O novom cestnom zákone

V dobe nášho pobytu na Slovensku sa dosť rozprávalo o novom cestnom zákone, ktorý mal platiť od jesene.

Jednou z plánovaných zmien bolo "odľahčiť" policajtov a uzákonniť, že policajt sa k dopravnej nehode má volať iba ak dojde k zraneniam alebo škoda presiahne 120 000 Sk. Tento výborný námet na pivové debaty s kamošmi sme patrične využili a spravodlivo sme sa rozohňovali nad tým, že zo strážcov poriadku sa stanú darmožráči živení z našich (pardon, vašich) daní a z obyčajných vodičov odborníci na odhadovanie výšky škody pri nehode.

Slovenské správy sledujeme už len veľmi sporadicky a netušíme aký osud návrh zákona postretol, no spomenuli sme si naň asi pred mesiacom. Na našej tichej ulici, kde ledva prejde nejaké auto a rýchlosť je obmedzená na 25 mph, sa jedného dňa ozval rachot (ja viem, obmedzenie rýchlosti na Slovensku neznamená vôbec nič, ale tu je chvalabohu rešpekt a úcta k zákonom na trocha inej úrovni). Vyšli sme na našu posiedku a vidíme susedu a nejakého mladého chodiť okolo áut a obzerať ich.

Do pár minút došlo aj policajné auto, vystúpil policajt, zobral fotoaparat, niečo pofotil, niečo sa pozhováral s oboma stranami a zapisoval. Po nejakých 5-10 minútach obe strany nasadli do svojich áut, odišli svojou cestou a ostal iba policajt.

To, čo sa dialo potom, nás zaskočilo. Policajt otvoril kufor na svojom aute, vytiahol papierový sáčok a začal zbierať úlomky prasknutého plastu na zemi. Sáčok odniesol do kufra a z kufra vytiahol metlu a smeták. Kľakol si na zem (čítate dobre, policajt kľačal na zemi!) a poriadne vyzametal všetky plastové omrvinky zo zeme. Omrvinky vysypal do sáčku, sáčok vložil do kufra, nasadol a odišiel.

Byť policajtom je tu vysoko vážené a rešpektované povolanie. A my sme mali príležitosť vidieť prečo - policajt je doslova a dopísmena strážcom poriadku bez ohľadu na to, či zbiera neporiadok za $40 alebo 120 000 Sk. Myslíte si, že po tejto skúsenosti a po poznaní, že policajti na Slovensku sa (možno) nebudú unúvať k nehodám pod 120 000 Sk, môj rešpekt a úcta k slovenským policajtom stúpne??!!

P.S. Vzhľadom na to, že mam viacero dobrých známych v radoch policajtov, pre istotu upresňujem, že nekrútim hlavou nad všetkými policajtmi "v teréne", ale tými, ktorí tvoria zákony a formujú "slovenskú policajnú kultúru"...

Prišla jeseň ...

... a s ňou kopec lístia. Naše dva krásne jasene (o nich niekedy v osobitnom poste) zhadzujú listy ako prvé, a tak kým pred domom je sviežo zeleno, za domom už šuchoce po členky napadané žlté lístie. Damiána zakaždým fascinovalo to žlté, čo leží na zemi a šuchoce, preto sme ho dnes do lístia rovno položili. Zopár vysmiatych fotiek sme zavesili na damiankovu picasu (http://damian.marcinek.sk), treba kliknúť na album Šiesty až ôsmy mesiac. A prihodili sme tam aj par iných fotiek, čo sme urobili, odkedy sme sa vrátili zo Slovenska. V čase písania tohoto postu ich tam bolo spolu 17.

Na záver videjko z Damiánka v lístí. Trvá 2:35 a vidno na ňom aj trocha z nášho okolia, dokonca počuť hvízdať vlak, ktorý prechádza naším mestom asi 1x denne :) . Samozrejme, že aj toto berte ako predkrm k sérii fotiek z domu a jeho okolia, ktoré onedlho zavesíme!

P.S. Nezabudnite si pozrieť videjká aj v nasledujúcom poste, tiež sme ho zavesili dnes.

Pohyblivé obrázky

22. septembra - Kúpanie

Vodný živel Damián. A v kúpeľni pravidelná potopa. Rýchlo si ho pozrite, lebo ktovie ktorému puritánovi bude opäť vadiť nahatý Damián a nám ho zruší (spolu s celým blogom :) ).
Trvanie: 1:54

12. septembra - Papáme lyžičkou

Druhé papanie lyžičkou. Prvé bolo deň skôr, no chýbal Tibor a teda aj kamera.
Trvanie: 1:40

10. september - Prvýkrát v skákadle

Skákadlo je obľúbená aktivita celej rodiny. Video je zasa tmavé, keď sa sťahuje z SD karty a ešte prechádza konverziou na bloggeri, tak kvalita je mizerná. Ale dúfame, že lepšie ako nič.

Trvanie: 1:17

Obrázky z nového domova 1

Konečne sa začíname vyhrabávať spod krabíc a tašiek, ktoré sme si presťahovali do nášho nového domova a to, čo pripomínalo skôr sklad krabíc sa pomaly začína podobať na normálne ľudské obydlie. Noviniek je habadej, aj slovných aj obrázkových, preto sa dostane i na náš prachom zapadnutý blog - vráťte sa preto čoskoro! :)

Fotky domu samozrejme zverejníme neskôr, nemôžeme predsa začať hlavným chodom! :) ... najprv zopár predkrmov na povzbudenie apetítu.

Tým prvým je výhľad cez veľké okno s dreveným rámom v obývačke. Za oknom je najstarší obyvateľ nášho pozemku - vŕba rakyta s priemerom kmeňa bezmála 1m , na ktorej nám nechal John svoje kŕmidlá pre vtáky. Poviete si (tak ako sme si to povedali aj my), zopár kŕmidiel aby sa občas zastavil nejaký vták... Skutočnosť nás však vážne zaskočila a prvých pár dní sme pomaly nič nerobili, pretože sme nevedeli odtrhnúť pohľady od okna.

Za prvé dva dni sme videli toľko druhov vtákov, koľko sa azda ani za roky nedá stihnúť v divej prírode. Hore je Kardinál, ktorého sme ako raritu občas v diaľke zahliadli v Marylande. Na obrázku samček, samozrejme, že v archíve máme aj samičku :).

Máme tu aj rodinku amerických stehlíkov, tých sme vídavali aj v našom prvom byte. V poste z mája 2007 je fotka jedného takého. Na väčšinu vtákov však budeme potrebovať dobrý kľúč, lebo nemáme poňatia ako sa volajú.

Toho napravo sme si pracovne nazvali brhlík. Sme radi, že tam je, lebo často poskakuje aj po vŕbe a čistí ju (ako ďateľ, ktorý nám sem tiež chodí; aj fotka určite bude).

Najväčšou raritou pre nás však boli a sú kolibríky. Hovorí sa, že tie tu sú iba pár dni v roku na jar a na jeseň keď sa sťahujú, no my tu každý deň máme minimálne jeden párik. Pre Katku to bol o to väčší zážitok, že kolibríka videla prvýkrát naživo. A to nie hociako - jedno kŕmidlo máme priamo na okne, preto v čase kŕmenia sa k nemu stačí postaviť a kolibríka vidíte zo vzdialenosti (či presnejšie "blízky") asi 40 cm! Naľavo samček, napravo samička.

Prikrmovanie vtákov a "birdwatching" je ďalším príkladom kultúrnych rozdielov. Na Slovensku sa vtáky prikrmujú v zime, aby sa im pomohlo prežiť a v lete sa prikrmovať nemajú, aby nezleniveli, zachovali si svoju prirodzenosť a nenarušila sa rovnováha v prírode. Tu je logika iná - vtáky sú príjemným spestrením života v dome, preto je snaha aby sa rýchlo množili a bolo ich čo najviac a teda sa prikrmujú aj v lete. Pôvodne sme si predsavzali, že budeme prikrmovať "slovenským" spôsobom, no asi nás ten život za oknom zlomí - okrem toho, mnohé vtáky, ktoré nám sem chodia, robia lekársku službu aj našim stromom...

Vtáky však nie sú jediným atraktívnym objektom za našim oknom. O rodinke šantivých chipmunkov, ktorí nám bývali v garáži napíšeme nabudúce, a tie ostatné foto ponecháme bez komentára. Áno, to všetko vidíme pri pohľade cez okno. Bývame tu vlastne ako takí lesní ľudkovia (= Rumcajs, Lesana a Cipísek :) )- kto neverí, nech sa príde presvedčiť! Na návštevu sa už teraz tešíme! ...

Jahody! (po tretie)

All 14 pictures from strawberry picking / 14 fotiek z oberačky

Veru veru, už je tu tretia jahodová sezóna, odkedy sme odišli zo Slovenska. Hoci táto je predsa len iná ako tie predošlé (Máj 2006, Jún 2007). Je vlastne prvá... ;-) .

Miesto je to isté ako minulý rok - Farma "Anderson and Girls" pri Stantone. Slovné info teda ušetrime, veď všetko je napísané v júnovom poste z minulého roku. Tak už kliknite na ten link s obrázkami hore! :-)

Cenzúra na Picase?

Dnes nám od verných čitateľov :-) došla sťažnosť, že Damiánov web album nefunguje. Zašli sme ho teda skontrolovať, a naozaj! Album bol odstavený s vysvetlením, že sme pri používaní Picasy porušili podmienky Google. Letmý pohľad na podmienky neodhalil nič zásadné a tak s veľkou pravdepodobnosťou niekoho pobúrila fotka kúpajúceho sa Damiána v adamovom rúchu. Príšerné, toľká bezočivosť z našej strany!!!

Fotku sme odstránili a na tých ďalších z kúpania budeme musieť zapojiť naplno nášho kreatívneho ducha. Ako napríklad na fotke hore. Kam len sme to dospeli?

P.S. Do Damiho albumu sme dnes pridali 8 fotiek.

Damián rozpráva 2

35 sekúnd z asi troch minút ozajstnej (zmysluplnej :-D ) debatky. Kvalita opäť diskutabilná (budeme musieť vypínať telku a zasvietiť svetlo, lebo pri kopírovaní na SD kartu sa kvalita poriadne zhoršuje) no obsah ako vždy - jedinečný.

Už aby sme mohli všetky videjká stiahnuť do počítača priamo z kamery! Keď sa nám to podarí tak všetky tieto kúskove videá Damiánovej výrečnosti nahradíme kvalitnejšou minútkou - dvoma.

Damián rozpráva

No dobre, dobre, dobre, už aspoň z dvoch strán ste nás zjazdili, že Damiánko rastie a žiadne obrázky nepribudli, tak teda prihadzujeme ďalšiu kostičku :-) ...

Damiánova výrečnosť na dvoch krátkych videjkách. Obe boli natočené minulý štvrtok, ôsmeho mája, keď sme s Damiánom oslavovali dva mesiace! Obe majú okolo dvadsať sekúnd.

Máme pas

... a naše plány prísť v lete na Slovensko sú opäť o čosi reálnejšie. Ak sa letenky podarí vybaviť rovnako hladko ako pas, tak by sme sa na rodnej hrude mali ukázať 9. júla (priletíme s najväčšou pravdepodobnosťou do Prahy). Asi 10 dní v BA, potom vyše 3 týždne na východe a nakoniec ešte možno zopár dní v Bratislave.

Takže si urobte miesto v kalendári, budeme sa tešiť!!!

Aktualizované 16.5.: Letenky už sú, prílet bude do Viedne 9.7. Bratislava od 9.7. - 20.7., Východ 20.7. - 16.8., Bratislava opäť 16.8. - 19.8. (19 odlet späť).

V talári

Včera sa Tibor zúčastnil slávnostnej promócie študentov CMU. Navliekli ho do talára, ktorý si mal asi mesiac a pol pred promóciou objednať a posadili na jednu z troch ceremónií, ktoré včera prebiehali.

Pri objednávke talára sa ho pýtali 4 veci - výšku, katedru z ktorej je, najvyšší vedecký titul ktorý má a školu, kde ho získal. Zdalo sa mu divné, na čo sú na objednanie talára potrebné všetky tieto údaje - stačila predsa výška (prípadne šírka) ?!

Po patričnom naštudovaní problematiky akademického odevu v USA vysvitlo, že tieto údaje sú naozaj dôležité, hoci v Tiborovom prípade boli aj tak zbytočné, lebo to objednávači doplietli. Resp. Tibor netušil, kam otázky smerujú a ako na ne treba odpovedať :) . Pre vysvetlenie sa pozrime bližšie na súčasti akademického odevu.

Talár. Talár a čiapka sa kedysi nosili ako bežná uniforma do školy každý deň. Akademické špecializácie a hodnosti sa vyznačovali rôznymi prídavkami a okrasami, aby žiaci a učitelia vedeli koho na chodbe alebo pred budovou stretli. Bakalárske a magisterské taláre boli a sú čierne, výborní študenti mali právo si okolo krku dať zlatú stuhu a odlíšiť sa tak od ostatných. Dnes sa samozrejme talár použiva iba pri ceremóniách; výnimkou je jedna univerzita v Tennessee, kde učitelia a najlepší študenti nosia čierny talár do školy denne.

Doktorský talár je tiež čierny, no od bakalárskeho a magisterského sa odlišuje tromi zamatovými pruhmi na rukáve (na tej smiešnej fotke ich vidno na Tiborovom pravom rukáve). Sú tiež čierne, takže ich až tak dobre nevidno hoci niektorí (napríklad prezident (=rektor)) ich mali zvýraznené farebným lemom.

Čiapka (mortarboard). Zlatý "brmbolec" na čiapke hovorí, či ste sa stretli so študentom, alebo už graduovaným človekom. Ak stretnete niekoho v bakalárskom talári :-) a brmbolec ma na svojej pravej strane, tak je to ešte len študent, ešte nie je bakalár. A práve jedným z vrcholov graduácie (=promócie) je, keď prezident po odovzdaní diplomov oficiálne vyhlási študentov za bakalárov (magistrov, ...) a vyzve ich, aby si prehodili brmbolec na ľavú stranu.

Akademická kapucňa. Ono to už nie je funkčná kapucňa ale iba farebný pás, ktorý sa prehodí cez plecia. Doktorská kapucňa je dlhá 4 stopy a má dve strany. Farba vonkajšej, zamatovej strany hovorí, v akej oblasti má človek doktorát. Zlatožltá prináleží "science", ktorá zahŕňa aj matematiku. Tibor, ktorý pri objednávke na otázku z ktorej katedry je odpovedal, že z matematiky, dostal pochopiteľne zlatožltú. Aké bolo jeho prekvapenie, keď Denny (na fotke vpravo), ju mal svetlo modrú! No a samozrejme vysvitlo, že aj Tibor mal mať svetlo modrú - tá je totiž pre ľudí s doktorátom vo vzdelávaní (education), kam mathematics education patri.

Vnútorná strana kapucne je z lesklej látky a na chrbte sa "obráti na ruby" tak, aby ju bolo vidno. Farebný vzor predstavuje Alma Mater - školu, na ktorej dotyčný získal doktorát. Takže si viete predstaviť problém, ktorý nastal, keď Tibor zahlásil Univerzitu Komenského! Napokon z toho predsalen vykorčuľovali a dostal kapucňu s modro-bielou kombináciou. To len aby ste na UK vedeli, akú máme kombináciu :-D . Ktovie, akú americkú alma mater mu vlastne priradili... alebo žeby modro-biela bola pre všetky neznáme univerzity? :-)

Toľko o talároch a ceremóniách. Niekoľko ďalších fotiek, ktoré odfotila Katka, sme zavesili na web a pridali pár dávno očakávaných fotiek z campusu. Ale link až v nasledujúcom poste o CMU...
(Jedno foto a pár riadkov zo stredoškolskej graduácie sú v našom minuloročnom poste o Tomášovi.)

Central Michigan University (II)

(voľné pokračovanie predošlého postu)
... a aby sme nemuseli link na fotky z campusu uviesť len tak nasucho, pridávame pár čísel zo života CMU.

• 27 768 študentov zapísaných v šk. r. 2007/2008. Počet zahŕňa 19 876 on-campus a 6 921 off-campus študentov ("diaľkárov"?) a radí CMU na štvrté miesto čo do veľkosti michiganských verejných univerzít (tých je 15)
• 3 771 zapísaných "prvákov" (nových študentov) v tom istom šk. roku
  
• silné učiteľské programy - CMU udeľuje najviac učiteľských magisterských titulov v Michigane.
  
• vyše 200 študijných programov spolu.
• celkovo 22 študentov na jedného učiteľa
• 7 fakúlt: "ekonomická", "masmediálnej komunikácie", "pedagogická", "filozofická", "prírodovedecká", "zdravotnícka" a Graduate Studies (tí čo študujú na magistera alebo Ph.D., patria pod samostatnú fakultu bez ohľadu na to, čo (kde) študujú).
• cena za jednu kredithodinu (pre nových študentov v tomto šk. roku) je $304 pre rezidentov Michiganu a $707 pre nerezidentov. Kurzy ktoré som doteraz učil boli 3 kreditové takže za semester každý môj študent len za môj kurz zaplatil $912 (resp $2 121 pre nerezidenta). To sú bakalári. Magistri majú $399 ($719 nerezident) a doktorandi $441 ($798) za jednu kredithodinu. CMU sa neradí medzi drahé univerzity.
• priemerné ročné štipendium (ak ho študent získa) je $9 200. Graduate students u nás na katedre dostávajú viac, okolo $12 000.
• príjmy CMU za minulý fiškálny rok predstavujú $373.5 milióna.
• Campus zaberá takmer 200 hektárov a pritom pešo sa dá medzi dvomi miestami dostať do 15 minút. Premyslené plánovanie - veľa zelene, dostatočné parkoviská, ukľudnená doprava.
  
• Campus zahŕňa 22 CMU internátov s 6 317 izbami.

Azda týchto pár faktov vás navnadilo pozrieť si 23 fotiek, ktoré sme nafotili niekedy medzi 2006 a 2008. :-) . Promócie, okolie Tiborovej práce, pár fotiek z triedy, knižnica. Nech sa páči link: http://photo.marcinek.sk/CMU . Fotogaléria na stiahnutie vo formáte zip je na http://photo.marcinek.sk/CMU/CMU.ZIP .

Úsmev

V štvrtom či piatom týždni začal Damián hádzať úškrny, v ktorých sa pri dobrej fantázii dal vidieť úsmev. No asi od polovice šiesteho týždňa sa Damián naozaj usmieva! Podľa Katkiných zápiskov je potvrdeným míľnikom 16. apríl a o také 3 dni neskôr sa na nás začal usmievať cielene a každý deň :-).

Dnes sme si jeho zubatý :-) úsmev nahrali na kamerku, ktorú nám na neurčito prepožičala Donna. Zistili sme však, že nemáme kábel na stiahntutie videjka do počítača, a tak sme ho z kamery nahrávali najprv na kartu, aby sme sa oň mohli vôbec podeliť. Ospravedlnite preto kvalitu záznamu; keď sa dostaneme ku kábliku, zavesíme video priamo z kamery.

Prišiel k nám Damián ...

... len toť nedávno, a už má mesiac. Prevrátil nám život hore nohami. ale tvári sa, ako by sa ho to vôbec netýkalo :-) . Ale aj tak ho máme radi a tešíme sa z neho. Veľmi.

Damián mal prísť 20. marca, Tiborovi na narodeniny. No rozmyslel si to a dostavil sa už v sobotu 8. marca 2008 o 8:07 EST (14:07 SEČ), po takmer bleskovom, menej ako 6 hodinovom pôrode. No, hm, bleskovom ako pre koho. Pre rodiacu Katku to bola večnosť, pre doktora poriadna rýchlovka - keď o pol tretej ráno Katku kontroloval, tak povedal, že si nás tu nechávajú a okolo obeda by Damián mal byť na ceste. Aké bolo jeho prekvapenie keď Damián už tesne po ôsmej ráno buntošil!

Damián vážil 3070g a meral 49cm. Pôrod bol prirodzený, čo nie je tu v Štátoch až také bežné - americkí lekári sa veľmi obávajú súdnych sporov a tak ženu režú už pri malom náznaku problémov. Celá 1/4 pôrodov v Štátoch je cisárskym rezom. Preto sme radi, že sme to zvládli prirodzene a bez oblbovadiel a Damiána na slobodu slávnostne odstrihol Tibor. Dami v nemocnici figuroval pod označením "Boy Marcinekova", čo nám prišlo smiešne. Doktor i tety boli veľmi milé, priestory novo zrekonštruovanej pôrodnice v Mount Pleasante sa v porovnaní so slovenskými podmienkami môžu smelo nazvať nadštandard - veľká izba, kde mali Katka i Tibor súkromie a všetko čo potrebovali (i to čo vôbec nechýbalo, ako napríklad plazmová telka).

Obrázky sa nachádzajú na Damiánkovej Picase: http://damian.marcinek.sk . Sú tam fotky Damiánka ešte pred narodením, fotky z pôrodnice a prvých Damiánkových dní, a z návštevy bratislavského dedka a babky u nás. A samozrejme - fotky budú pribúdať - tak ako bude Damiánko rásť a my pri ňom pomaličky starnúť...

PF 2008 - Chicago

Medzisviatkové voľno sme trávili v treťom najväčšom meste Spojených Štátov (takmer 3 mil obyvateľov). Je od nás necelých 290 míľ t.j. štyri a pol hodinky cesty a hoci je "len" tretie čo do veľkosti, má viacero prvenstiev: Je tu najvyššia budova (minimálne) západnej pologule, dá sa tu vidieť najzachovalejšia kostra dinosaura, ktorá bola kedy nájdená alebo... je to nám najbližšie známe mesto, kde sa v obchode v pohode dohovoríme rodnou rečou :) .

(všimnite si tú mašľou previazanú budovu na obrázku PF 2008) ... Telegraficky vyberieme niekoľko zaujímavostí, ktoré nás oslovili.

1. Stretli sme skutočných Slovákov :) .
Našim prvým zdrojom informácií o slovenských miestach v Chicagu bol website www.slovakchicago.com. Napísali sme rovno mejl, aké reštaurácie by nám odporúčali navštíviť a prekvapila nás rýchla a ochotná odpoveď. Ozval sa Igor, vymenili sme si pár mejlov, zavolali si a napokon sme sa aj stretli - Igor s Jozefom nás vytiahli na pivko do rozhľadne v Hancock Center. Neskôr sa k nám pridala aj Igorova manželka Rebecca, američanka, no úplne neamerická - po piatich rokoch s Igorom sa naučila veľmi pekne rozprávať po Slovensky. A to samozrejme bez slovanského pôvodu... Naozaj príjemné stretnutie, ktoré nám aj kultúrne padlo zadobre.

2. Videli sme najzachovalejšiu kostru dinosaura.
Vo Field Museum je vystavená najzachovalejšia kostra dinosaura (T-Rex), aká sa kedy našla. Je (nielen) poučné pozerať na skutočné kosti obra, vidieť jeho ozajstné zuby a aký bol veľký a predstavovať si zápas so stegosaurom, presne ako v scéne z filmu Cesta do praveku.

Až do januára je v múzeu nestála expozícia Mapy s cennými historickými dokumentami aj spred nášho letopočtu. Neuveriteľné, čo všetko sa kedysi použivalo ako mapa: rovná čiara natiahnutá cez niekoľko strán v zošite so schematickými obrázkami, kúsok drievka s presne tvarovanými zárezmi po oboch stranách, ktoré kopírujú tvar zálivov... alebo ako sa menila predstava o našom svete a ako veľmi bola (je) táto predstava závislá na tom kto sme a kde sme... Virtuálnu prehliadku s niekoľkými exponátmi sme našli aj na Internete, takže sa tam môžete poprechádzať aj sediac pohodlne v kresle :) .

3. Pozerali sme sa na Chicago z najvyššej budovy na svete (?).
O prvé miesto v rebríčku najvyšších stavieb sveta sa bije niekoľko budov. Problém je v tom, že nie je jasné, čo znamená výška. Je to vzdialenosť od "ulice" po najvyššie položené obývané miesto? ... alebo po najvyšší architektonický detail? ... alebo po najvyšší bod vôbec (napríklad špičku antény)? Sears Tower so svojími 442m (520 aj s anténami) vedie svetový rebríček podľa tretieho kritéria. Tak či onak, pohľad zo 103. poschodia (zo 108) je vcelku impozantný.

Sears Tower nie je jediný mrakodrap, ktorý sme navštívili. Igor s Jozefom nás vytiahli na vrch Hancock Center (344/457 m), kde sme si pri nočnej panoráme Chicaga dali po pive. Zaujímavé poznanie, že panorámu Chicaga si môžete pozrieť zo slušnej výšky bez toho, aby ste platili akékoľvek vstupné. Viac fotiek vo fotogalérke.

4. Videli sme 4D kino.
Čo je to 4D kino? Je to trojrozmerné kino doplnené o štvrtý rozmer - hmat. V Shedd akváriu premietajú film o vodnom živote na Zemi a okrem priestorového dojmu vás prekvapia aj zmyslové vnemy: vietor vo vlasoch pri plávaní s delfínmi, ošpliechanie ozajstnou vodou pri prelete nad vyfukujúcou veľrybou, bodnutie pod lopatku pri plavbe s húfom úhorov, či švihanie po nohách pri kráčaní pomedzi sasanky... Ale toto predstavenie, podobne ako vystúpenie delfínov, bolo len oživením; skutočným zážitkom je prechádzanie okolo akvárií a nasávanie vedomostí o živote pod hladinou...

5. Jedli sme slovenské jedlá
a po slovensky si nakúpili domáce suroviny a pochutiny. Taktiež zážitok, viď fotogalériu.

Toľko top 5 našich zážitkov. Ostalo nám ešte spoznať nočný život Chicaga v nejakom špičkovom jazzovom klube, ktorých je tu hneď niekoľko. Ale aj také sa chystá, nepridáte sa?

Fotogaléria (25 fotiek): photo.marcinek.sk/chicago
Google Earth prehliadka miest (zatiaľ bez fotiek, nezabudnúť zapnúť si 3D budovy!).

Šťastné a veselé

Naše prvé spoločné Vianoce a prvý spoločný stromček. Jedlička zo stromčekovej farmy (škôlky) a všetky ozdoby vlastnoručne vyrobené (s výnimkou sviečok). Na detajle vidieť hlavné suroviny a materiály (spoznáte ich?):

• pomaranč
• grapefruit
• oriešky - strapec
• zlatý oriešok (oriešok v pozlátku)
  
• medovníček (s orechmi, a sušeným ovocím)
• kôra škoricovníka
• kôra granátového jablka
  
• guľa a prstenec (z nite namočenej v cukrovej vode)
  

Na obrázku chýbajú iba ozdoby z pomarančovej kôry a vežička, ktorú sme vyrobili z inej (sklenenej) dekorácie.

Zdobenie nášho prvého stromčeka trvalo asi dva dni, no prvé prípravy začali už pred týždňom. Všetky ozdoby prešli našimi rukami a tešili sme sa z každej z nich... náš stromčej je preto naozaj náš a máme ho radi aj pre tie dva pohodové dni, ktoré nám dal...

Aj vám prajeme sviatočnú pohodu a čas potešiť sa z maličkostí života, ktoré sú všade okolo...

Upozornenie pre spotrebiteľa

Je všeobecne známe, že keď priemerný Európan číta informácie na americkom výrobku, dobre sa zabáva na upozorneniach písaných pre priemerného amerického spotrebiteľa. Výrobcom sa niet čo čudovať, spotrebiteľská tyrania je súčasťou tunajšej kultúry a výrobcovia musia predvídať všetky potenciálne súdne spory, ku ktorým ich výrobky môžu viesť. (Hoci spotrebiteľská tyrania znie priam desivo, ako spotrebitelia sa sťažovať samozrejme nemôžeme. :) )

Aj na Slovensku koluje prípad americkej paničky, ktorá si dala vysušiť svojho čerstvo okúpaného psa do mikrovlnky a výrobcovi mikrovlnky narobila problémy, lebo jej nešťastník sa usmažil a nikde v návode na obsluhu mikrovlnky sa nehovorí, že sa v nej nesmú sušiť psy! Ťažko povedať, koľko z príbehu je skutočnosť a koľko je dofarbené ústnym podaním, no nečudovali by sme sa, ani keby to bolo presne takto.

Tento zdeformovaný vzťah je totiž vidieť pomaly na každom kroku: Keď otvoríte krabicu s novým laptopom, tak vás veľkými písmenami upozorňujú, aby ste počítač nepoužívali vo vani... alebo vždy, keď sa v aute pozriete do pravého spätného zrkadla (ktoré ako jediné nie je rovinné ale vypuklé), tak si môžete priamo na ňom prečítať, že objekty sú v skutočnosti bližšie než sa vám v zrkadle zdajú.

Na tieto veci sme si už zvykli a ani by nám nenapadlo o tom písať do blogu, keby sme včera nenatrafili na jedno milé upozornenie pre spotrebiteľa. Pozerali sme si katalóg vedeckých zábaviek (majú ho aj online: scientificsonline.com (ďakujeme vlčkovi za tip)) - rôznych hračičiek pre deti a dospelých, pri ktorých spoznávajú svet fyziky, chémie a biológie. Dá sa tu nájsť kadečo, od vtipných zábaviek až po veľké mikroskopy a ďalekohľady. No a je tu aj Dinosaurí park - prehistorická papraďová záhrada, pri ktorej sme našli toto roztomilé upozornenie:

Upozornenie: Rastliny sú živé, no pribalené dinosaury nie, sú to iba hračky z plastu.

To pre prípad, ak by vaša ratolesť (a vy spolu s ňou) začala vyčíňať, že ste nedostali živých dinosaurov! :) .

Are you smarter than a 5th grader?

Blog chvilu oddychoval, no nie preto že by nebolo o čom písať, ale nejako sa naň nedostalo. V zálohe je dosť vecí, ktoré sa určite objavia, no teraz nieco ešte za horúca.

Práve pozeráme reláciu Are you smarter than a 5th grader?, ktorá beží aj na Markíze pod názvom Ste chytrejší ako piatak?. Dnes je relácia pre celebrity a hosťom je Kellie Pickler, finalistka minuloročnej americkej superstar (American Idol). Najprv sme si mysleli, že sa hrá na blbú kvôli show a exhibícii, ale vysvitlo, že ona taká asi bude! Pobavilo nás viacero vecí, no najviac jej myšlienkové pochody pri otázke, Hlavné mesto ktorej európskej krajiny je Budapešť? (Namiesto krajina si môžete doplniť štát, na Slovensku je to asi výstižnejšie). Tu je krátke zhrnutie jej monológu:

Pickler: Buda čo? V živote som to nepočula. Hm, hlavné mesto ktorej európskej krajiny... Ale ja som si myslela že Európa je krajina... tak asi nie je... čo by to tak mohlo byť... Francúzko! ... bude to Francúzsko... ale Francúzsko asi tiež nie je krajina (pozrela beznádejne na moderátora)... ja neviem...

Napokon skončila pri Francúzsku, no našťastie jej hanbu zachránila správnou odpoveďou spoluhráčka piatačka. Intelignentný monológ rozviedla aj keď sa dozvedela, že je to Maďarsko. Maďarsko je po anglicky Hungary, čo sa aj výslovnosťou podobá na hungry = hladný. V monológu vystupuje aj Turecko, po anglicky Turkey, čo je to isté ako moriak. Tu je zostručnený preklad a parafráza jej záverečného monológu, keď sa dozvedela, že je to Maďarsko:

Čo to je??!! Hladná? Aká hladná, čo je hladná? V živote som to nepočula. Počula som, že krajina je moriak, ale že by bola krajina hladná??!!

Slečna Pickler vedomosťami nepredstavuje nič výnimočné. Má len tú smolu, že vedomosti priemerného američana jej generácie pustila verejne éteru.

Tak takto si tu žijeme a (aj) takýchto tu máme spoluobčanov a celebrity.

Jazero Superior

Lake Superior ("horné jazero", po česky Hořejší) je skutočný skvost medzi Veľkými jazerami. Je to rozlohou najväčšie sladkovodné jazero sveta. Väčšiu rozlohu má iba slané Kaspické more a objemom vody ho predčia iba sladkovodné Tanganika a Bajkal.
(Špekuluje sa, že jazero Vostok v Antarktíde je najväčšie na svete v oboch parametroch, no keďže leží pod ľadovcom, ťažko sa o tom presvedčiť).

Priemerná hĺbka 147 m, maximum je 406 m. Námornícka legenda hovorí, že jazero Superior si necháva svojich mŕtvych. S trochou morbidity je legenda aj vysvetliteľná - voda v jazere po celý rok nedosahuje teplotu vhodnú pre život baktérií (ktoré za normálnych okolností pri rozklade utopeného tela produkujú plyny) a telo preto ostáva stále na dne. Príjemná predstava, keď plávete okolo vraku potopenej lode. ;)

Voda v tej časti jazera, kde sme boli, mala v strede leta teplotu 65 °F (18,5 °C). Ideálna na plávanie (pre Tibora a ešte zopár jedincov :) ). Blízko pri brehu však bola vyhriata asi aj na 20°C, takže až také zlé to nebolo. Okrem toho, z roka na rok sa povrchová teplota Superioru v dôsledku globálneho otepľovania zvyšuje - od roku 1979 stúpla priemerná teplota o 2,5 °C . Zdá sa, že globálne otepľovanie má aj pozitíva :) .

Voda Superioru je úžasná nie len teplotou, ale hlavne čistotou. Vidieť do hĺbky 15m nie je problém a hoci sa tu len ťažko dá očakávať pestrý podvodný život, je tu čo pozerať. Pestrofarebné podvodné skalnaté útesy, kde sa 40 cm plytčina zrazu jedným krokom prepadáva do hĺbky 10 m, či v hĺbke roztrúsené balvany odtrhnuté z útesov nad vodou. Obrázok vedľa je fotený na hrane takéhoto útesu a uznajte, či voda priam nevyzýva skočiť si do nej...

Voda však nie je jediným lákadlom. Pobrežie poskytuje úžasné pohľady a vyhliadky a prítokové rieky s množstvom kaskád a vodopádov možnosti na pekné túry. Preskúmali sme dve miesta v okolí jazera - Porcupine Mountains (ak máte mapu, tak je to na západ od polostrova Keweenaw, toho veľkého výbežku do jazera) a Pictured Rocks National Lakeshore (na východ).

Prehliadku miest s komentármi nájdete vo fotoalbume; tu iba vymenujeme zopár lákadiel, aby sme vám pridali k motivácii navštíviť nás v Michigane a spoznať tento kus sveta.

Skalné útvary
Skaly vytvarované vodou a zafarbené minerálmi. Preto táto časť pobrežia dostala pomenovanie Pictured Rocks (obrázkové skaly). Túra po hrane útesu alebo vyhliadkova plavba loďou umožňujú vychutnať si skalnú krásu zo všetkých strán...

Vraky lodí
Priezračná voda jazera umožňuje vidieť vraky lodí pochované aj dosť hlboko pod hladinou. Len v blízkom okolí Munisingu sú aspoň 3 a dajú sa preskúmať potápaním, snorklovaním, či plavbou na lodi so skleným dnom. Na obrázku hore je vrak škunera Bermuda (potopil sa v 1875) a aj keď sa zdá tesne pod hladinou, jeho paluba je v hĺbke vyše tri a pol metra.

Pieskové duny
Podobné pohľady ako pri Sleeping Bear - vysoké haldy piesku lemujúce pobrežie. Je tu aj Log Slide, šmýkalka na spúšťanie vyťaženého dreva. Po konštrukcii šmýkalky tu ostala iba strmá brázda v piesku, ktorá je slušným testom fyzickej kondičky - beh 100m nadol trvá niekoľko sekúnd, no nahor, keď pri každom kroku sa noha s pieskom zošmykne o pol kroka nadol, je to skutočná výzva.

Copper Peak
Najvyšší mostík pre lety na lyžiach na svete. Skáče sa tu i cez 200m a konštrukcia v súčasnosti slúži ako turistická atrakcia s nádherným výhľadom.

Vodopády
Tých je tu habadej a najrôznejších tvarov. Prechádzky chodníkmi okolo riek sú výborným relaxom.

Flóra a fauna
Po ceste sa dajú ochutnávať maliny a thimbleberry (taká u nás nerastie, vyzerá ako malina ale chuť má inú, nám sa zdala trocha zafarbená limetkou), vo vode riek bojovné korytnačky "snapper" a veľa rakov a rýb a vodného vtáctva.

Tak kedy vás u nás môžeme očakávať? ;)

Link na fotogalériu a zemepisný súbor pre Google Earth nájdete v predošlom poste. A pod ním si nezabudnite pozrieť post o výlete do tábora pri jednom jazere vo Wisconsine!

Fotky z Lake Superior a WI

Fotogaléria (fotky z výletu do tábora vo Wisconsine a k jazeru Superior): Marcinek.sk/akcie/superior

Fotogaléria na stiahnutie (formát zip; 8,5 MB):
Najprv treba stiahnuť a rozpakovať súbor LakeSuperior.zip. Je tam niekoľko adresárov, jeden z nich je images. V druhom kroku treba stiahnuť images_k_LakeSuperior.zip a jeho obsah rozzipovať DO adresára images. Galéria sa spustí súborom index.htm.

Miesta, ktoré sme navštívili si môžete prejsť sami v GoogleEarth. Po odliknutí linku sa vám otvorí Google Earth a zobrazí sa oblasť, ktorú sme pobehali. Ikonka s fotoaparátom znamená, že na tom mieste je náš krátky komentár a fotka. Odporúčame tento postup: v ľavom okne Google Earth v položke "Places" si rozbaľte zložku Lake Superior - objaví sa zoznam miest. Dvojklikom na názov miesta (stále v ľavom okne) sa rozbalí komentár a fotky a Google Earth "naletí" nad miesto. Link: LakeSuperior.kmz

Príjemné cestovanie!

Highlands Camp, WI

Po dovolenkovej odmlke je tu opäť čas na pár príspevkov do občasníčka. Mali sme na návšteve niekoľko slovenských priateľov z Marylandu, s ktorými sme čo-to pocestovali a aj sami sme spoznávali krásy Michiganu, takže materiálu je habadej...

Začneme výletom do Wiskonsinu. V hlbokom lese pri Plum Lake, neďaleko Michiganských hraníc (pozri kmz súbor pre Google Earth na konci nasledujúceho postu), je tábor pre chlapcov, kde v lete pracuje Tiborova kolegyňa Donna s manželom Craigom. Strávili sme tam 3 noci a náš pobyt dostal prívlastok "prvý krát v živote". Naozaj, nepamätali sme si, kedy naposledy sme zažili toľko "prvý krát" aktivít v tak krátkom čase...

1. Kajak (prvý krát pre Katku)

---

Od kempu sme preplávali okolo hniezda orla belohlavého, kde sme videli dve statné mláďatá. Potom sme sa dali preskúmať zátoku Star Creek, stojatú riečku ktorá prepája Plum a Star Lake. Cestou (vlastne plavbou) tam sme pozorovali loon-ov, zaujímavých vtákov, ktorí lovia ryby a vedia dlhé minúty vydržať pod vodou - a presne tak aj unikali pred nami - neodleteli, ale ponorili sa a po hodnej chvíli sa vynorili o riadny kus ďalej. Sú to elegantné vtáky s čiernou hlavou a červenými očami (foto je vo fotoalbume), ktoré vydávajú neobvyklé, až strašidelné zvuky (napríklad ako zavýjanie vlka). Slovenské meno tohoto vtáka sa nám nepodarilo zistiť.

Úzkou zátokou s plytkou stojatou priezračnou vodou sme sa plavili až kým sme nenarazili na bobriu hrádzu. Tam sme si vypočuli zvuky (ticho?) divočiny a cestou naspäť do kempu sme dobyli opustený ostrov Five Pines. (V kajakoch sme strávili asi 3 hodiny, preto tie Katkine vytiahnuté kolená na fotke)

2. Plavba plachetnicou (prvýkrát pre oboch)

---

Po asi 10 min inštruktáži sme sa vydali na plavbu malou plachetnicou. Najprv nás sprevádzali Donna a Craig, neskôr sme si brázdili hladinu jazera sami.

Tibor kormidloval a Katka napínala plachtu. Po chvíľke cviku sme sa naučili dostať loď pod kontrolu a plaviť sa kam my chceme a nie kam nás vietor posiela. A spočiatku boli aj vcelku veselé momenty. Napríklad keď vietor začinal našu loďku prevracať, Katka sa inštiktívne chytala lana aby sa nezošmykla, čím samozrejme plachtu ešte viac napínala a loď ešte viac nakláňala :))) ... Po čase Katka nad inštinktami zvíťazila a do cieľa sme sa doplavili bez prevrátenia lode.

3. Vodné lyžovanie (prvýkrát pre oboch)

---

Nepochybne najvzrušujúcejšia vodná aktivita, trocha adrenalínu nie je nikdy na škodu :). Po krátkej inštruktáži nás hodili rovno do vody a ... napodiv sme to obaja prežili :) .

Vo fotoalbume sú sériové fotky zachytávajúce naše prvé momenty na vodných lyžiach (prvých cca 30 sekúnd). U Tibora i Katky je príbeh rovnaký, odlišná je len pointa: Po vynorení sa na hladinu a chvíľke slávy prichádza prvá brázda od člna, mierna strata ťahu a obaja zadkom orieme vodu :) . No obaja sa akoby zázrakom z vody zdvihneme a snažíme chytiť rovnováhu a pokračovať... A práve tu sa naše príbehy rozchádzajú.

Tibor dojazdil bez pádu, Katka sa z prvého pádu poučila a potom už jazdila bravúrne, križujúc brázdy hore-dole jedna radosť. Po nás šiel lyžovať Craig a svojou jazdou na jednej lyži podpichol Tibora aby vliezol do vody ešte raz a skúsil to na jednej.

Didakticky :) sa jazda na jednej lyži učí ako jazda na dvoch, prenesenie váhy na jednu lyžu a po získaní rovnováhy (alebo aspoň pocitu rovnováhy) sa druhá lyža jednoducho odkopne. Na fotke je Tibor tesne po odkopnutí lyže, no profesionálny výzor je iba povrchný dojem - jeho chvíľky slávy na jedej lyži netrvali nikdy dlhšie ako 10 sekúnd. Nasledovali celkom slušné papuliaky do vody (v albume sú zachytené aj tie :) ) a to, že voda v takej rýchlosti dá poriadne zabrať, dosvedčujú Tiborove roztrhané plavky :))) .

4. Kŕmenie rakov (miesto windsurfingu)

---

Jednu, pre Katku "prvý krát" aktivitu sme si nechali na budúci rok. Windsurfing sme nahradili inou vzrušujúcou aktivitou - kŕmením rakov. Malé ráčiky sú vcelku nebojácne a pustia sa aj do ochutnávania nohy, ak vo vode ostane chvíľu nehybne stáť :) . Na fotke ochutnávajú z tej Tiborovej (fotka vyžaduje silnejší žalúdok :) ). Pridávame ešte jeden podvodný záber, rak hostiaci sa na rybiom filé. Tibor si nemohol nechat ujsť snorchlovanie a fotenie pod priezračnou vodou.

Toľko k nášmu hlavnému programu v kempe. Bolo toho samozrejme viac - napríklad nočné plavby s Craigom a Donnou motorovou loďkou a počítanie meteorov, či výlety mimo kempu. Niektoré zážitky boli tiež "prvý krát". Raz, keď sme šli autom kamsi na výlet, Craig a Donna zistili, že sme ešte nevideli medveďa v divočine. Keďže medveďov je tam habadej, cestou naspäť sme mali všetci oči na stopkách a nejakého vyzerali, keď tu zrazu oproti nám kráča čosi vlko-líškoidné... pribrzdili sme a okolo nás nebojácne precupital kojot. Ešte na nás hodil aj zvedavý pohľad... Medveď síce nebol, ale kojota v divočine asi tiež tak skoro neuvidíme.

Obrázky a trocha viac textu o kempe nájdete vo fotogalérke. Obsahuje fotky z kempu, ale i z nášho výletu k jazeru Superior. Občasníčkový post o tomto neobyčajnom výlete pridáme zajtra alebo cez víkend a dáme tam aj link na zozipovanú kompletnú fotogalériu (aj link na kmz súbor pre Google Earth). Tu uvedieme iba priamy link na fotogalériu: www.marcinek.sk/akcie/superior . Príjemné pozeranie!