Životné náklady

Často uvádzaným "meradlom" životnej úrovne býva množstvo základných komodít, ktoré si môže človek zo svojho mesačného platu kúpiť. Tento ukazovateľ som ďalej skonkretizoval a ponúkam vám porovnanie životných nákladov vysokoškolského učiteľa s PhD. na Slovensku a v Michigane. Tabuľka uvádza, koľko by museli tieto veci stáť na Slovensku, aby kúpna sila VŠ učiteľa na Slovensku bola taká istá ako kúpna sila jeho "odborného náprotivku" v Central Michigan University.

Príklad: Aby si VŠ učiteľ s PhD. na Slovensku mohol za svoj čistý mesačný plat kúpiť rovnaké množstvo mlieka ako jeho "náprotivok" v CMU, liter mlieka by musel stáť 3,45 Sk. Alebo: Kúpa 1 litra mlieka zaťaží mesačný rozpočet učiteľa CMU rovnako, ako výdavok vo výške 3,45 Sk u jeho slovenského "náprotivku".

Klikom na obrázok sa obrázok zväčší. Niektoré položky sa musia brať vyslovene lokálne, keďže náklady v rámci USA zásadne kolíšu (cena nehnuteľností, prenájom atď.)

Kde to vlastne bývame 2

Tak sme sa presťahovali do štátu Michigan, Isabella County, mesto Mount Pleasant. S výnimku času sa nám zmenilo takmer všetko... ľudia, krajina, klíma, možnosti...
Stretnúť na ulici nebieleho je naozaj podstatne ťažie ako v Rockville a asi rovnako pravdepodobné ako v Bardejove. Krajina s izolovanými mestami (a tabuľami, kde ktoré mesto začína a končí) sa začala podobať na tú doma a aj počasie sa pripodobnilo: v zime budeme ževraj lopatovať ostošesť.

Michigan je jediný štát, ktorý je tvorený dvoma polostrovmi. Jeden má tvar otvorenej dlane pravej ruky (palčiaka... čo domorodci zo spodného polostrova používajú na ukázanie miesta odkiaľ pochádzajú), druhý má tvar škótskeho teriéra. Prsty z ľavej strany obmývajú vody Michiganského jazera (podľa ktorého štát dostal meno), palec je obmývaný Hurónskym jazerom. Tieto dve jazerá sú prepojené 5 míľ širokým Mackinac kanálom. Dolný a horný polostrov spája tretí najdlhší visutý most na svete - Mackinac bridge. Dole, pri zápästí je jazero Erie. Chrbát teriéra zas obmýva jazero Superior. Vďaka jazerám Michigan získal niekoľko ďalších naj. Má najdlhšie pobrežie tvorené sladkou vodou v USA (po Aljaške najdlhšie pobrežie vôbec). Najviac majákov a registrovaných lodí v USA. Jazerá tvoria najväčšiu skupinu sladkovodných jazier na zemi. Zo žiadneho miesta v Michigane to nie je ďalej k pobrežiu ako 85míľ. A čo je úžasné, do Kanady je to len na skok.

Mount Pleasant je malé mestečko, ktoré leží práve v strede pomyselnej dlane. Pôvod, históriu ale aj smerovanie mesta možno vyčítať priamo z pečate. Prvú štvrtinu pečate tvorí znak pôvodného amerického - indián. Mesto je v susedstve indiánskej rezervácie, v ktorej indiáni spravujú aj kasíno, ktoré je známe široko-ďaleko. Vďaka tomu, že jedine Indiáni sú v USA naozaj doma, nemusia platiť dane a napríklad aj v kasíne sa riadia vlastnými zákonmi. Gamblovať môžu mladí už od 18 rokov (len tak na porovnanie, v iných končinách je gamblerstvo ale aj pitie alkoholu povolené od 21 rokov). Druhú štvrtinu tvorí znak poľnohospodárstva - obilie. Ďalej máme znak vzdelávania - promočná čiapka. Mesto bolo už pri svojom vzniku v rokoch 1860-1861 navrhované tak, aby tu malo univerzitu, ktorá sa stala skutočnosťou v roku 1895. No a napokon znak náleziska a ťažby ropy - vrtná veža. Z ďalších demografickým údajov mesta možno spomenúť, že je to mesto mladé (s priemerným vekom obyvateľov 22 rokov). Leží na "placke", preteká ním rieka Chippewa (vhodná na vodné športy), pomenovaná po pôvodných obyvateľoch chippewa-och.
No a čo je najpodstatnejšie, toto mesto sa stane na nejaký čas aj našim prechodným domovom.
-K-

Google Earth nepokrýva Mt. Pleasant v dobrom rozlíšení. Preto odkážem na satelitnú mapu na ask.com , kde je vidno strechu nášho domu (pod červenou šípkou). Pre rýchlu orientáciu odporúčam globálny pohľad na Mount Pleasant.

Sneží!

To, že tu môžeme očakávať viac snehu ako v Marylande, je jasné, ale prvý sneh 12. októbra ? :)

Vodičiakové rady 2

Je pravda pravdúca, že v Amerike je zásadnou otázkou prežitia dostať sa do "systému". Stojí to veľa námahy, času, papierov a nervov, v mnohých prípadoch to môže byť dokonca nemožné, no akonáhle ste "in", už sa veziete.

Prvým znamením, že sa začíname zaraďovať do systému bolo prihlasovanie sa za rezidentov Michiganu, vybavovanie MI vodičiakov a registrácie pre Golfíka. Majúc Marylandský vodičiak, všetci ku nám pristupovali úplne inak. Žiadne fronty, žiadne testy alebo jazdy, žiadna lustrácia. Jednoducho sme tam prišli, vytiahli si časenku (takže predsalen sme čakali - do 15 min), a povedali čo máme na srdci. Dostali sme papiere, informácie ktoré dokumenty potrebujeme a tzv. return pass - doklad, že sme tam už boli a nabudúce nemusíme čakať v rade.

S kompletnými dokumentami sme sa vrátili a šli bez časenky rovno k pultu. Tam nás pofotili, čosi sme popodpisovali, skontrolovali nám zrak a prebrali a okopírovali všetky potrebné dokumenty. Bolo toho dosť, takže trvalo to takmer hodinu, no bol to čas stravený aktívnou byrokraciou :) a nie pasívnym čakaním.

Azda jediným mínusom je, že MI vodičiaky sme nedostali na mieste, ale pošlú nám ich poštou. Ale to už nejak prežijeme :) .

Názov naznačuje pokračovanie júnového príspevku, v ktorom sme opisovali tortúry získavania nášho prvého amerického vodičiaku. Celkom slušná zmena odvtedy, čo poviete?

Bay City a jeho park (16.9.)

Týždeň po (dvoj)výlete k Michiganskému jazeru sme si to nasmerovali na východ - k Hurónskemu jazeru. Toto je naše najbližšie veľké jazero, k zálivu Saginaw to máme cca 70 km. Našim zámerom bolo omrknúť pláže, pozrieť si miestny štátny park a mesto Bay City.

Z významných vecí, ktoré sme sa o Bay City dozvedeli, nám hovorila niečo iba jediná - že je to rodisko Madonny. Tie ostatné veci, hm... buď máme zásadné medzery v amerických reáliách, alebo neboli až také významné ;) .

Park bol príjemný, no po návšteve Sleeping Bear Dunes sme mali latku očakávaní nastavenú asi privysoko - prechádzka vo veľkej časti parku sa pocitovo veľmi nelíšila od prechádzky v obyčajnom lese kdekoľkvek inde. Hoci treba priznať, že aj tu sme sa naučili niečo nové. Časť chodníka viedla popri močiari, kde sme sa čo-to priučili o močiarnom ekosystéme a Katke sa pošťastilo vidieť dvoch bobrov; tí jej priam skrížili cestu. A ešte niečim bude park pre Katku pamätný - prvý krát nazbierala odvahu chytiť do ruky... živého hada! Stálo ju to nemálo námahy a sebazaprenia, veď pozrite na obrázok a posúďte sami, aká to bola krvilačná šelma :))) . Vlastivedné poznámky sú vo fotogalérii priamo pri fotkách a v Google Earth si môžete zalietať priamo nad miestami, kde sme tieto fotky urobili.

Najväčším sklamaním bola pláž. Piesok, bahno, pena a až potom voda, komíny chemickej továrne v Bay City na obzore, tu a tam stopy motorového oleja. Sem veru chodievať nebudeme.
-t-

Fotogaléria (25 foto): http://www.marcinek.sk/akcie/michigan
Fotogaléria v zip: baycity.zip
Google Earth (10 miest): baycity.kmz . Tip: keď sa vám po odkliknutí súboru otvorí Google Earth a nastaví sa nad oblasť Bay City, kliknite na paneli vľavo na tlačidlo s trojuholníčkom (Play). Bez ďalšieho klikania vás Google Earth automaticky prevedie miestami, kde sme robili fotky.

Sleeping Bear Dunes

V rámci spoznávania nášho najbližšieho aj vzdialenejšieho okolia, sme sa vybrali navštíviť duny spiaceho macka. Sú to jedinečné pieskové útvary na severovýchode Michiganského jazera, s ktorými sa viaže aj starý indiánsky príbeh. Legenda hovorí, že kedysi dávno utekala medvedica s dvomi mláďatami pred požiarmi v lese v krajine, kde je teraz štát Wisconsin. Skočili do Michiganského jazera a dali sa ho preplávať. Keď vyčerpaná medvedica doplávala na druhý breh, zistila, že mláďatá plavbu nezvládli. Zronená si ľahla na breh a zaspala. Jedna duna naozaj pripomína spiaceho medveďa. Takto prišli duny k svojmu menu. Jej dve mláďatá sa v jazere premenili na ostrovy Južný a Severný Manitou. Aj tie vidno na fotkách z výletu.

Naša prvá cesta na duny nás zaujala natoľko, že sme výlet absolvovali v jednom týždni dvakrát. No a okrem hlavného cieľa vidieť a zažiť, sme splnili aj vedľajšie: moje zaúčanie sa ovládať automobilovú a počítačovú techniku. Cestou na duny som fungovala ako vodič a cestou naspäť ako navigátor. Oba som zvládla, ako inak, výborne :o). Dokazuje to aj fakt, že sme nehavarovali a ani sme sa nestratili. Pri plnení prvého mi značne pomohol americký spôsob jazdenia. Čiže jazdenie podľa predpisov (predbiehanie na vyznačených miestach, dodržiavanie povolenej rýchlosti, bezpečnej vzdialenosti...). No a nesmiem zabudnúť na úžasný cruise control. Jazdiť s ním je miestami ako jazdiť s automatikou, ale oveľa zábavnejšie a šetrnejšie k autíčku. Pri plnení druhej úlohy mi značne pomohla trpezlivosť môjho maželíčka.
Zaujímavostí z výletu je priveľa na jeden príspevok Občasníčka: lesy duchov, skamenené praveké koraly, stromy bojujúce o život a ďalšie pikošky, ktoré sa v tomto národnom parku dajú nájsť a vidieť. Preto Tibor vytvoril fotogalériu, kde si zaujímavosti môžete prečítať priamo pri príslušnej fotke. Je to akoby sme pri vás sedeli a o fotkách vám rozpravali, len s tým rozdielom, že je na úplne vás, ktorú fotku si pozriete a ktorý komentár prečítate :o) .
-K-

Fotky: www.marcinek.sk/akcie/michigan. Je to nový formát galérie s komentármi. Takto budeme spracúvať väčšinu našich vlastivedných výletov.

Google Earth: 2 dobré správy. Národný park je v dobrom rozlíšení a odteraz namiesto súradníc budem uvádzať link, pod ktorým sa zobrazí viac klikateľných okomentovaných miest naraz. Stačí dvojklik na symbol miesta a GE vás tam zavedie a zobrazí komentár. Takto môžete absolvovať virtuálny výlet pomedzi kopce a duny národného parku aj vy. Stačí mať GE verziu 4 a kliknúť na súbor Sleeping_Bear.kmz . Šťastný let! (červené symboly - prvý deň výletu, zelené - druhý deň)

Ázijská angličtina a slovenčina

Námet na tento príspevok vznikol v newyorskom chinatowne a rozvinul sa po návštevách čínskych reštaurácií aj na iných miestach, dokonca i v Bratislave a Bardejove. Obsluhujúci v ázijských obchodoch a reštauráciách majú totiž tak zvláštny akcent, že aj rodený hovorca má niekedy problém porozumieť. Pri všetkej úcte k azijatom - koľkí z nás vieme povedať niečo po čínsky alebo po japonsky tak, aby to Číňana alebo Japonca nepobavilo? Nedá mi však nespomenúť pár skvostov. Kto uhádne, čo sa skrýva za uvedenými slovami (ide o fonetický prepis), vyhráva ubytovanie a stravu v Michigane ;) .

Vo vozňoch newjorského metra ponúkajú číňanočky rôzne elektronické a mechanické drobnôstky a vykrikujú pri tom babule čibule van dala. Babule čibule je tvrdý oriešok, ktorý sa podarilo Tiborovi rozlúštiť až po niekoľkých rokoch, no van dala by nemuselo byť až také ťažké. Čo tak tie ukričané osôbky chcú?... V reštaurácii vás zas opýtajú akú lulu chcete do polievky. Tiborovi sa nepáčilo, keď som mu siahla na jeho lulu :) . V čínskej reštaurácii v Bratislave na začiatku Obchodnej vám zas ponúknu libu a lyžu. No a na trhovisku v Bardejove kúpite cicu kozu.

Tak čo? Máte tip?

-K-

Central Michigan University

Pár údajov o CMU: 28 000 študentov, 1000 interných učiteľov a pár stoviek externých. Campus, čiže miesto kde sú sústredené všetky budovy univerzity zabera takú 1/5 rozlohy Mount Pleasantu a od nášho obydlia je vzdialený asi 15 min. peši. Ako z Bartoškovej na Moskovskú :).

Pýchou typického amerického campusu je samozrejme knižnica. Tu je naozajstnou dominantou - parádna moderná budova , jedna z najväčších. Verejne prístupná sieť, samozrejme, že v nej práve sedím a na svojom laptope pisem tento prispevok.

S rozpočtom $10000 (slovom: desaťtisíc!) dolárov denne (!) na nákup nových vecí a ich elektronizáciu sa naše knižnice - pri všetkej úcte - jednoducho nemajú šancu chytať. Sediac v takejto knižnici a listujúc v journaloch alebo elektronickom katalógu človek na chvíľu aj zauvažuje, ako (aká) sa dá na Slovensku vlastne robiť veda... ale iba na chvíľu, lebo si spomenie, ze doteraz ju v pohode robil a nič mu nechýbalo :))) ...

-t-

Prvý pozdrav z Michiganu

Sťahovanie do Michiganu prebehlo hladko, tu je pár údajov a postrehov.

Údaje o ceste
Prebiehala v noci z piatka na sobotu, merala 1020 km a prechádzala 4 americkými štátmi (súťažná otázka: ktorými? :) ). Dve krátke a jedna dlšia (cca hodinová) prestávka úplne stačili, napriek tomu, že od zobudenia sa v MD po zaľahnutie v MI uplynulo vyše 39 hodín. Nároky na pozornosť pri minime spánku bol asi najväčší strašiak, no skúsenosť ukázala, že nočná jazda bolo dobré rozhodnutie.

Golfík bol naložený vyše strechy :) (viď obrázok pred a po), preto tankovanie na polceste (po 339mi) milo prekvapilo - dvojlitrový motor minul 10,011 gal benzínu, čo dáva spotrebu menej ako 7 l na 100 km. Predpokladám, že nemalú zásluhu na tom má inteligentný Cruise Control (po slovensky tempomat?), ktorý udržuje nastavenú rýchlosť auta a vodič si môže nohy vyložiť trebárs na palubnú dosku. Zmeniť rýchlosť alebo získať plnú kontrolu nad akceleráciou alebo sa vrátiť k predchádzajúcemu tempu sú úplne prirodzené, preto táto vymoženosť nejde proti bezpečnosti.

Pár prvých postrehov z mesta.
To, že človek prekročil hranicu Michiganu je ľahko postrehnuteľné. Zrazu pribudnú veľké autá ťahajúce motorové člny, jachty, kajaky a ďalšie plavidlá... Mount Pleasant sa vmesti do štvorca cca 5x5 km, má 30tis obyvateľov a "bohatú" históriu. Oficiálne vzniklo v 1875, pred r. 1860 tam nebolo vôbec nič. Mesto čisté, tiché, mimo hlavnej cesty som mal problém niekoho stretnúť. Väčšina ľudí v meste boli mladí, stretol som akurát dve staršie panie ktore si fotili akýsi komín, lebo ho vraj o pár dní idú zbúrať. Klíma príjemná, také bardejovské leto. Aj černochov a hispáncov je tam asi tak ako v Bardejove - nestretol som žiadnych :). Štandard bývania vyšší ako v Rockville (krajšie prostredie, bazén otvorený do 22:00, :), parkovanie pod strechou...). Na druhej fotke nad strešnou batožinou vidno náš balkón.

Prvé dojmy teda OK, uvídíme, čo sa z toho vykľuje.
-t-

Nový člen rodiny

Napriek pesimistíckému vyzneniu predošlého príspevku sme sa aj my rozhodli zaradiť sa do radov amerických plytvačov ropy... nie žeby sme si chceli zvyknúť na ich štýl života, ale musíme uznať, že s výnimkou azda New York City, je tu auto v mnohých prípadoch nevyhnutnosť... ale sľubujeme, budeme ho využívať zodpovedne a šetrne k životnému prostrediu a myslieť pri tom na ceny benzínu na Slovensku...

VW Golf GLS 2002, najazdených 39 000 míľ, čo je tu stále low mileage car. Dokonca máme aj strešné okno a nie hociaké. Strešné okná tu totiž nepoznajú, poznajú Sunroof (strecha na Slnko) alebo Moonroof (strecha na Mesiac). My máme tú lepšiu. Strechu na Mesiac :)))

-K- -t-

HOV Lane

HOV Lane, čiže High Occupancy Vehicle Lane a v preklade "jazdný pruh pre vozidlá s veľa cestujúcimi" je špeciálny jazdný pruh na diaľniciach pre tie vozidlá, ktoré vezú "veľa" cestujúcich. Na viacprúdovej diaľnici je to pruh úplne vľavo a môžu naň len tie vozidlá, ktoré spĺňajú podmienku minimálneho počtu cestujúcich. Pritom podmienka minimálneho počtu je veľmi relatívna a závisí od štátu alebo lokality.

To, že autobus patrí medzi také vozidlá asi nikoho neprekvapí. Ale čo povedať na to, keď high occupancy vehicle sú v Marylande všetky dopravné prostriedky vezúce aspoň dvoch (!!!) cestujúcich! Nám tento paradox došiel až keď sme sa s Katkou viezli po diaľnici v čase dopravnej špičky, okolo piatej poobede. Predstavte si 10 prúdovú diaľnicu (5 jazdných pruhov v jednom smere). A predstavte si 4 pruhy idúce krokom: auto za autom, auto vedľa auta. A úplne vľavo, pri stredovom deliacom páse, jeden pruh voľný a slobodný kde sa dá isť - no ako na diaľnici.

Keďže sme bolí dvaja v aute, tak sme mali právo tento pruh využiť. Frčali sme rýchlosťou takých 60-65 MPH popri krokom idúcich autách, v ktorých - a to som si dal tu námahu to odsledovať - bol iba šofér a nik viac! A to neboli 1.4 l Fabijky a Felicie ako na Slovensku, ale poriadne viaclitráky a ... no bezmála polovica terénnych SUV...

Je to viac než jasné... Ak niekto na svete môže ovplyvniť dopyt po rope a ceny benzínu, tak sú to práve američania. Je neuveriteľné, koľko ton benzínu tečie americkými cestami denno denne len tak, pre nič-za nič, lebo si američania zvykli na takýto životný štandard... No najsmutnejšie na tom je to, že stále nie sme v štádiu, kedy by to američanom mohlo začať dochádzať... 23 slovenských korún za liter benzínu veru stále nie je cena, ktorá by američanov prinútila aspoň chvíľu rozmýšľať. Tá vo-všetkých-médiách-prítomná panika o ktorej som písal v príspevku z 19. mája je očividne iba štandardný príklad schopnosti amerických médií urobiť z blbosti trhák.

-t-

Výlet do New York City

Amerika a NY tobôž ma nikdy nelákali. Prvé dojmy moju "nelásku" k Amerike iba potvrdzovali: mesto špinavé, smradľavé, hlučné... A predsa, po prechádzke pod vysokánskymi mrakodrapmi Manhattanu, po cestičkách Central parku, okolo rieky Hudson, po nočnej Times Square, musím uznať, že toto mesto má niečo doseba, že svojim spôsobom je krásne, ale hlavne, že sa musí zažiť. Ako povedal Tibor, NY to nie sú pamiatky, to nie je história... NY to je život. A ten vám nezachytia žiadne fotografie, ten si musíte prežiť na vlastnej koži.

Pretože som mala za sprievodcu skúseného newjorčana, naše cesty sa nekryli s cestami turisticko-masových atrakcií. V pohodičkovom tempe sme si prešli okolo Empire State Building, urobili pár fotiek pri Flatiron Building, popozerali pohrebisko po dvojičkách a poprechádzali sa cez Battery Park popri rieke Hudson. Zviezli sme sa na kompe, ktorá premáva na Staten Island a z ktorej sme mali dolný Manhattan a Sochu Slobody ako na dlani. Vozili sme sa aj v metre, presnejšie subway-i, lebo metrom sa tu nazýva niečo iné, pohrali sa v hračkárstve a povozili sa v povestnom žltom NY taxíku (keďže nám posledný bus do Tappanu ušiel :-)). Brušká sme si naplnili v Chinatowne. Ale hlavne som si do zbierky egyptských obeliskov pridala už tretiu Kleopatrinu ihlu (Londýn, Karnak, NYC, raz bude o nich osobitný príspevok v občasníčku). Spoločne s Tiborom sme si posedeli na pamätnom kameni v Central parku, kde nás Jaro pofotil a cestou z Central Parku si Tibor vymenil úsmev s Carrie, hlavnou predstaviteľkou Sex in the City. Ja som si ju nevšimla, tak som si pobežala za ňou presvedčiť sa, že to je naozaj ona. Bola.

Vrcholným bodom programu bolo neuveriteľné off-Broadway predstavenie STOMP, na ktoré nás Tibor presvedčil napriek tomu, že podľa opisu ma to ktovieako nenadchlo. No ukázalo sa, že "vidieť (off-)Broadway predstavenie a žiadne iné ti už nebude dosť dobré" platí stopercentne. Hŕstka mladých tu obúchavaním, šúchaním, škrabkaním, ťukaním a iným -ním používajúc bežné veci sveta (metly, lopty, palice, sudy, zápalkové škatuľky, papiere, zapaľovače...), vytvorila nie hluk, ale úžasnú rytmiku, melodiku, hudbu. Po predstavení bol Guinness na St. Mark's Place s Tiborovými kámošmi a tu som si pajzla pekný pohár na malý guinness :) .

Prečo sa do NY vrátim. Musím vidieť ďalšiu Broadway show, poprezerať viac zákutí v Central parku, pozrieť si mesto z výšky, ponavštevovať Tiborove newyorské bydliská a pôsobiská, pozrieť si dokončené Ground Zero, kúpiť hotdog a s vlnovkatou horčicou a kečupom, nafotiť viac fotiek novým fotiakom. Skrátka opäť zažiť a prežiť NYC. -K-

Pár technických údajov: Z Rockville sme vyrazili niečo po 19-tej. Do Tappanu, mestečka vzdialeného od centra NY asi 30 km, kde sme mali nocľah u Slováka na katolíckej fare, sme dorazili okolo 1-nej ráno. Cesta nás všetkých štyroch cakumprásk vyšla aj s diaľničnými poplatkami a benzínom $90 (pre porovnanie, autobusový lístok stojí $40 na osobu).

GoogleEarth 4: Miesta o ktorých sa tu hovorí si môžete obzrieť po kliknutí na súbor NYC.kmz . Je tam aj pár stručných komentárov.
Fotky: http://www.marcinek.sk/akcie/maryland (Flash)

Credit Score

Američania sú posadnutí kvantitatívnymi ukazovateľmi. A posadnutí nie je vôbec silné slovo, pretože také číslo vám môže dosť znepríjemniť život, o čom som sa nedávno presvedčila. Nebude reč ani o školských testoch SAT, ani o vysokoškolskom priemere GPA ale o bodoch a známkach, ktoré dostáva každý dospelý američan. Reč bude o Credit Score.

Existuje tu niekoľko firiem - súkromných spoločností - ktoré sa živia tým, že získavajú istý druh informácií o každom američanovi, bodujú ich a za poplatok poskytujú tieto body a informácie tretím stranám. Takou informáciou je napríklad koľko kreditných kariet človek má, koľko krát na nich meškal s platbou, aké má dlhy (pôžičky a hypotéky) a ako disciplinovane ich platí . Je tu trebárs aj informácia o tom, koľko krát sa vrátil jeho nekrytý šek, keď platil elektrinu, alebo ako platí za telefón, ale napríklad aj kto a prečo požiadal o tieto informácie aby daného človeka "prelustroval".

Informácií je veľa, preto si to firmy zjednodušujú a každého jedinca istým systémom obodujú a oznámkujú. Výsledkom je jediné číslo - credit score - ktoré hovorí, či sa tomuto človeku dá veriť. Najväčšiu váhu majú "známky" od troch spoločností - Experian, Equifax a TransUnion a tie poskytujú informácie o človeku kadekomu - agentovi, u ktorého si plánuješ prenajať byť, autopredajni, kde žiadaš o lízing, banke ktorá ti má dať hypotéku, alebo hociakej kreditnej spoločnosti... a tie sú ako saranče: akonáhle zistia, že si poctivý platič, zahltia ťa ponukami na otvorenie práve ich najlepšej a najvýhodnejšej kreditnej karty a iných nezmyslov...

Problém však je, že slušný človek a poctivý "platič" sa dostáva do rovnakého chlievika ako tá najnezodpovednejšia spodina v prípade, že je v Amerike nový a nemá žiadnu credit history. Nemá dostatočný počet bodov a tak má veľké problémy prenajať si na svoje meno byt, zaviesť do bytu telefón, získať hociakú kreditnú kartu.

Do tohto "chlievika" som sa začlenila minulú sobotu aj ja. Vybrali sme sa do obchodného domu KOHL's s cieľom obohatiť náš šatník. Pri platení, nám predavačka ponúkla kreditnú kartu KOHL's, na ktorú by sme pri platení dostali 10% zľavu. Rozhodli sme sa kreditku napísať na mňa. Po párminútovom počítačovom kontrolovaní mojej osoby nám teta predavačka oznámila, že na moje meno kreditku vystaviť nemôže. Tibor sa hneď opýtal, že nech ju skúsi vystaviť na neho a reakcia bola úplne opačná. "Oh, your credit is very good, tu máte dočasnú kartu, ta ozajstná vám pride domov". Tak sa aj stalo. Tiborovi došla kreditka a mne oznámenie, že nemám šancu :o( ...

Rozmýšľam, ako to zvládajú tí, ktorí sem prídu úplne sami a začínajú úplne od piky. Bez istého džobu, mnohí s mizernou angličtinou a najmä - s nulovým credit score... A ako sa vôbec dá získať nejaká credit history, keď ti nikto nedá kreditku, nemôžeš si na svoje meno prenajať byt a platiť napríklad elektrinu alebo telefón...

Nuž viem si predstaviť, že Amerika môže byť aj poriadne tvrdá...

-K & T-

Domček 2

Hoci kompletný model domčeka (bez suterénu) je na svete, ešte chvíľku potrvá kým ho sprístupníme na GoogleEarth a bude sa v ňom dať poprechádzať :) . No už teraz si môžete pozrieť slideshow 14 fotiek s celkovými pohľadmi a odkrytým prvým a druhým podlažím. Je k tomu treba nainštalovaný Flash viewer v prehliadači (novšie ho už majú). Problémy so zobrazovaním adresujte pls priamo sem do komentárov.

Úpravy ešte budú, určíte sa obmení usporiadanie sanity v kúpeľniach, pribudnú dve strešné okná a kolektor a zmeniť sa môžu aj veľkosti bočných okien. Možnosť pripomienkovať má každý. Samozrejme, že ďalšie významnejšie aktualizácie sa znova objavia aj v občasníčku.

Link: http://www.marcinek.sk/domcek/slideshow

National Aquarium, Baltimore

4.7. je Deň nezávislosti, a teda voľnóóó :o), ktoré sme sa opäť rozhodli venovať náučnému výletu.

Vstupné nám oproti ZOO podraželo, za návštevu akvarka $ 22, za predstavenie defínov plus ďalšie 3. Celkové hodnotenie: bolo to pekné, bolo toho veľa, obrovské akváriá, kopec terárií... Výhradu sme mali ku krátkemu (asi 30min) predstaveniu defínov, ale zas čo chceme za 3 bubáky :o). Navyše sa tam viac vykecávali cvičiteľky ako sa predvádzali delfíni. Tibor hovoril, že v NYC je program oveľa pestrejší, dokonca aj s kosatkou a Jaro dodal, že kto chce vidieť naozaj perfektnú delfíniu show, musí sa vybrať na Floridu. Ale aj tak nám delfíniky ukazali ako vedia skákať, špliechať ľudí, mávať, rozprávať, voziť cvičiteľku...

Okrem delfínov sme samozrejme videli množstvo iných rybiek a rybísk, žabiek, plazov, žralokov, rají a obrovskú korytnačku. Vedeli ste, že najjedovatejšie tvory sveta sú práve také malé farebné žabky dendrobátky (foto)? Mali sme aj to šťastie vidieť ako sa potápači dobrovoľníci ponorili do obrovského akváriá aby zverinu nakŕmili...

Bol tam aj Touch-pool, nádržka z mäkkýšmi, ostrochvostami a inými tvormi, ktorých sa dalo dotknúť. Pikoškou bola virtuálna pitva žaby so všetkým čo k tomu patrí - špendlíky, skalpel, nožnice, lupa... Samozrejme všetko ovládateľné myšou počítača. Ak si to chcete vyskúšať, zájdite na stránku firmy Froguts.com, ktorá to prevádzkovala (treba sa prehrýzť cez pár riadkov angličtiny). A oplatí sa naučiť sa to takto na nečisto, lebo človek nikdy nevie, kedy bude pitvať naozajstnú žabu :o) .

Boli tu aj tematické expozície - z Amazonky, Austrálie, dažďového pralesa. V austrálskej sme si už skoro mysleli, že sme našli mŕtvu korytnačku. Teta nám však vysvetlila, že oni to robia stále. Strčia sa do škárky a chcú mať od všetkého pokoj. Najprv sme tete neverili, lebo aj korytnačia kamoška okolo nej plávala a šťuchala do nej a tamtej ešte nadôvažok odkväcla hlava dole. Ale po 10 minútach hlavu zdvihla a tak sme si vydýchli :o).
-K-

Zacestujte si s GoogleEarth:
Strecha delfinária je na 39 17 03.68N, 76 36 24.83W . Ak si na ľavej strane zaškrtnete 3D Buildings, Baltimore vyrastie do výšky a môžete si obzrieť trojrozmerné modely budov! Na západ od delfináriá sú akváriá a prales (budovy spája chodba). V kanáli asi 150m na severo-severovýchod kotví (posledná) vojnová loď, ktorá prežila Pearl Harbor. Loď je aj na jednej našej fotke.
Fotky: Marcinek.sk/akcie/maryland . Nejaké fotky určite ešte do takého týždňa pribudnú, keď nám Jaro poskytne tie, čo nafotil.

National ZOO

V sobotu sme sa vybrali do ZOO, ktorá je podobne ako múzeá v DC zadara. Pri vstupe sme si zistili kedy a kde budú nejaké atrakcie (kŕmenie orlov, bobrov, tuleňov, chobotnice, rozprávanie s orangutanmi) a podľa toho si naplánovali prechádzku.

Nedávno začala diskusia o tom, či predsalen sa nebude aspoň do múzeí vyberať vstupné. Budovy sú v zlom stave a výťažok zo vstupného by pomohol tento stav zlepšiť. Navrhované vstupné: $1 (!), a neuveriteľné, odporcov je veľa.

Atrakciou ZOO sú pandy, ktoré sú plaché no napriek tomu sa nám pošťastilo jednu zbadať vo veľkom výbehu asi 100m od nás na strome. Mne sa však viac páčili slony (akurát sme došli, keď sa sloník začal dožadovať od mamy mliečka), vycvičené tulene a orangutan, s ktorým som sa skamarátila pomocou jabĺčka (žiadne kŕmenie, viď fotky).

Tiborovi sa pochopitelne páčili pavúky a iná viacnohá háveď, ale najviac ho zaujala veľká ryba Arapaima z Amazonky, ktorá vyzerala akoby bola vytepaná z nejakého kovu (foto). Keď sme pri pavúkoch. Zvieratá boli väčšinou za sklom alebo mrežami a tak som s tým akosi automaticky počítala. Tak sa mi stalo, že keď som sa prišla pozrieť na Tibora fotografujúceho pavúky, zvedavo som sa priblížila, keď mi Tibor hovorí, pozor, tu nie je sklo! Mali ste počuť ten výkrik a vidieť ten skok dozadu. Ževraj im neutečú, lebo majú potravu a vodu a ak by boli za sklom, tak otváranie dvierok pri krmení by im potrhalo siete.

Inak aj orangutany majú možnosť dostať sa von z klietok. Môžu sa pohybovať po lanách v 12m výške naťahaných krížom ponad chodníky v ZOO (foto). Trasu (nazývanú the O Line) využívajú aj na presun z klietok do ThinkTanku, kde sa návštevníkom robia ukážky, ako (napríklad) vyzerá vedecká práca s orangutanmi.

Tip: Orangutany sú naozaj vďačné a keď majú náladu, tak aj komunikatívne tvory, preto pri najbližšej návšteve nejakej ZOO odporúčame zistiť si, či ich tam majú. Ak áno, oplatí sa do ruksaka pribaliť nejaké farebné predmety, detskú obrázkovú knižku alebo dokonca zrkadlo. Kámoš orangutan môže byť raz užitočný :)
-K-

Pre GoogleEarth fanatikov:
38 55 45.32N, 77 02 50.32W je jeden zo stožiarov spomínanej O Line. Vidno ju celú (8 stožiarov).
38 55 51.14N, 77 03 05.77W bude zrejme slon. Hneď vedľa slonov boli žirafy, tak rozmýšľam, či toto nebude žirafa a jej tieň: 38 55 52.42N, 77 03 05.80W .

Fotky zo ZOO: Marcinek.sk/akcie/maryland/zoo/zoo.htm .

Domček (slovenská novinka)

S vypustením GoogleEarth 4.0 sa nám otvorili nové možnosti plánovania nášho bývania na Slovensku a zdieľania toho, čo sme naplánovali. Pozývame vás omrknúť si trojrozmerný model nášho domčeka a pozemku presne na tom mieste vo Štvrtku na Ostrove, kde bude stáť. Môžete si ho obletieť zo všetkých strán, dokonca vojsť dovnútra (ale miestnosti tam (ešte) nie sú), a obzrieť si všetko v reálnej mierke.

Softvér budeme používať na plánovanie a modelovanie rôznych možností, preto obrázok bude dopĺňaný a aktualizovaný. Nateraz je tam situácia pozemku s domom, prístreškom pre auto, kosačku a motyku :) a bedmintonovým kurtom :). Katka sa pohrá s alternatívami úpravy záhradky a zmena bude aj na fasáde domu - veľkosti a umiestnenie okien sú zatiaľ iba pracovné. Farebné kombinácie fasády prídu tiež na pretras.

Veľkou výhodou takéhoto modelovania však je, že o svoje myšlienky sa môžeme s vami verejne podeliť a prečítať alebo vypočuť si vaše postrehy a pripomienky.

Aby ste model videli, potrebujete solídny počítač s dobrou grafikou, napojením na internet a nainštalovaný program Google Earth 4.0 . Všetky potrebné informácie nájdete na marcinek.sk/domcek.

-t-

Vodičiakové rady

A máme to v suchu. Trvalo to síce dva týždne, no nie preto, že by sme niečo pokazili, ale jednoducho takto to tu chodí.

Pred dvoma týždňami sme si vystáli 4 rady.
RAD 1. - čakanie na poradové číselko do ďalšieho radu :o). Takmer sme ho nedostali. Teta nás začala presviedčať, že vodičiak z inej krajiny sa dá na marylandský zameniť len tak, že tam naklušeme pred 7-mou ráno v pracovných dňoch. Ako nám tak vysvetľuje, všimla si, že Tiborovi v priesvitnom obale vyčuhuje zelená karta. Vtedy sa "karta" obrátila a číselká sme dostali.
RAD 2. - Tu si pofotili nás a naše dokumenty a poslali nás na test.
RAD 3. - Čakanie na test. Boli dve možnosti: písomný alebo počítačový. Tibor hneď vedel, že ide na počítačový. Ja som si taká istá nebola, ale voľná stolička vedľa neho, keď už test robil, ma presvedčila. A veru sa vyplatilo. Z 20-tich otázok nám na 18-tej zahlásilo, že sme test spravili. Chudáci tí, ktorí si vybrali písomný test; kvasili tam už keď sme prichádzali, a kvasili aj keď sme odchádzali, lebo čakali na výsledky.
RAD 4. - Tu sme sa objednali na jazdu. Najbližší vhodný termín - o dva týždne.

Dnes sme si postáli alebo posedeli v 5 radoch.
RAD 5. - S časenkou sme prišli k okienku, kde nám dali papier pre inštruktora, ktorý s nami bude jazdiť a na ktorom nám bude strhávať naše drahocenné body.
RAD 6. - Ujo v okienku nás nasmeroval na čakaciu dráhu 1 (Katka) a 2 (Tibor), kde sme už mali čakať v aute; kto chce v Amerike robiť jazdu na vodičiak, musí prísť (alebo ho musia priviesť) na aute. Testovali zastavovanie na stopke, paralelné parkovanie na čas (medzi dve autá, rovnobežné s obrubníkom), obrátku v obmedzenom priestore a priame cúvanie. Keď som hladko-obratko spotená prešla cvičiskom, Tibor zobral auto a šiel sa zaradiť do radu 7.
RAD 7. a 8. - Tieto rady prebiehali súbežne. Tibor sa potil v aute a ja som dostala časenku do ďalšej rady, kde mi mali dať plastinku - vodičiak.
RAD 9. - Tibor sa po úspešnej jazde zaradil do toho istého radu na plastinku ako ja.
RAD 10. - ..... Ďalšie rady nás čakajú už iba na semafóroch a v kolónach. :o).

Dve pikošky: Tibor dostal nejakého poctiváka, ktorý si hneď po 10 metroch na prvej stopke vystúpil z auta, aby pozrel, či Tibor náhodou neprešiel stopkovú čiaru. Tibor to všetko mal samoška pod kontrolou, no na ďaších stopkách zastavoval pre istotu tak, že čiaru bolo vidieť z auta :o). Aby poctivák nemusel zakaždým vystupovať :o). Moja pikoška je ešte lepšia: po tom, čo som na jazde zaparkovala na prvý pokus, u Štefanovcov, keď sme vracali auto, sa mi to podarilo až na piaty :o))).

-K-

Amiši

Sobota bola už takmer klasicky výletová. Vybrali sme sa pozrieť amišov (Amish people). Ľudí, ktorí sa rozhodli ignorovať výdobytky modernej spoločnosti (autá, telefóny, oblečenie...) a za svoje si zobrali hodnoty Európy 17-teho storočia. Teda lepšie povedané, ja som si predstavovala, že sa na nich budeme pozerať ako okopávajú svoje políčka, doja svoje kravy a preháňajú sa vo svojom klasickom obelečení. Mala som predstavu, že prídeme na nejakú farmu, ktorú budú obhospodarovať amiši. My si tam niečo kúpime, popozeráme sa po farme, pofotíme sa a potom pojdeme spokojní domov. Lenže fiťku. Namiesto toho sme sa priviezli na parkovisko pred nákupné stredisko, kde v rade ďalších obchodov bol aj amišský obchod. V ňom sme sa zaradili do húfu ďalších ľudkov a pretláčajúc sa cez nich sme si popozerali tovar, ktorý amiši dopestovali, dochovali a predávali. Napríklad ich mäsko vyzeralo veľmi dobre, oveľa lepšie ako dostať v bežných obchodoch, ale tomu patrične zodpovedala aj jeho cena.

-K-

Sugarloaf Mt. ešte raz

Od Jara sme si vypýtali fotky z farmy a Sugarloaf kopca, ktoré fotil na svoj 8Mpx Canon. Podľa nich sme zistili, že tie ozruty, ktoré nás oblietavali na vrchole boli takmer určite supy. No neviem, to až tak zle vyzeráme? :-) Niektoré fotky som pridal aj na web.

Do série fotiek z farmy som pridal 5 fotiek, k fotkám zo Sugarloaf asi 11.: www.marcinek.sk/akcie/maryland