať slová do krátkych viet. Jeden deň sme mali konverzáciu o džúse. Bol som smädný a Tobiáško sa nechcel rozdeliť o svoj džús. Stále mi núkal mandarínky, aj keď som ich nechcel.

Nech sa páči, tu je video: Tobi nedá džús (2:52)

P.S. Všimnite si, že aj keď sa najprv nechcel rozdeliť, bol veľmi slušný.

sobota, novembra 12, 2016

Jeseň

Jeseň je tu. Dni sa skracujú a už nám opadli takmer všetky listy. Okrem tých na vŕbe. Najprv sme opadnuté lístie nafúkali a nahrabali na kopu. A potom sme do nich s Tobiáškom a Semim skákali. Keď sme sa vyskákali, odniesli sme lístie ku ceste.

Odhrabávači, ľudia s bágrami a nákladiakmi, ich v utorok odtiaľ odviezli.




Do zajačej pasce sa nám chytil malý opossum, po slovensky vačica virgínska. Opossum je zaujímavé zviera. Je to náš americký klokan, ktorý nosí svoje babätká vo vačku.

No a zajaca chceme chytiť, lebo nam žerie trávu. Zatial sme však chytili iba dvoch opossumov. Alebo toho istého dva krát.

V jeseni sa dejú aj iné veci, napríklad posledný krát sa kosí. Pete mi dovolil šoférovať jeho traktorík. Tobimu sa kosenie tiež veľmi páčilo.

Videovýber z našich jesenných dobrodružstiev si môžete pozrieť v najnovších
Tobi-Daminovinách.