Tancovačka

Katka s Damiánom sú už pomaly 2 týždne na Slovensku a aj nejake fotočky už sú, no najprv si treba splniť resty a dovešať videjká a obrázky ktoré sme urobili ešte pred ich odchodom.

Noviniek je habadej, pokúsim sa každý druhý deň zavesiť niečo nové, nech to rýchlo dobehneme. Dnes to bude tancovačka na obľúbenú nôtu našich českých kamarátov,ktorí nás ju naučilí... takže tri-štyri, Když jde mladý bobr spát....

Šibač

Ako zvyky kážu, Damián vyšibal mamku, Donnu, Ninku a Zuzku. Mamka bola navyše aj obliata; oblievanie zobrala dosť emocionálne a Dami nevedel celkom čo si má o jej výskote myslieť, tak sa rozplakal. Ale ako vidno na foto zo šibania u Ninky, šibanie sa mu páči... Donne sa zas páčil šibák a Dami dostal od nej ako výslužku dve knižky a my čokoládového zajaca. Ninka mu zas ponúkla zajaca s farbenými vajičkami ... :-) .

Fotiek už máme zasa vcelku dosť a nejaké sú ešte u Donny, takže ako nám ich pošle, zavesíme ich...

Film o žabách

Zdá sa, ze žaba nebola len Damiánkove prvým slovom, ale stala sa aj jeho obľúbeným zvieratkom. Už niekoľko dní je pravidelným bodom programu medzi večerným kúpaním a spaním pozeranie kúskov z dokumentárneho filmu o žabách, ktorý vysielala PBS. Dnešné pozeranie sme aj natočili. Videjko trvá 1:53.

Chodenie, motýle a oslava

Opäť sa nám nakopilo viacero zaujímavostí a vešiame ich do jedného postu v obrátenom chronologickom poradí. Bude o Motýľoch v Midlande, Narodeninovej oslave a o tom, že Damián už chodí!!!

1. Motýle (9.marec)

Aj tohto roku sme šli pozrieť živé motýle do Midlandu, podobne ako pred rokom s bratislavským dedkom a babkou (obrázky spred roka sú tu). Damián bol teraz už o rok starší a hoci si na to asi nebude pamätať, motýliky ho veľmi zaujali. Trocha nás mrzí, že sme mu nedovolili ich chytať a oblizovať :-) ale znášal to statočne a chlapsky, ako keby chápal, že on si ich bude môcť chytiť neskôr. A aj Katka to znášala statočne - napriek jej odporu k hmyzu (teda aspoň to o sebe tvrdí) si dobrovoľne zopár motýlikov (ale aj motýliskov) chytila. Viď obrázok dole.

Motýlia záhrada bola tohto roku bohatšia, vyše 60 druhov parádnych motýľov, aj velikánskych tropických. Ešte šťastie, že namiesto jednorázového vstupného ($5) sme si kúpili ročnú permanentku ($10 :-) ), lebo sme ich tam všetkých šesťdesiat druhov nevideli a budeme to musieť napraviť.

No a do tretice, tohtoročné motýle boli iné aj preto, lebo Tibor má po dlhých rokoch opäť poriadny fotiak! Ukážky jeho abstraktného motýlieho umenia :-) sme si preto nemohli dovoliť nezavesiť...

8 fotiek z výletu je na Damiánkovej Picase.

---

2. Narodeninová oslava (8.marec)

Narodeniny začali už ráno. V noci sme v spálni naaranžovali darčeky tak, aby ich Dami videl, keď sa ráno zobudí . Zabralo. Len čo sa trocha prebral, hneď vyštartoval za balónom a tešil sa ako malé dieťa :-) , keď pri ňom našiel ďalšie hračky.

O druhej začala Damiho prvá narodeninová "párty". Aj keď bola počtom účastníkov neveľká (9 dospelých a 3 deti), bola skutočne medzinárodná. V abecedom poradí boli zastúpené: Austrália, Česko, Slovensko, Spojené Štáty a Rumunsko. Damián bol z detí najstarší (Ninka má 10 a Eric 8 mesiacov) a všetci sa držali výborne. Poslední hostia odchádzali po šiestej večer a Dami sa dovtedy správal ako správny hostiteľ.

Torty boli dve, Katkina jablková s piškótami a Zuzkina jogurtová, obe mňam mňam. Uvidíte ich na fotkách. Už teraz sa tešíme na ďalšiu oslavu :-) .

16 fotiek je na Damiánkovej Picase, hneď za motýľmi.

---

3. Damián chodí!

Odkedy sa počíta, že malý človek chodí? Isto by sa dala rozvinúť podobná filozofická úvaha ako pri prvom slove (viď predošlý post). Je to vtedy, keď prvýkrat sám od seba vykročí? Damián takto kráča už od 26. januára. Tri kroky a buch. Postupne počet krokov pribúda, ale chodenie to zrejme nie je... tak koľko musí byť krokov, aby sme mohli vyhlásiť, že malý človek naozaj vie chodiť?

Tento problém nám Damián sám vyriešil asi pred týždňom. Prestali sme rátať kroky (rekordy), lebo sme si všimli zásadnú zmenu. Damiho kráčanie začalo naozaj tešiť a ak si má vybrať, tak sa radšej dvihne ako by mal štvornožkovať. (Samozrejme, pokiaľ nie je unavený.) Dôkaz o Damiánovom chodení z pondelka (9. marec) je na videjku, trvá 1:11.

Prvé slovo

Ktoré je prvé slovo v živote človeka? A ako to vôbec vieme zistiť? Hoci hranica medzi slovom a neslovom je veľmi hmlistá, zdá sa, že naše rodinné preteky, či Damiho prvé slovo bude mama alebo tata, skončili. Nevyhrala ani mama, ani tata.

Niektorí naši americkí kolegovia hovoria, že prvé slovo je light (svetlo). Slovo je to jednoduché na vyslovenie (samozrejme, to "l" znie trocha inak ako to naše dospelácke), svetlo je všade a deti fascinuje. Katka hovorí, že z toho istého dôvodu je jedno z prvých slov u mnohých slovenských detí lampa. No nevyhrala ani lampa, ani light.

Ako vôbec vieme, ktoré je prvé slovo? Damián bľaboce už od narodenia, no slová to nie sú, lebo nie je za nimi zamýšľaný význam (presnejšie: ak aj je, tak ho my nechápeme). Už nejaký čas s nami komunikuje gestami (pozri post dole), ktoré síce význam majú, no medzi slová sa zrejme nedajú zaradiť. A v rámci mama/tata pretekov sme sa rozhodli nepovažovať ani brrrrm brrrrm za slovo, napriek tomu, že to je zvuk a má jasný význam - Damián už dávno takto nazýva autá, či nášho robota-vysávač.

Cez sito týchto kritérií sa však nedávno prešmyklo Damiánkove prvé ozajstné slovo. Presnejšie, on ho už používa zrejme dlhšie, ale nám až nedávno došlo, že to už nie je iba taký bľabot, ale naozajstné slovo.

Ono prvé slovo je žaba :-). "Ž" síce ešte nie je dokonalé, ale slovo to už naozaj je, má zreteľné hlásky a Dami ho používa zámerne. Dôkaz je na videjku. A že taká žaba porazila aj mamu aj tatu? Pochopiteľne, mama je len jedna, tata je len jeden no žiab ma Damián okolo seba aspoň 8 - s dvomi sa čabre vo vani, na jednu sa škerí pri chladničke (magnetka), s jednou si svieti (lampa-baterka) a nehovoriac o knižkách a obrázkoch...

P.S.: Tá sova bola naozaj ťažká, Dami ju videl predtým iba raz. Až pri pozeraní videa sme si všimli, že on vlastne húka, ale namiesto hú-hú robil fú-fú cez noštek. Akí sme len nechápaví rodičia, ani sme ho nepochválili, lebo sme čakali na jasné a zreteľné hú-hú... 

Kŕmenie poletúch

V poste Obrázky z domova III. sme zavesili fotku našich lietajúcich veveríc - poletúch, ktoré sme objavili úplnou náhodou kŕmiac sa na kukurici a ktoré sme podozrievali, že bývajú u nás v atike. Tri už nebývajú - deň po urobení fotky sme ich odchytili, dali do klietky a čakáme na príchod jari, aby sme ich mohli vypustiť.

Zdá sa, že za vyše mesiac, čo sú s nami, si na nás zvykli a tie superplaché tvory, ktoré je problém v prírode vôbec vidieť, kŕmime v pohode z ruky. Video ukazuje také kŕmenie ale aj ich zvyk z divočiny - robiť si zásoby. (Zostrih trvá 1:28)

Damián na plavárni

V sobotu Damián prvýkrát okúsil vodu plavárne. Každú sobotu tam budeme chodiť na pol hodinku, kde sa budeme spoločne čabrať a hrať sa tak, ako nám teta inštruktorka (inak Tiborova študentka) povie. Vo vode je Damián spolu s asi ôsmymi rovesníkmi.

Damián si vodu užíval ako sa patrí na správnu rybku. Už teraz sa tešíme na sobotu! Video trvá 0:31 a pretože bol fotiak v podvodnom púzdre, zvuk je úplne skreslený.

Ťap ťap ťapušky a iné

Stručný súhrn vecí, ktoré sa Damián naučil. Začíname zliezaním z postele, už žiadne skoky strmhlav ale pekne nôžkami dole. (1:10)

Do "slovníka" pribúdajú ďalšie gestá. (1:18)

A napokon - Damián sa stavia na zadné. Ten hlas v pozadí je Ninka, ktorá bola u nás na návšteve. (1:45)

Potešenie z nového hard disku

Starý externý hardisk (120 GB) nám po cca 6-tich rokoch začal byť tesný. Objednali sme si preto nový, 2TB. Rýchly prepočet ukázal, že hodnota jedného GB za tých 6 rokov zdevalvovala o 96% (!). Už len 4% a externé disky budú rozdávať zadarmo :-)))) .

Prišiel k nám pekne zabalený v dvoch krabiciach, vystlaný polystyrenovými otáznikmi. Ako vidno, všetci sme sa z jeho príchodu veľmi tešili.

Obrázky z domova III (nočné)

Neplánovane pridávame dnes už tretí post. Fotoaparát, o ktorom sa píše v predošlom poste, nám už dvakrát poslúžil aj na vyslovene vedecké :-) účely . V prvom prípade sme pred pár týždňami na listoch našej juky, ktorá bola cez leto vonku, našli drobné zrnká čohosi, Katka si myslela, že hliny. Keď nám juka začala strácať listy, pre istotu sme sa na zrnká pozreli zbližšia a fotoaparát nám tento pohľad pomohol aj zdokumentovať (viď foto vedľa, 1 dielik =1mm. Fotené makroobjektívom 100 mm s tromi medzikrúžkami). Po rýchlej identifikácii záškodníka (viete čo to je?) sme juke naordinovali liečbu a držíme jej palce, aby sa rýchlo zotavila.

Dnes nám fotiak pomohol vyriešiť ďalšiu záhadu. Neskoro večer sme pri našich dverách sledovali srny, ako sa hostia na tekvici, ktorú nám po helovine priniesli Honzovci (foto vedľa, tá veľká chvíľu naozaj kopala a odháňala menšie). Ako ich tak pozorujeme, Tibor si kútikom oka všimol, že nám niečo malé a strašne rýchle behá po vŕbe a kradne z kukurice pre veveričky. Katke chvíľu trvalo kým to vôbec zaregistrovala, no potom už pozorne študovala prejavy tajomného tvora. Bola noc a hoci máme pri dverách svetlo, nebolo šance tvora poriadne vidieť nehovoriac o tom, že vedel zmiznúť v zlomku sekundy. Tak sme pred dvere vyložili fotoaparát, a na diaľku sme urobili zopár záberov (o fotení na diaľku viď predošlý post).

Na fotke vedľa je onen tajomný tvor. Viete, čo to je? Keď sme chvíľu študovali fotky (bolo ich do 30), Tibor si na jednej všimol, že tvor má medzi prednými a zadnými labkami "voľnú" kožu, podobne ako lietajúca veverička. Nato Katka potvrdila, že videla, ako bleskovo sa presúvajú aj medzi vzdialenými konármi - pohľad do Wikipédie našu hypotézu potvrdil. Máme lietajúce veveričky (!) a nie je vylúčené, že bývajú u nás pod strechou. Budeme ich odteraz preto pozorne sledovať a možno ich budeme musieť pochytať tak, ako chipmunkov, ktorí nam žili v garáži.

Na záver ešte jedna staršia fotka, ktorá sem však tematicky zapadá - je tiež nočná. Jedného dňa v lete či jeseni sme zabudli zavrieť dvere do garáže. Katka ich šla okolo polnoci skontrolovať a našla tam "také zvieratko". Tibor počul, ako Katka zvieratku dohovára (šššš, heš-heš) :-) tak sa došiel pozrieť. V garáži sa nám hostili na vtáčich dobrotách dvaja rakúni a nezdalo sa, že by ich naša prítomnosť veľmi obťažovala a tak sme mali čas zbehnúť aj po fotiak (starý Olympus). Rakún (racoon) sa po slovensky volá medvedík čistotný.

Dnes sme zavesili ešte dva posty a fotky zo Slovenska, nezabudnite si ich nižšie pozrieť.

Naše vtáky

Vtáky za našim oknom, tak ako ich zachytil Tiborov vianočný darček - Canon 40D. Keď ich s pomocou Honzu (ktorý sa dobre vyzná v amerických vtákoch :-) ) všetky identifikujeme, pripíšeme aj ich mená, prípadne pár riadkov z ich života. Nie že by sme si mysleli, že vás to zaujíma :-), to je pre nás, nech spoznáme zvery, s ktorými zdieľame životný priestor.

V tejto várke je vtákov 9, medzi nimi najmenší ďateľ amerického kontinentu (fotka hore), ešte iný druh ďatľa a potom zopár malých vtáčikov. Galéria sa bude postupne rozrastať a so zaujímavými úlovkami  sa samozrejme pochválime priebežne aj v blogu.

Fotky nájdete na picasa.marcinek.sk, album Naše Vtáky. Nezabudnite si pozrieť aj fotky zo Slovenska (predošlý post), zavesili sme ich tiež dnes.

Ešte dve tiborove technické fotopoznámky. 

Poznámka prvá. V čase, keď sme kupovali 40D, bol už takmer 4 mesiace na svete aj 50D. Zaujímavé je, že napriek tomu, že 50D má 15 MPix senzor (40D "len" 10 MPix), rozhodnutie v prospech 50D nie je vôbec jednoznačné. Z diskusií na internete sa zdá, že výrobcovia sa dostávajú na hranicu fyzikálnych zákonov.  Odhliadnuc od väčšieho šumu, s ktorým si ale Canon veľmi dobre poradil, 15 miliónov pixelov na APS-C políčku vytvára takú hustotu pixelov, že na ich plné využitie už ledva stačia aj superdrahé profesionálne objektívy!

Poznámka druhá. 40D je prvý fotoaparát z desiatkovej rady Canon-u, ktorý umožňuje fotografovanie "Live View". Inymi slovami, netreba pozerať do hľadáčika fotoaparátu, ale obraz sa zobrazí "naživo" na displeji. Samozrejme, žiadna veda, toto predsa robí každý jednoduchý, aj ten najšuvixovejší digitál. U zrkadloviek to však nie je technicky vôbec jednoduché ("zavadzia" zrkadlo) a preto s tým Canon došiel až minulý rok. No okrem klasického "Live View" tento Canon umožňuje aj fotografovanie na diaľku - fotoaparát je napojený na počítač, kde fotograf vidí reálny obraz, vie si ho zväčšiť, doostriť, zmeniť nastavenie fotoaparátu a samozrejme cvaknúť! Všetky vtáky boli odfotené presne takto - foťák na stative a fotograf :-) za počítačom.

Fotky zo Slovenska

Zavesili sme fotky z výletu na Slovensko. 135 fotiek je uprataných do chlievikov:

Bratislava

Javorinka

Orlov
Bardejov

Bardejovské Kúpele

Smilno

Džvernik

Vysoké Tatry

a dajú sa vidieť na Damiánkovej Picase. Letné fotky slnečného Slovenska aspoň trochu vyvážili pravú ruskú zimu, ktorú tu práve máme.

Obrázky z domova II.

Včera večer začalo snežiť a s malými prestávkami sneží stále. Teraz je nejakých 40 cm a nevyzerá, že by sa schyľovalo ku koncu. A aj tie prestávky boli dobré akurát na to, aby sme vybehli s lopatou a odhrnuli spred garáže a chodníčka a o pár hodín sledovali, ako je všetko opäť na začiatku :-) .

Keď dosneží, urobíme par fotiek (a samozrejme snehuliaka!). Dovtedy si s nostalgiou zaspomíname na časy, keď sme (iba) hrabali lístie. Päť fotiek jesenných a päť zimných (prvý sneh, ešte predtým, než začala Perinbaba vystrájať) je na Picase, album Domček. Môžete si pozrieť okolie, kde bývame.

Sánkovačka

Na dlhú michiganskú zimu sme Damiána vyzbrojili otepľovačkami a sánkami a včera (sobota) sme sa zdokonaľovali v jazde na rýchlosť a na zručnosť. Cvičiskom bola záhrada Eric-a a Keryn a na fotkách sa môžete presvedčiť, že o zábavu núdza nebola.

Ešte šťastie že Damián a Nina sú ešte malí a my sme sa mohli utrhnúť z reťaze. Keď budú starší, bude to ťažšie, presne podľa prastarej múdrosti:

Byť dobrým príkladom pre deti  znamená obetovať všetku srandu stredného veku.

15 fotiek je v Damiánkovej Picase http://damian.marcinek.sk , album 9. mesiac.

Lozenie a svietenie

Dve videjka o tom, ako sa Damián popasoval s náročnými fyzickými a intelektualnymi problémami. :-)

Výstup (1:05).

A bude svetlo! (0:37)

Veľká švanda na schodoch

Damiánkovi už schody nerobia žiadnu prekážku - videjko o jeho lezeckých výkonoch zavesíme o pár dní. Dnes minútka a štrnásť sekúnd o tom, akú úžasnú švandu môžete u nás zažiť, keď vyleziete schodmi až na samý vrch :-) .

O novom cestnom zákone

V dobe nášho pobytu na Slovensku sa dosť rozprávalo o novom cestnom zákone, ktorý mal platiť od jesene.

Jednou z plánovaných zmien bolo "odľahčiť" policajtov a uzákonniť, že policajt sa k dopravnej nehode má volať iba ak dojde k zraneniam alebo škoda presiahne 120 000 Sk. Tento výborný námet na pivové debaty s kamošmi sme patrične využili a spravodlivo sme sa rozohňovali nad tým, že zo strážcov poriadku sa stanú darmožráči živení z našich (pardon, vašich) daní a z obyčajných vodičov odborníci na odhadovanie výšky škody pri nehode.

Slovenské správy sledujeme už len veľmi sporadicky a netušíme aký osud návrh zákona postretol, no spomenuli sme si naň asi pred mesiacom. Na našej tichej ulici, kde ledva prejde nejaké auto a rýchlosť je obmedzená na 25 mph, sa jedného dňa ozval rachot (ja viem, obmedzenie rýchlosti na Slovensku neznamená vôbec nič, ale tu je chvalabohu rešpekt a úcta k zákonom na trocha inej úrovni). Vyšli sme na našu posiedku a vidíme susedu a nejakého mladého chodiť okolo áut a obzerať ich.

Do pár minút došlo aj policajné auto, vystúpil policajt, zobral fotoaparat, niečo pofotil, niečo sa pozhováral s oboma stranami a zapisoval. Po nejakých 5-10 minútach obe strany nasadli do svojich áut, odišli svojou cestou a ostal iba policajt.

To, čo sa dialo potom, nás zaskočilo. Policajt otvoril kufor na svojom aute, vytiahol papierový sáčok a začal zbierať úlomky prasknutého plastu na zemi. Sáčok odniesol do kufra a z kufra vytiahol metlu a smeták. Kľakol si na zem (čítate dobre, policajt kľačal na zemi!) a poriadne vyzametal všetky plastové omrvinky zo zeme. Omrvinky vysypal do sáčku, sáčok vložil do kufra, nasadol a odišiel.

Byť policajtom je tu vysoko vážené a rešpektované povolanie. A my sme mali príležitosť vidieť prečo - policajt je doslova a dopísmena strážcom poriadku bez ohľadu na to, či zbiera neporiadok za $40 alebo 120 000 Sk. Myslíte si, že po tejto skúsenosti a po poznaní, že policajti na Slovensku sa (možno) nebudú unúvať k nehodám pod 120 000 Sk, môj rešpekt a úcta k slovenským policajtom stúpne??!!

P.S. Vzhľadom na to, že mam viacero dobrých známych v radoch policajtov, pre istotu upresňujem, že nekrútim hlavou nad všetkými policajtmi "v teréne", ale tými, ktorí tvoria zákony a formujú "slovenskú policajnú kultúru"...

Prišla jeseň ...

... a s ňou kopec lístia. Naše dva krásne jasene (o nich niekedy v osobitnom poste) zhadzujú listy ako prvé, a tak kým pred domom je sviežo zeleno, za domom už šuchoce po členky napadané žlté lístie. Damiána zakaždým fascinovalo to žlté, čo leží na zemi a šuchoce, preto sme ho dnes do lístia rovno položili. Zopár vysmiatych fotiek sme zavesili na damiankovu picasu (http://damian.marcinek.sk), treba kliknúť na album Šiesty až ôsmy mesiac. A prihodili sme tam aj par iných fotiek, čo sme urobili, odkedy sme sa vrátili zo Slovenska. V čase písania tohoto postu ich tam bolo spolu 17.

Na záver videjko z Damiánka v lístí. Trvá 2:35 a vidno na ňom aj trocha z nášho okolia, dokonca počuť hvízdať vlak, ktorý prechádza naším mestom asi 1x denne :) . Samozrejme, že aj toto berte ako predkrm k sérii fotiek z domu a jeho okolia, ktoré onedlho zavesíme!

P.S. Nezabudnite si pozrieť videjká aj v nasledujúcom poste, tiež sme ho zavesili dnes.

Pohyblivé obrázky

22. septembra - Kúpanie

Vodný živel Damián. A v kúpeľni pravidelná potopa. Rýchlo si ho pozrite, lebo ktovie ktorému puritánovi bude opäť vadiť nahatý Damián a nám ho zruší (spolu s celým blogom :) ).
Trvanie: 1:54

12. septembra - Papáme lyžičkou

Druhé papanie lyžičkou. Prvé bolo deň skôr, no chýbal Tibor a teda aj kamera.
Trvanie: 1:40

10. september - Prvýkrát v skákadle

Skákadlo je obľúbená aktivita celej rodiny. Video je zasa tmavé, keď sa sťahuje z SD karty a ešte prechádza konverziou na bloggeri, tak kvalita je mizerná. Ale dúfame, že lepšie ako nič.

Trvanie: 1:17

Obrázky z nového domova 1

Konečne sa začíname vyhrabávať spod krabíc a tašiek, ktoré sme si presťahovali do nášho nového domova a to, čo pripomínalo skôr sklad krabíc sa pomaly začína podobať na normálne ľudské obydlie. Noviniek je habadej, aj slovných aj obrázkových, preto sa dostane i na náš prachom zapadnutý blog - vráťte sa preto čoskoro! :)

Fotky domu samozrejme zverejníme neskôr, nemôžeme predsa začať hlavným chodom! :) ... najprv zopár predkrmov na povzbudenie apetítu.

Tým prvým je výhľad cez veľké okno s dreveným rámom v obývačke. Za oknom je najstarší obyvateľ nášho pozemku - vŕba rakyta s priemerom kmeňa bezmála 1m , na ktorej nám nechal John svoje kŕmidlá pre vtáky. Poviete si (tak ako sme si to povedali aj my), zopár kŕmidiel aby sa občas zastavil nejaký vták... Skutočnosť nás však vážne zaskočila a prvých pár dní sme pomaly nič nerobili, pretože sme nevedeli odtrhnúť pohľady od okna.

Za prvé dva dni sme videli toľko druhov vtákov, koľko sa azda ani za roky nedá stihnúť v divej prírode. Hore je Kardinál, ktorého sme ako raritu občas v diaľke zahliadli v Marylande. Na obrázku samček, samozrejme, že v archíve máme aj samičku :).

Máme tu aj rodinku amerických stehlíkov, tých sme vídavali aj v našom prvom byte. V poste z mája 2007 je fotka jedného takého. Na väčšinu vtákov však budeme potrebovať dobrý kľúč, lebo nemáme poňatia ako sa volajú.

Toho napravo sme si pracovne nazvali brhlík. Sme radi, že tam je, lebo často poskakuje aj po vŕbe a čistí ju (ako ďateľ, ktorý nám sem tiež chodí; aj fotka určite bude).

Najväčšou raritou pre nás však boli a sú kolibríky. Hovorí sa, že tie tu sú iba pár dni v roku na jar a na jeseň keď sa sťahujú, no my tu každý deň máme minimálne jeden párik. Pre Katku to bol o to väčší zážitok, že kolibríka videla prvýkrát naživo. A to nie hociako - jedno kŕmidlo máme priamo na okne, preto v čase kŕmenia sa k nemu stačí postaviť a kolibríka vidíte zo vzdialenosti (či presnejšie "blízky") asi 40 cm! Naľavo samček, napravo samička.

Prikrmovanie vtákov a "birdwatching" je ďalším príkladom kultúrnych rozdielov. Na Slovensku sa vtáky prikrmujú v zime, aby sa im pomohlo prežiť a v lete sa prikrmovať nemajú, aby nezleniveli, zachovali si svoju prirodzenosť a nenarušila sa rovnováha v prírode. Tu je logika iná - vtáky sú príjemným spestrením života v dome, preto je snaha aby sa rýchlo množili a bolo ich čo najviac a teda sa prikrmujú aj v lete. Pôvodne sme si predsavzali, že budeme prikrmovať "slovenským" spôsobom, no asi nás ten život za oknom zlomí - okrem toho, mnohé vtáky, ktoré nám sem chodia, robia lekársku službu aj našim stromom...

Vtáky však nie sú jediným atraktívnym objektom za našim oknom. O rodinke šantivých chipmunkov, ktorí nám bývali v garáži napíšeme nabudúce, a tie ostatné foto ponecháme bez komentára. Áno, to všetko vidíme pri pohľade cez okno. Bývame tu vlastne ako takí lesní ľudkovia (= Rumcajs, Lesana a Cipísek :) )- kto neverí, nech sa príde presvedčiť! Na návštevu sa už teraz tešíme! ...