utorok, júna 26, 2007

Jahody! (Agroturistika po americky 2)

V minuloročnom "jahodovom" príspevku z Marylandu sme písali o hromadnej americkej turistike za domácimi zvieratami a zberom ovocia a zeleniny. Prešiel rok, opäť sú tu jahody a teraz aj možnosť porovnať MD s MI.

Všetky rozdiely vyplývajú z odlišných pomerov v MI a MD a môžete si ich predstaviť asi takto: Maryland je tak husto osídlený, že hranice medzi mestami dávno splynuli a osamelé farmy sa musia zubami-nechtami brániť pred chápadlami stavebníkov a developerov. A bránia sa ako vedia - dávajú o sebe vedieť na všetky strany a ľudia ich aj navštevujú. V Michigane je to naopak: učupené mestečká sa bránia presile fariem, ktoré sú prítomné všade, stačí vyjsť pár metrov za hranice mesta. Každý vie, že tu všade naokolo sú, no nikto nevie, čo sa kde pestuje, ak nejde práve okolo... Tu sú konkrétne rozdiely:

1. V MI je problém nájsť na internete farmu, kde sa dá ísť vlastnoručne zbierať ovocie. Napokon sme jednu neďaleko od nás našli. Je to farma Anderson and Girls a ako nám sama pani domáca za pultom povedala, na internete toho veľa nemáme, nám ľudia volajú že čo sa práve zbiera. Ale ako môžeme zavolať, keď nevieme kam?!

2. Na celom jahodovom poli sme boli len my a ešte dvaja ľudia, zrejme sezónni zberači, čo patrili farme. (Porovnajte s fotkami z MD :) )

3. Jahody sme boli zbierať mesiac neskôr ako v MD a aj to nám tetuška hovorila, že tento rok je pre MI dobrý, všetky plody dozrievajú asi 10 dní skôr ako obvykle :) . Inak jahôdky tam boli oveľa menšie ako v Marylande, ale zrejme nie kvôli klíme, ale odrode - jahôdky boli veľmi chutné a chuťovo blízke lesným jahodám. Zrejme nejakí blízki príbuzní a zrejme preto boli menšie. Cena za libru: $1.10 ($1.75 v MD).

4. Na farme v MD boli ďalším lákadlom domáce zvieratá - ovce, kozy, kačky, kuriatka, morka... Koho by len v MI prilákali domáce zvieratá, keď ich vidí na každom kroku? Farma musí preto lákať exotickejším osadenstvom - emu, zebu, ťava, sob, biele indické pávy...

Toľko rozdiely, ktoré sme postrehli... A hoci spočiatku sme neboli nadšení informačnou kampaňou okolitých fariem, napokon sme uznali, že to má svoje výhody - pohodová komorná atmoška, "rodinný" servis.
15 fotiek z farmy visí na Marcinek.sk/akcie/michigan/farm . Vyskúšali sme nový formát galérie, s využitím Javascriptu. Dúfame, že sa bude páčiť a fungovať, pripomienky sú vítané. Zip archív je v súbore farm.zip.
Hoci Google nemá kvalitné mapy našej oblasti, pohľad na farmu z vtáčej perspektívy môžete vidieť na maps.ask.com.

nedeľa, júna 17, 2007

Na našom strome - pokračovanie

... a vlastne aj (bohužiaľ) záver príbehu hniezda na našom strome. Niekoľko dní, možno týždeň po zverejnení nášho májového príspevku o živote na Našom strome, nás milo prekvapili noví obyvatelia: tri večne hladné zobáky (jeden z nich je na fotke 2). Pravidelne pri raňajkách na terase sme ich sledovali a tešili sa z nich. Potom nám roboši začali čosi robiť na streche a natierať terasu, takže sme museli na krátky čas z nich spustiť oči... Keď sme po dvoch dňoch s očakávaním vyšli na terasu a zdvihli pohľad ku hniezdu, bolo prázdne...

...

Zopár dní nato sme si všimli, že v hniezde predsa len niečo je. Mŕtvy vtáčik? Konárik? Aha, pohlo sa to! Zjavne sa tam niečo hýbalo, no ani otec drozd ani mama drozdica už na hniezdo nechodievali... O ďalších pár dní neskôr, na naše zjavné prekvapenie, sa záhada tajomného nájomníka objasnila. Foto 3 a 4.

Wikipédia hovorí, že veverica je všežravec a nepohrdne ani malým vtáčikom. Navyše pár dni pred robošmi sme naozaj videli ponevierať sa okolo jednu statnú vevericu... hm...

Toto však stále nie je koniec príbehu nájomníkov nášho hniezda. Mladá veverica si dnes ráno urobila zálusk na kŕmidlo pre vtákov, ktoré visí z konára nášho stromu. Toľko dobiedzala, až s ním treskla na zem. Jediné, čo sme videli, keď sme začuli rachot, bolo kŕmidlo na zemi a od neho iba dym a čiara až na obzor :) . Veverica sa do večera nevrátila...

Asi o týždeň sa odtiaľto budeme sťahovať. Príbeh nášho hniezda preto zrejme ostane nadobro otvorený a každý si ho môže dopísať po svojom. Naša verzia - napriek tomu, čo píše Wikipédia - hovorí, že otec drozd a mama drozdica presťahovali deti do bezpečia hneď, ako po terase začali pobehovať roboši. A veverica? Tá sa zastavila až niekde v lese, kde s úžasom zistila, že na svete je oveľa viac stromov ako ten jeden medzi našou terasou a parkoviskom...

nedeľa, júna 10, 2007

NUMB3RS

Matematika ako primetime trhák na komerčnom americkom kanáli??!! Neuveriteľné, ale je to tak. V piatok o desiatej večer má na CBS vysielací čas úspešná a oceneniami ovešaná kriminálka NUMB3RS. Agent FBI využíva talent svojho brata - matematického génia - na riešenie kriminálnych prípadov.

Seriál divákom sprístupňuje modernú matematiku, o ktorej presnosť a jasnosť sa stará tím z Wolfram Research. Zorientovaný a pozorný divák má občas možnosť zaregistrovať aj nejaký ten artefakt z ich slávneho produktu Mathematica.

"Hutnosť" matematiky je (žiaľ?) prispôsobená priemernému americkému divákovi. Formátom sa dá dosť presne prirovnať k medicínskemu seriálu Doktor House (beží na STV?) - neomylný, závratnou rýchlosťou mysliaci geroj rieši komplikované prípady. V NUMB3RS je gerojom mladý génius, ktorý sa už stihol stať profesorom matematiky a pomáha rozpletať kriminálne kauzy. Tu má však hlbavejší divák - na rozdiel od seriálu House - v prípade záujmu možnosť nazrieť hlbšie do tajov disciplíny. Texas Instruments a NCTM pripravili website s názvom "všetci denne využívame matematiku", kde sa dajú nájsť praktické aktivity na úrovni strednej školy, sprístupňujúce mnohé matematické pojmy zo seriálu. Čo už je len toto za mizernú motiváciu? :-))))

Štyri ostatné epizódy NUMB3RS sa dajú vo veľmi slušnej kvalite pozrieť aj na internete. Reklamy sa dajú preskočiť a potrebné pasáže vrátiť späť. Do piatku tam ešte nájdete epizódu na spôsob DaVinciho kódu "Janusov Zoznam", kde si mlaďoch pomôže kryptológiou a bravúrne rozlúskne dôležitú šifru.

V prípade. že vás - rovnako ako nás - neoslovujú ideálni neochvejní geroji amerických seriálov, môže si pri pozeraní aspoň potrénovať sluch na ukážkovej filmovej američtine. Možnosť vrátiť pasáž o pár sekúnd späť tu plní významnú didaktickú funkciu :-) . Tak teda hor sa zabiť dve muchy jednou ranou - hodinu modernej matematiky a angličtiny (tá hodina je myslená doslovne - epizódy totiž trvajú školských 45 minút). Stačí kliknúť na nasledujúci link, na pravej strane vybrať "InnerTube" a v okne, ktoré sa otvorí, zvoliť jednu zo 4 ostatných epizód.
http://www.cbs.com/primetime/numb3rs/
A ešte spomenutá stránka TI a NCTM s aktivitami:
http://www.weallusematheveryday.com/
Tip: ovládanie videa je oveľa pohodlnejšie v RealPlayeri - po spustení videa kliknite naň pravým tlačidlom a vyberte RealPlayer (ak ho máte nainšalovaný).

nedeľa, júna 03, 2007

Tomáš a HS Graduation

HS Graduation alebo ceremónia odovzdávania stredoškolských diplomov bola tohoto roku v Mount Pleasante výnimočná. Diplom dnes totiž dostal aj pravý a naozajstný slovák Tomáš od Senca (na fotke).

Ked sme sa už asi po pol roku bývania v našej americkej dedine vzdali nádeje nájsť tu niečo slovenské, na konci jednej hodiny došla ku mne študentka, že zastupovala na miestnej strednej škole a mala v triede študenta zo Slovenska. Bol som si istý, že si poplietla krajiny alebo kontinenty :) no keď sa pokúsila vyloviť Tomáš so slovenským "š" na konci, zbystril som pozornosť a poslal som po nej kontakt na nás. Tomáš sa ozval a asi od marca sme sa pravidelne každú sobotu ráno o desiatej stretávali vo francúzskej pekárničko-kaviarničke na raňajkách. Chodievali aj Eric a Karyn, jeho "hostparents".

Tomáš je tu na ročnom "výmennom" pobyte a 13. júna odlieta naspäť na Slovensko. Najbližšiu sobotu bude teda naše posledné stretko.
-t-

pondelok, mája 21, 2007

Fotky z Belize

Presun domény Marcinek.sk na nový server je definitívne uzavretý a aj album z Belize - hoci dávno hotový - konečne uzrel svetlo internetového sveta. Linka naň je photo.marcinek.sk/belize . Fotky sme rozdelili do troch podalbumov, najviac ich je v podalbume o snorklovaní, kde sme aj mierne prekročili našu normu na počet fotiek v albume (jeden album = klasický kinofilm (36 obrázkov)).

Poznávací zájazd v našom slovníku = týždeň (i viac) strávený - paradoxne - na jednom mieste. Ono poznávanie pre nás znamená dostatočne spoznať miestne obyčaje a chute a získať - alebo oprášiť si - vedomosti zo zemepisu, botaniky, zoológie... V tomto duchu poznávania je aj väčšina komentárov k fotkám. Prajeme príjemný a poučný zážitok!

(P.S. Nezabudnite si nižšie pozrieť príspevok o Maple Syrup Festivale, ktorý sme tiež len teraz zavesili.)

Kompletný album v zip archíve je rozdelený na 3 časti a aby fungoval presne tak, ako na internete, je treba dodržať tento postup sťahovania/rozzipovania:
1. Stiahnite Belize.zip . Po rozzipovaní dostanete zložku Belize a v nej zložky images a sanpedro a súbor index.html.
2. Stiahnite snorkeling.zip . Rozzipujte ho DO zložky Belize. V Belize máte teraz mať images, sanpedro, snorkeling a index.html
3. Stiahnite lamanai.zip . Opäť ho rozzipujte DO zložky Belize. Takže v Belize budú images, sanpedro, snorkeling, lamanai a index.htm .

Album sa spustí súborom index.html v zložke Belize a bude fungovať presne ako na Internete.

utorok, mája 15, 2007

Maple Syrup Festival (27.-29.4)

Okolo maple syrupu, čiže javorového sirupu sa točí hotová alchýmia. V skorých jarných mesiacoch sa navŕtaním kmeňa cukrového a čierneho javora získava zo stromu miazga. Vonkajšie teploty sú veľmi dôležité, v noci musí mrznúť, cez deň už musí byť teplo, aby sa privodilo vytekanie miazgy. Tá sa potom zbiera do nádob, prichytených o strom. Tepelným spracovaním sa z miazgy vyparí voda a vznikne sirup. Ak by sa vo vare pokračovalo, získa sa cukor, karamel, maslo, krém. A teraz magická 40-tka. Na 1 liter syrupu treba približne 40 l miazgy. Z jedného stromu sa dá získať v jednej sezóne 40 l syrupu. Strom musí byť aspoň 40 rokov starý, aby sa mohol navŕtať. Aby miazga vytekala, musia sa každý rok navŕtať nové diery a vždy na inom mieste.

Aj keď hlavnými výrobcami javorového syrupu sú Quebec, New England a Vermont, v princípe sa dá syrup vyrobiť kdekoľvek, kde je vhodné počasie. Takéto vhodné počasie a aj dostatok javorových stromov je v Shepherde, mestečku len pár kilometrov južne od Mount Pleasantu, v ktorom sa každoročne koncom apríla koná Maple syrup festival. Pri jeho príležitosti sa stretnú v meste rodina, priatelia, pocestní a oslávia nový zber syrupu. Slávnosť - niečo ako náš jarmok, začína v piatok (dokonca aj deti dostanú voľno v škole) posedením v miestnej škole. Ochutnávkou miestnych klobásiek, špeciálne vyrobených pre túto príležitosť, ale hlavne amerických palaciniek poliatých novým javorovým sirupom. Večer o ôsmej prejde mestom prvý sprievod festivalu, síce trošku bizarný, ale každopádne svojský: všetky miestne húkajúce autá, od sanitiek cez požiarnikov a policajtov až po vymýšľaniny miestnych nadšencov. V nedeľu je ďalší sprievod, niečo ako naše prvomájové alegorické vozy - producírujú sa miestni podnikatelia, roľníci, robotníci, kráľovné krásy, klauni a k dokonalému zážitku z našich mladých liet chýbajú už iba Lenin-Marx-Engels a pod nimi pár bravčových ksichtov na tribúne (tak to na mieste zhodnotil Tibor :o) ).
-K-
Na druhej fotke, sediaci rad, je rodina Tiborovej kolegyne a na jeho konci Katka. Niektoré informácie som našla na anglickej Wikipédii.

nedeľa, mája 13, 2007

Na našom strome

Pred terasou máme odrastený javor, ktorý rastie tak blízko, že jeho konáre sa s nami už delia o miesto na terase. V zime to problém nebol, no odkedy vyrašili listy, v byte treba svietiť pomaly aj za bieleho dňa. V júli sa preto zrejme budeme sťahovať.
Je tu však aj čosi pozitívne. Stačí nám vyjsť na terasu, aby sme sa dostali priamo do náručia prírody :-) . Na strome si urobil hniezdo robin, americký drozd, a poctivo sedí na vajíčkach. Už sa tešíme na mládež.
P.S. Fotky z Belize sú, len stále čakajú na nový server. Zdá sa, že slovenská byrokracia okolo prevodu domén a zmien registrátorov nemá na svete obdoby.

štvrtok, marca 22, 2007

Cesty a miesta nášho pobytu v Belize

Súbory pre Google Earth (kmz), v ktorých sú zobrazené miesta nášho pobytu a trasy pohybu v Belize sú k dispozícii všetkým GoogleEarth nadšencom. Každé miesto ("placemark") obsahuje popis a väčšina z nich aj fotografie. Súbory sú tri a aby nebolo treba rolovať nadol, linky na nich uvedieme aj tu.

Navigácia je jednoduchá: jednoklik na značku miesta rozbalí komentár a fotky, dvojklik okrem toho ukáže aj detail miesta. Veľká časť územia, kde sme boli je v dobrom rozlíšení, preto sa na mnohé miesta môžete pozrieť i z intímnej výšky okolo 350 m.

Placemarky k snorklovacím miestam obsahujú aj obrázky najzaujímavejších trofejí, preto som vymenil nejaké (asi dve) fotky v predošlých príspevkoch. Dúfam, že som tým aspoň čiastočne vyhovel aj tým, ktorí sa sťažovali, že na fotkách sú samé zvery a nás nevidno :) .
  1. San Pedro a juh Ambergris Caye. 14 značiek ukazujúcich naše obľúbené miesta alebo miesta našich dobrodružstiev. Lokálna atmoška a zopár miestnych zverov, vrátane krokodíla, ktorého sme mali v močarisku za hotelom.
  2. Snorklovacie výlety. Trasy výletov a 7 miest, kde sa dá vidieť parádny podvodný svet. Samozrejme s obrázkami najzaujímavejších úlovkov.
  3. Lamanai. Trasa celého, vyše 100 km výletu s popisom spôsobu dopravy a 10 miestami, kde bolo niečo zaujímavé - netopiere s usmievavou tvárou na chrbte, krokodil, či vzácny bocian Jabiru.

streda, marca 14, 2007

Na cestách I - Trocha zemepisu

Miestom našej svadobnej cesty (konečne po dvoch rokoch :o) ) bolo Belize. Do roku 1973 bolo toto územie známe ako Britský Honduras a hoci v 1981 získalo oficiálne nezávislosť, britský vplyv je tu stále badateľný: úradným jazykom je angličtina (ako jediný stredoamerický štát) a na bankovkách dominuje kráľovná Elizabeth II. Belize hraničí s Mexikom a Guatemalou a má takmer 23 tis. km2, ktoré obýva necelých 300 000 obyvateľov.

Bývali sme v meste San Pedro, ktoré leží na Ambergris Caye (ki:). Geologicky je to polostrov vychádzajúci z Mexika, no môžeme ho považovať za ostrov, pretože už v dávnej minulosti prekopali starí Mayovia kanál a oddelili tak Ambergris Caye od pevniny. San Pedro je živé mesto, dopravuje sa v ňom bicyklami a golfovými autíčkami. Náš hotel bol asi 2 km južne od centra, takže s tým ruchom to nebolo až také zlé.

Keď Tibor vyberal miesto nášho medového týždňa, hľadal (1) malý hotel so súkromím a (2) miesto, kde by sa dalo vidieť veľa hlavne pod vodou. Hotel Mata Rocks bol fajn, sotva 20 izieb, pekne upravený, hoci izba o dosť menšia ako v Egypte. Aj podvodný svet bol pekný. Popri Belize sa totiž tiahne najdlhší koralový útes na západnej pologuli a druhý najdlhší na svete (hneď po austrálskej bariére) a beží iba 700-1000 m západne od Ambergris Caye. Z lietadla ho vidno ako biely val peny z rozbíjajúcich sa vĺn lemujúci pobrežie (viď obrázok z Google Earth).

Svet pod vodou bol naozaj parádny, hoci na rozdiel od Egypta, kde sme mali koralový svet 100 m od pláže (pozor, nehovorím o Hurghade!!!) , bolo treba ísť pár km - loďkou alebo bicyklom po pobreží. Ale dali sa vidieť aj statnejšie kúsky - veľké raje, langusty, žraloky... No ja som okrem podvodného dobrodružstva očakávala aj trocha romantiky a už pred cestou som básnila o siedmich večerných šatách a večerných prechádzkach po pláži... Napokon som si ich nekúpila a teda ani nepriniesla a - chvalabohu - na prašné cesty, po ktorých sa preháňajú golfové autíčka a k ledabolo poobliekaným ľuďom by som asi veľmi nezapadla...

Okrem života pod vodou, nás tu obklopovali aj iné tvory. Leguány, papagáje, ibisy, pelikány alebo krokodíly v močarisku za hotelom :o) . O všetko to sa podelíme v našej obrazovej galérii, keď sa nám podarí pretriediť a vybrať fotky. Samozrejme, oznámime to aj v našom blogu.
-k-
Naše miesta v San Pedre môžete vidieť v Google Earth po kliknutí na sanpedro.kmz. Ďalšie miesta (snorklovanie, výlet na pevninu) nájdete v nasledujúcich príspevkoch.

Na cestách II - Fotografovanie pod vodou

Azda najväčšou atrakciou pre mňa bola fotografia pod vodou. S fotoaparátom sa mi podarilo splašiť aj "underwater housing" (ako tomu my na valale hovoríme), čiže púzdro na fotoaparát, s ktorým sa dá fotiť pod hladinou. Toto púzdro je vyrobené špecíálne pre Oly C5050, preto je fotoaparát úplne funkčný a dajú sa využívať všetky jeho funkcie.

Hneď prvý "ponor" naznačil, že fotiť pod vodou bude niečo úplne iné ako na súši. Veci sa javia bližšie a väčšie ako na vzduchu a snorklista je ponechaný napospas vlnám na hladine. Než som sa "naučil" zvládať fotoaparát pod vodou, minul som niekoľko desiatok, ak nie stovku záberov. Ešte že je doba digitálnych fotoaparátov, zaúčanie do podvodnej :) foto s filmom by veru nebol lacný špás.

Svoje know-how s radosťou posuniem ďalej každému, kto sa plánuje pustiť do fotografovania pri snorklovaní. Tu sú hlavné zistenia:

* Snorklista, ktorý chce robiť dobré fotky, nesmie ostať na hladine. 2 metre sú OK, 3 m lepšie*!pozn. dole!. No bez kyslíkovej bomby to vôbec nie je triviálne: aby snorklista vydržal v hĺbke a stihol zamieriť, zaostriť a cvaknúť, potrebuje hlboký nádych... aby sa však ľahko dostal čo i len 1.5 - 2 m pod hladinu, potrebuje mať prázdne pľúca. Tak si vyberte :)

* Blesk: Koralový útes hýri farbami. No voda pohlcuje červenú zložku slnečného svetla a už od hĺbky asi 2 m sa zdajú všetky koraly nazelenkavé. Použitím blesku sa červená zložka spektra doplní, preto sa koraly na fotkách zdajú krajšie a farebnejšie ako v skutočnosti. Ďalšie pravidlo teda znie: používajte blesk. No nie je to všetko zas až tak jednoduché. Snorklista sa pohybuje v plytkých vodách a vlny zvyčajne zvíria drobné čiastočky piesku. Tie vôbec neprekážajú pri kochaní sa krásami koralového sveta, no akonáhle stlačíte spúšť a spustíte blesk, dostanete na fotke ten istý efekt ako keď fotíte večer s bleskom za sneženia: prudko osvetlené zrnká piesku odrazia svetlo späť a objavia sa "machule" svetla. Preto ďalšia zásada znie: nepoužívajte blesk. Tak a opäť si vyberte :) .

Toto sú len dva príklady konfliktov, s ktorými sa musí snorklista-fotograf popasovať . Potápači to majú oveľa jednoduchšie a po vlastnej skúsenosti dokážem oceniť peknú podvodnú fotku, ktorú urobil snorklista. Ako návnadu na našu obrázkovú galériu pripájam pár fotiek a v zálohe nechávam ďalšie trofeje: parádna barakuda, žralok, raje a manty (tie plávali tak blízko, že sme sa ich dotýkali!), platesa ... po pretriedení mnohé z nich zavesíme na web... nechajte sa prekvapiť! -t-
Miesta, kde sme snorklovali, si môžete pozrieť aj v Google Earth. V súbore snorkeling.kmz sú trasy a miesta spolu s popisom a fotografiami zaujímavých úlovkov.

* Pre úplnosť je treba dodať, že potápanie so zadržaním dychu (tzv. free diving) môže byť životu nebezpečné aj v plytkej vode (1-2 m), ak sa nedodržujú jeho základné princípy. Náhla strata vedomia pod hladinou je častou príčinou "utopení" i výborných plavcov v plytkých bazénoch. Hoci takéto "utopenie" je údajne celkom fajn, neoplatí sa ho provokovať. Stačí rozumieť mechanizmu náhlej straty vedomia v plytkej vode (pekné vysvetlenie je napríklad na wikipédii) a počúvať zdravý rozum (t.j. neísť pod vodu "na doraz" bez dozoru na hladine (aspoň snorklista) atď.)

utorok, marca 13, 2007

Na cestách III - Lamanai

Lamanai (v "mayčine" ponorený krokodíl) bolo kedysi pomerne veľké mesto mayskej civilizácie. Osídlenie sa datuje do 16. st. p.n.l., hoci mesto rozkvitalo najmä na prelome letopočtu ( 4. stor. p.n.l. - 1. stor. n.l.). Mesto žilo asi do 17.stor., medzitým Mayovia stihli vyhnať Španielov ktorí tu dobývali Yucatán a postaviť slávne pyramídy. Od 18. storočia začalo mesto upadať do zabudnutia a stratilo sa v pralese.

Po archelologickom prieskume, ktorý začal intenzívne až v 1974 roku, tu zriadili múzeum mayskej kultúry. Turisti sa sem dopravujú loďami po Novej rieke, kde sa dá vidieť pestrý život - korytnačky, krokodíly, obrovské bociany Jabiru a kopec iného vtáctva a rastlinstva. Naša trasa (čosi cez 100 km) mala tri časti: 1/3 na lodi, ktorá nás odviezla z Ambergris Caye cez ústie Severnej rieky lemovanej mangrovníkmi, 1/3 autobusom po prašnej a hrboľatej ceste a 1/3 opäť loďou po Novej rieke až do Lamanai.

Múzeum je stále súčasťou pralesa a okrem šplhania po pamiatkách sa tu preto dá obdivovať aj napríklad tukan, opice, ktoré nikdy nezliezajú na zem alebo čierna orchidea. -t-
Trasu výletu s komentármi si môžete prejsť aj na Google Earth. V súbore Lamanai.kmz je červenou čiarou zobrazená naša trasa a niektoré zastávky sú okomentované a ilustrované fotkou. Sú tam napríklad zaujímavé netopiere alebo číhajúci krokodíl.

Na cestách IV: Bezpečnosť turistu v Belize

Belize má povesť krajiny, ktorá je pre turistov bezpečná. Priateľskí miestni obyvatelia, minimálna kriminalita. Takto o Belize píšu na Internete turisti, toto vám povedia ľudia v Belize. Štandard bezpečnej krajiny a angličtina ako úradny jazyk má byť (a aj je) konkurenčnou výhodou Belize oproti ostatným krajinám Strednej Ameriky. O to viac nás prekvapila naša vlastná skúsenosť.

Posledný večer sme si vyšli do San Pedra na večeru ochutnať miestne špeciality - Mayský bufet. Príjemný večer, zaujímavé chute. Cestou naspäť do hotela som si zažiadala romantickú prechádzku po pláži. Zišli sme teda z rušnej ulice (sotva 50m) a šli popri vode. Neboli sme jediní, občas sme sa stretli aj s inými romantikmi.

Na jednom mieste, relatívne opustenom, nás predbehol španielský týpok na bicykli. Ako držal riadidlá, spod ľavej ruky mal vystrčenú asi tak 20-30 cm čepeľ noža a zahatlal "okay, money". Tiborovi bolo jasné koľko bije, ja som tomu nevenovala pozornosť, lebo s nožmi sa tam bežne hrávajú aj malé deti. Kráčali sme teda ďalej, ja pokojne, netušiac o čo ide a Tibor zvažujúc, čo ďalej. Dokonca si všimol, že za nami sa blíži už druhý kumpán na bicykli, takže veľké vyjednávanie neprichádzalo do úvahy. Drobné, čo sme mali v peňaženke by možno stačili na uspokojenie domorodcov, no v stávke bol aj fotiak na Tiborovom krku, a hlavne fotky v ňom.

Tibor vyhodnotil situáciu a čakal, kým prvý nepribrzdí aby zišiel z bicykla. V tej chvíli mi stisol ruku a zavelil "bežíme!" . Rozbehli sme sa a prefrčali okolo nožikára, ktorý keď sa otočil, ostal stáť a zmohol sa iba na "where's money, where's money!"

Do hotela sme už šli paralelnou (rušnou) cestou, sotva 50m od pláže. Po policajtoch ani nechyrovať, no zastavil nám jeden američan na golfovom autíčku, a ponúkol nám, že nás hodí bližšie k hotelu. Naša príhoda ho prekvapila. Za 6 rokov, ktoré tam žije počul iba o jednej vykrádačke obchodu a potvrdil, že San Pedro je bezpečné miesto. Ak sa objaví takýto prípad, tak určite ide o kriminálnikov z pevniny, ktorí si takto môžu dojsť prilepšiť si. No údajne nemajú veľkú motiváciu, lebo keď ich policajti chytia, najprv ich zmlátia do krvi a až potom posadia do chládku.

Príhoda trocha posunula náš pobyt v Belize smerom od romantiky (Katka) k dobrodružstvu (Tibor). Po rozhovore s "domorodcom" mám dokonca vážne podozrenie, že Tibor si tých kriminálnikov najal aby sa mi odnechcelo romantiky a romantických prechádzok po pláži :o) .
-k-

sobota, februára 24, 2007

Ako som prišiel k Polydronu

Každý, kto z časti pozná aktivity Katedry matematiky PdF UK v Bratislave, dôverne pozná aj POLYDRON. Je to súprava plastových geometrických útvarov s patentovaným systémom spájania - útvary sa po spojení dajú voľne otáčať okolo ich spoločnej strany, akoby boli spojené pántmi. Patent vlastní a súpravu vyrába spoločnosť s hlavným sídlom v Británii a Polydron je na Slovensku (ale i Česku a v okolí) známy najmä - ba priam výlučne - vďaka popularizačným prednáškam, workshopom a aktivitám docenta Olivera Žideka.

Na súpravu som sa už dávnejšie pýtal aj tu, lebo súčasťou jedného kurzu, ktorý učím, je aj vyplňovanie roviny a geometria telies. Odpovede sa pohybovali zhruba od negatívneho extrému nič také nepoznám až po pozitívny áno asi viem o čom hovoríš a možno som to aj tu niekde videl(a). Očividne aj ten najpozitívnejší extrém nebol pre mňa ktovieako pozitívny, preto si viete predstaviť moje prekvapenie, keď som v jednej učebni, na hornej polici, kde som ledva aj ja sám zo stoličku dočiahol, objavil červenú plastovú krabicu. Keď som utrel hrubočiznú vrstvu prachu, vykukol nápis Polydron!!!

Krabicu som hneď znárodnil s úmyslom urobiť v nej inventúru, ale aby náhodou niekomu nechýbala, nechal som na polici lístok a poslal som mejl všetkým potenciálnym používateľom z math ed. "Šéfka" matematického programu pre učiteľov-elementaristov mi na to hneď odpísala, že ak bolo na tej krabici toľko prachu, tak je to určite moja súprava Polydron, ktorú som si konečne našiel :))) .

Takto som teda prišiel k Polydronu. A prvá (hneď po mne) sa z neho tešila Katka.
-t-

pondelok, februára 05, 2007

"Nový" fotiak

Po poltreťa roku (=2.5) bez poriadného fotiaka sme sa uzniesli, že nadišiel čas na zmenu. Túžobne očakávaný Canon 40D stále neuzrel svetlo sveta a hoci je 100% isté, že ho Canon predstaví tento rok, rozhodli sme sa pre rázny krok. Kúpili sme iný fotiak. No aby som neprišiel o možnosť neskôr si kúpiť aj 40D-cko, keď už bude na svete, Katka veľmi ochotne pojala tento fotiak za svoj ;) .

Je to Olympus Camedia 5050z. Kúpili sme ho z internetového sekondhendu za menej ako 1/3 jeho pôvodnej ceny. Už dlhšie sa nevyrába, hoci je to naozajstný skvost medzi fotoaparátmi tejto kategórie. Jeho silnou stránkou je optika a uznajte (páni fotografi), ktorý digitál na trhu vám ponúkne svetelnosť F1.8 (!) ? A nehovorím iba o tejto kategórii. Aj pri digi zrkadlovkách si na takúto svetelnosť siahnete azda iba s objektívmi profesionálnej triedy. No a o kresbe škoda reči.

Výber bol jednoduchý. Skúsenosti s jeho o 2 generácie staršou sestrou, 3 megapixelovou C3040-kou (tá vpravo), ktorú som v Egypte oplieskal o zem, jednoznačne ukázali, že táto optika nemá konkurenciu. 5050ka je posledný model, v ktorom ešte použili rovnaký objektív. Teraz ju máme doma, je vo veľmi zachovalom stave, má všetky vymoženosti pre najnáročnejších fotografov (azda s výnimkou výmeny objektívov) a pritom sa zmestí do malého púzdra na opasku... Chvíľami aj pochybujem, či mi vôbec treba tú opachu 40D, ktorá si žiada poriadnu brašňu, ak nie ruksak... Ale posadnutosť technikou je diagnóza, takže sa obávam, že sa zrkadlovke nevyhnem... No prinajmenšom si teraz môžem pokojne vyložiť nohy na stôl, počkať kým 40D vypustia na trh, kým ju všetci oskúšajú a skritizujú a poprípade kým nezlacnie na prijateľnú cenu :))) .

Nový fotiak je aj znamením, že fotky na webe začnú pribúdať rýchlejšie. Chystáme (konečne!) fotodokument z nášho obydlia, z Mount Pleasantu, z campusu a môjho pracoviska. Samozrejme, že prírastky budeme pravidelne ohlasovať v blogu.

-t-

nedeľa, januára 21, 2007

Lyžovačka na Caberfae Peaks

Čosi málo vyše týždňa tu máme opäť zimu ako sa patrí. 30 cm snehu, teploty medzi -5 až -15. Snehové zátišie na zábradlí našej terasy ilustruje miestnu atmosféru. No namiesto prechádzky v lese okolo rieky sme prijali pozvanie Tiborovej kolegyne na nedeľnú lyžovačku na Caberfae Peaks, asi hodinku jazdy autom od nás. Áno áno, znie to neuveriteľne, ale v Michigane je naozajstné lyžiarske stredisko!

Všetky vleky (presnejšie všetky vleky na ktorých sme sa viezli) boli sedačkové lanovky. No nie ako u nás, s podložkou na nohy a bezpečnostnou tyčkou proti vypadnutiu. Nie, sadneš si na obyčajnú lavičku, nohy s lyžami ti hompáľajú ponad vrcholce stromov a ty sa vezieš bez akejkoľvek "poistky" pred sebou. Ale asi to tu takto chodí, nevideli sme nikoho, kto by bol vypadol, okrem jedného, ktorý vyskočil dobrovoľne, lebo mu pri hompáľaní spadla lyža :o) .

Na naše prekvapenie sme sa dočítali, že Caberfae Peaks bolo prvé lyžiarske stredisko na stredozápade USA a tretie v USA vôbec. (Prvé bolo Sun Valley, Idaho a druhé Stowe, Vermont, kde bol Tibor navštiviť svoju druhokolennú tetu a sesternice). Vo svetle tohoto historického faktu sa oné sedačkové lanovky zdajú celkom pokrokové. Je tu dosť zjazdoviek rôznych náročností, najdlhšia má vyše 3/4mi (1200 m) a z vrcholu je (pravdepodobne) parádny výhľad. Pravdepodobne preto, lebo snežilo a aj fotiak sme si nechali doma. Preto pripajáme iba fotky z ich webu.

Obyčajný smrteľník by za takúto celodennú lyžovačku s požičaním lyží a lyžiarok zaplatil $56. Keďže my sme tam oficiálne išli ako súčasť skupiny (školská skupina synov Tiborovej kolegyne), vyšlo nás to na $15 (!!!). No a možnosť využiť túto zľavu budeme mať aj nabudúce. Celkom ľudová cena za lyžovačku bez čakania v radoch a solídnymi svahmi, však? To len tak, aby sme vás trocha podráždili nie len tým, že tu máme sneh. :))).

Caberfae.kmz vás v GoogleEarth zavedie na ono miesto. Ako inak, je v nízkom rozlíšení, a to, že je tam zvlnený terén, vidno len tak-tak. Skutočnosť bola našťastie lepšia ;).

piatok, decembra 01, 2006

Prišla zima

Ukázalo sa, že prvé sneženie 12. októbra bolo iba nevinné strašenie a až do dnes tu bola príjemná jeseň. Dnes však prišla naozajstná zima.

Napadlo 15 centimetrov snehu, teplota čosi pod nulou. Hoci od poludnia kvôli počasiu zrušili školu, zdá sa, že na sneh sú tu zvyknutí a žiadna panika ani kalamita sa nekonala. Hlavné cesty boli čistené priebežne a na tých vedľajších si aspoň mohla Katka trénovať jazdu na snehu a brzdenie s ABS ;) .

Zdá sa, že zima tu bude ako sa patrí: mrznúce uši, vŕzgajúci sneh a parádna scenéria. Neodolali sme a hneď podvečer sme sa vybrali poprechádzať sa okolo nášho obydlia. Prikladáme dve fotky, ďalšie budú v pripravovanej galérii o našom obydlí a jeho okolí.

piatok, novembra 17, 2006

Big Sable Point

Big Sable Point je pieskový výbežok pevniny do Michiganského jazera asi 100 km južne od Sleeping Bear National Lakeshore. Aj tu sú rozsiahle pieskové pláne, hoci s oveľa menšími výškovými kontrastmi. Dominantou je maják z 1867, ktorý ako jeden z mála na pobreži jazera presahuje výšku 100 stôp.

Krížom cez duny, ale aj cez les a po pobreží je niekoľko turistických ciest. Pozorné oko si aj tu všimne zaujímavé pieskové útvary alebo stromy s bizarnými koreňmi, vypovedajúce o ťažkom živote vegetácie. Aj les bol plný kontrastov: viedli cezeň piesčité chodníčky, lemované z oboch strán hustým porastom machu. Hustý mach na piesku sa len tak hocikde nevidí...

Obrazovú reportáž nájdete opäť v našej fotogalérii a presné miesta výletu v súbore pre GoogleEarth 4.0. Okrem jasne viditeľného majáku a ďalších zastávok na našej prechádzke, je červenou čiarou zachytená aj trasa. Aj tento výlet bol príjemnou niekoľkohodinovou prechádzkou, zakončený romantickým západom slnka za Michiganské jazero. (Ospravedlňte mizernú kvalitu fotky. Dúfame, že onedlho už bude poriadny fotiak.)
Fotogaléria (18ks): www.marcinek.sk/akcie/michigan .
Súbor pre Google Earth 4 (5 miest a trasa): BigSable.kmz .
Kompletná fotogaléria: bigsable.zip .

piatok, októbra 27, 2006

Životné náklady

Často uvádzaným "meradlom" životnej úrovne býva množstvo základných komodít, ktoré si môže človek zo svojho mesačného platu kúpiť. Tento ukazovateľ som ďalej skonkretizoval a ponúkam vám porovnanie životných nákladov vysokoškolského učiteľa s PhD. na Slovensku a v Michigane. Tabuľka uvádza, koľko by museli tieto veci stáť na Slovensku, aby kúpna sila VŠ učiteľa na Slovensku bola taká istá ako kúpna sila jeho "odborného náprotivku" v Central Michigan University.
Príklad: Aby si VŠ učiteľ s PhD. na Slovensku mohol za svoj čistý mesačný plat kúpiť rovnaké množstvo mlieka ako jeho "náprotivok" v CMU, liter mlieka by musel stáť 3,45 Sk. Alebo: Kúpa 1 litra mlieka zaťaží mesačný rozpočet učiteľa CMU rovnako, ako výdavok vo výške 3,45 Sk u jeho slovenského "náprotivku".
Klikom na obrázok sa obrázok zväčší. Niektoré položky sa musia brať vyslovene lokálne, keďže náklady v rámci USA zásadne kolíšu (cena nehnuteľností, prenájom atď.)

Kde to vlastne bývame 2

Tak sme sa presťahovali do štátu Michigan, Isabella County, mesto Mount Pleasant. S výnimku času sa nám zmenilo takmer všetko... ľudia, krajina, klíma, možnosti...
Stretnúť na ulici nebieleho je naozaj podstatne ťažie ako v Rockville a asi rovnako pravdepodobné ako v Bardejove. Krajina s izolovanými mestami (a tabuľami, kde ktoré mesto začína a končí) sa začala podobať na tú doma a aj počasie sa pripodobnilo: v zime budeme ževraj lopatovať ostošesť.

Michigan je jediný štát, ktorý je tvorený dvoma polostrovmi. Jeden má tvar otvorenej dlane pravej ruky (palčiaka... čo domorodci zo spodného polostrova používajú na ukázanie miesta odkiaľ pochádzajú), druhý má tvar škótskeho teriéra. Prsty z ľavej strany obmývajú vody Michiganského jazera (podľa ktorého štát dostal meno), palec je obmývaný Hurónskym jazerom. Tieto dve jazerá sú prepojené 5 míľ širokým Mackinac kanálom. Dolný a horný polostrov spája tretí najdlhší visutý most na svete - Mackinac bridge. Dole, pri zápästí je jazero Erie. Chrbát teriéra zas obmýva jazero Superior. Vďaka jazerám Michigan získal niekoľko ďalších naj. Má najdlhšie pobrežie tvorené sladkou vodou v USA (po Aljaške najdlhšie pobrežie vôbec). Najviac majákov a registrovaných lodí v USA. Jazerá tvoria najväčšiu skupinu sladkovodných jazier na zemi. Zo žiadneho miesta v Michigane to nie je ďalej k pobrežiu ako 85míľ. A čo je úžasné, do Kanady je to len na skok.

Mount Pleasant je malé mestečko, ktoré leží práve v strede pomyselnej dlane. Pôvod, históriu ale aj smerovanie mesta možno vyčítať priamo z pečate. Prvú štvrtinu pečate tvorí znak pôvodného amerického - indián. Mesto je v susedstve indiánskej rezervácie, v ktorej indiáni spravujú aj kasíno, ktoré je známe široko-ďaleko. Vďaka tomu, že jedine Indiáni sú v USA naozaj doma, nemusia platiť dane a napríklad aj v kasíne sa riadia vlastnými zákonmi. Gamblovať môžu mladí už od 18 rokov (len tak na porovnanie, v iných končinách je gamblerstvo ale aj pitie alkoholu povolené od 21 rokov). Druhú štvrtinu tvorí znak poľnohospodárstva - obilie. Ďalej máme znak vzdelávania - promočná čiapka. Mesto bolo už pri svojom vzniku v rokoch 1860-1861 navrhované tak, aby tu malo univerzitu, ktorá sa stala skutočnosťou v roku 1895. No a napokon znak náleziska a ťažby ropy - vrtná veža. Z ďalších demografickým údajov mesta možno spomenúť, že je to mesto mladé (s priemerným vekom obyvateľov 22 rokov). Leží na "placke", preteká ním rieka Chippewa (vhodná na vodné športy), pomenovaná po pôvodných obyvateľoch chippewa-och.
No a čo je najpodstatnejšie, toto mesto sa stane na nejaký čas aj našim prechodným domovom.
-K-
Google Earth nepokrýva Mt. Pleasant v dobrom rozlíšení. Preto odkážem na satelitnú mapu na ask.com , kde je vidno strechu nášho domu (pod červenou šípkou). Pre rýchlu orientáciu odporúčam globálny pohľad na Mount Pleasant.

štvrtok, októbra 12, 2006

Sneží!

To, že tu môžeme očakávať viac snehu ako v Marylande, je jasné, ale prvý sneh 12. októbra ? :)

pondelok, októbra 09, 2006

Vodičiakové rady 2

Je pravda pravdúca, že v Amerike je zásadnou otázkou prežitia dostať sa do "systému". Stojí to veľa námahy, času, papierov a nervov, v mnohých prípadoch to môže byť dokonca nemožné, no akonáhle ste "in", už sa veziete.

Prvým znamením, že sa začíname zaraďovať do systému bolo prihlasovanie sa za rezidentov Michiganu, vybavovanie MI vodičiakov a registrácie pre Golfíka. Majúc Marylandský vodičiak, všetci ku nám pristupovali úplne inak. Žiadne fronty, žiadne testy alebo jazdy, žiadna lustrácia. Jednoducho sme tam prišli, vytiahli si časenku (takže predsalen sme čakali - do 15 min), a povedali čo máme na srdci. Dostali sme papiere, informácie ktoré dokumenty potrebujeme a tzv. return pass - doklad, že sme tam už boli a nabudúce nemusíme čakať v rade.

S kompletnými dokumentami sme sa vrátili a šli bez časenky rovno k pultu. Tam nás pofotili, čosi sme popodpisovali, skontrolovali nám zrak a prebrali a okopírovali všetky potrebné dokumenty. Bolo toho dosť, takže trvalo to takmer hodinu, no bol to čas stravený aktívnou byrokraciou :) a nie pasívnym čakaním.

Azda jediným mínusom je, že MI vodičiaky sme nedostali na mieste, ale pošlú nám ich poštou. Ale to už nejak prežijeme :) .
Názov naznačuje pokračovanie júnového príspevku, v ktorom sme opisovali tortúry získavania nášho prvého amerického vodičiaku. Celkom slušná zmena odvtedy, čo poviete?

sobota, októbra 07, 2006

Bay City a jeho park (16.9.)

Týždeň po (dvoj)výlete k Michiganskému jazeru sme si to nasmerovali na východ - k Hurónskemu jazeru. Toto je naše najbližšie veľké jazero, k zálivu Saginaw to máme cca 70 km. Našim zámerom bolo omrknúť pláže, pozrieť si miestny štátny park a mesto Bay City.

Z významných vecí, ktoré sme sa o Bay City dozvedeli, nám hovorila niečo iba jediná - že je to rodisko Madonny. Tie ostatné veci, hm... buď máme zásadné medzery v amerických reáliách, alebo neboli až také významné ;) .

Park bol príjemný, no po návšteve Sleeping Bear Dunes sme mali latku očakávaní nastavenú asi privysoko - prechádzka vo veľkej časti parku sa pocitovo veľmi nelíšila od prechádzky v obyčajnom lese kdekoľkvek inde. Hoci treba priznať, že aj tu sme sa naučili niečo nové. Časť chodníka viedla popri močiari, kde sme sa čo-to priučili o močiarnom ekosystéme a Katke sa pošťastilo vidieť dvoch bobrov; tí jej priam skrížili cestu. A ešte niečim bude park pre Katku pamätný - prvý krát nazbierala odvahu chytiť do ruky... živého hada! Stálo ju to nemálo námahy a sebazaprenia, veď pozrite na obrázok a posúďte sami, aká to bola krvilačná šelma :))) . Vlastivedné poznámky sú vo fotogalérii priamo pri fotkách a v Google Earth si môžete zalietať priamo nad miestami, kde sme tieto fotky urobili.

Najväčším sklamaním bola pláž. Piesok, bahno, pena a až potom voda, komíny chemickej továrne v Bay City na obzore, tu a tam stopy motorového oleja. Sem veru chodievať nebudeme.
-t-
Fotogaléria (25 foto): http://www.marcinek.sk/akcie/michigan
Fotogaléria v zip: baycity.zip
Google Earth (10 miest): baycity.kmz . Tip: keď sa vám po odkliknutí súboru otvorí Google Earth a nastaví sa nad oblasť Bay City, kliknite na paneli vľavo na tlačidlo s trojuholníčkom (Play). Bez ďalšieho klikania vás Google Earth automaticky prevedie miestami, kde sme robili fotky.

pondelok, septembra 11, 2006

Sleeping Bear Dunes

V rámci spoznávania nášho najbližšieho aj vzdialenejšieho okolia, sme sa vybrali navštíviť duny spiaceho macka. Sú to jedinečné pieskové útvary na severovýchode Michiganského jazera, s ktorými sa viaže aj starý indiánsky príbeh. Legenda hovorí, že kedysi dávno utekala medvedica s dvomi mláďatami pred požiarmi v lese v krajine, kde je teraz štát Wisconsin. Skočili do Michiganského jazera a dali sa ho preplávať. Keď vyčerpaná medvedica doplávala na druhý breh, zistila, že mláďatá plavbu nezvládli. Zronená si ľahla na breh a zaspala. Jedna duna naozaj pripomína spiaceho medveďa. Takto prišli duny k svojmu menu. Jej dve mláďatá sa v jazere premenili na ostrovy Južný a Severný Manitou. Aj tie vidno na fotkách z výletu.

Naša prvá cesta na duny nás zaujala natoľko, že sme výlet absolvovali v jednom týždni dvakrát. No a okrem hlavného cieľa vidieť a zažiť, sme splnili aj vedľajšie: moje zaúčanie sa ovládať automobilovú a počítačovú techniku. Cestou na duny som fungovala ako vodič a cestou naspäť ako navigátor. Oba som zvládla, ako inak, výborne :o). Dokazuje to aj fakt, že sme nehavarovali a ani sme sa nestratili. Pri plnení prvého mi značne pomohol americký spôsob jazdenia. Čiže jazdenie podľa predpisov (predbiehanie na vyznačených miestach, dodržiavanie povolenej rýchlosti, bezpečnej vzdialenosti...). No a nesmiem zabudnúť na úžasný cruise control. Jazdiť s ním je miestami ako jazdiť s automatikou, ale oveľa zábavnejšie a šetrnejšie k autíčku. Pri plnení druhej úlohy mi značne pomohla trpezlivosť môjho maželíčka.
Zaujímavostí z výletu je priveľa na jeden príspevok Občasníčka: lesy duchov, skamenené praveké koraly, stromy bojujúce o život a ďalšie pikošky, ktoré sa v tomto národnom parku dajú nájsť a vidieť. Preto Tibor vytvoril fotogalériu, kde si zaujímavosti môžete prečítať priamo pri príslušnej fotke. Je to akoby sme pri vás sedeli a o fotkách vám rozpravali, len s tým rozdielom, že je na úplne vás, ktorú fotku si pozriete a ktorý komentár prečítate :o) .
-K-
Fotky: www.marcinek.sk/akcie/michigan. Je to nový formát galérie s komentármi. Takto budeme spracúvať väčšinu našich vlastivedných výletov.

Google Earth: 2 dobré správy. Národný park je v dobrom rozlíšení a odteraz namiesto súradníc budem uvádzať link, pod ktorým sa zobrazí viac klikateľných okomentovaných miest naraz. Stačí dvojklik na symbol miesta a GE vás tam zavedie a zobrazí komentár. Takto môžete absolvovať virtuálny výlet pomedzi kopce a duny národného parku aj vy. Stačí mať GE verziu 4 a kliknúť na súbor Sleeping_Bear.kmz . Šťastný let! (červené symboly - prvý deň výletu, zelené - druhý deň)

Ázijská angličtina a slovenčina

Námet na tento príspevok vznikol v newyorskom chinatowne a rozvinul sa po návštevách čínskych reštaurácií aj na iných miestach, dokonca i v Bratislave a Bardejove. Obsluhujúci v ázijských obchodoch a reštauráciách majú totiž tak zvláštny akcent, že aj rodený hovorca má niekedy problém porozumieť. Pri všetkej úcte k azijatom - koľkí z nás vieme povedať niečo po čínsky alebo po japonsky tak, aby to Číňana alebo Japonca nepobavilo? Nedá mi však nespomenúť pár skvostov. Kto uhádne, čo sa skrýva za uvedenými slovami (ide o fonetický prepis), vyhráva ubytovanie a stravu v Michigane ;) .

Vo vozňoch newjorského metra ponúkajú číňanočky rôzne elektronické a mechanické drobnôstky a vykrikujú pri tom babule čibule van dala. Babule čibule je tvrdý oriešok, ktorý sa podarilo Tiborovi rozlúštiť až po niekoľkých rokoch, no van dala by nemuselo byť až také ťažké. Čo tak tie ukričané osôbky chcú?... V reštaurácii vás zas opýtajú akú lulu chcete do polievky. Tiborovi sa nepáčilo, keď som mu siahla na jeho lulu :) . V čínskej reštaurácii v Bratislave na začiatku Obchodnej vám zas ponúknu libu a lyžu. No a na trhovisku v Bardejove kúpite cicu kozu.

Tak čo? Máte tip?

-K-

utorok, augusta 22, 2006

Central Michigan University

Pár údajov o CMU: 28 000 študentov, 1000 interných učiteľov a pár stoviek externých. Campus, čiže miesto kde sú sústredené všetky budovy univerzity zabera takú 1/5 rozlohy Mount Pleasantu a od nášho obydlia je vzdialený asi 15 min. peši. Ako z Bartoškovej na Moskovskú :).

Pýchou typického amerického campusu je samozrejme knižnica. Tu je naozajstnou dominantou - parádna moderná budova , jedna z najväčších. Verejne prístupná sieť, samozrejme, že v nej práve sedím a na svojom laptope pisem tento prispevok.

S rozpočtom $10000 (slovom: desaťtisíc!) dolárov denne (!) na nákup nových vecí a ich elektronizáciu sa naše knižnice - pri všetkej úcte - jednoducho nemajú šancu chytať. Sediac v takejto knižnici a listujúc v journaloch alebo elektronickom katalógu človek na chvíľu aj zauvažuje, ako (aká) sa dá na Slovensku vlastne robiť veda... ale iba na chvíľu, lebo si spomenie, ze doteraz ju v pohode robil a nič mu nechýbalo :))) ...

-t-

nedeľa, augusta 20, 2006

Prvý pozdrav z Michiganu

Sťahovanie do Michiganu prebehlo hladko, tu je pár údajov a postrehov.

Údaje o ceste

Prebiehala v noci z piatka na sobotu, merala 1020 km a prechádzala 4 americkými štátmi (súťažná otázka: ktorými? :) ). Dve krátke a jedna dlšia (cca hodinová) prestávka úplne stačili, napriek tomu, že od zobudenia sa v MD po zaľahnutie v MI uplynulo vyše 39 hodín. Nároky na pozornosť pri minime spánku bol asi najväčší strašiak, no skúsenosť ukázala, že nočná jazda bolo dobré rozhodnutie.

Golfík bol naložený vyše strechy :) (viď obrázok pred a po), preto tankovanie na polceste (po 339mi) milo prekvapilo - dvojlitrový motor minul 10,011 gal benzínu, čo dáva spotrebu menej ako 7 l na 100 km. Predpokladám, že nemalú zásluhu na tom má inteligentný Cruise Control (po slovensky tempomat?), ktorý udržuje nastavenú rýchlosť auta a vodič si môže nohy vyložiť trebárs na palubnú dosku. Zmeniť rýchlosť alebo získať plnú kontrolu nad akceleráciou alebo sa vrátiť k predchádzajúcemu tempu sú úplne prirodzené, preto táto vymoženosť nejde proti bezpečnosti.

Pár prvých postrehov z mesta.
To, že človek prekročil hranicu Michiganu je ľahko postrehnuteľné. Zrazu pribudnú veľké autá ťahajúce motorové člny, jachty, kajaky a ďalšie plavidlá... Mount Pleasant sa vmesti do štvorca cca 5x5 km, má 30tis obyvateľov a "bohatú" históriu. Oficiálne vzniklo v 1875, pred r. 1860 tam nebolo vôbec nič. Mesto čisté, tiché, mimo hlavnej cesty som mal problém niekoho stretnúť. Väčšina ľudí v meste boli mladí, stretol som akurát dve staršie panie ktore si fotili akýsi komín, lebo ho vraj o pár dní idú zbúrať. Klíma príjemná, také bardejovské leto. Aj černochov a hispáncov je tam asi tak ako v Bardejove - nestretol som žiadnych :). Štandard bývania vyšší ako v Rockville (krajšie prostredie, bazén otvorený do 22:00, :), parkovanie pod strechou...). Na druhej fotke nad strešnou batožinou vidno náš balkón.

Prvé dojmy teda OK, uvídíme, čo sa z toho vykľuje.
-t-

štvrtok, augusta 10, 2006

Nový člen rodiny

Napriek pesimistíckému vyzneniu predošlého príspevku sme sa aj my rozhodli zaradiť sa do radov amerických plytvačov ropy... nie žeby sme si chceli zvyknúť na ich štýl života, ale musíme uznať, že s výnimkou azda New York City, je tu auto v mnohých prípadoch nevyhnutnosť... ale sľubujeme, budeme ho využívať zodpovedne a šetrne k životnému prostrediu a myslieť pri tom na ceny benzínu na Slovensku...
VW Golf GLS 2002, najazdených 39 000 míľ, čo je tu stále low mileage car. Dokonca máme aj strešné okno a nie hociaké. Strešné okná tu totiž nepoznajú, poznajú Sunroof (strecha na Slnko) alebo Moonroof (strecha na Mesiac). My máme tú lepšiu. Strechu na Mesiac :)))
-K- -t-

streda, augusta 09, 2006

HOV Lane

HOV Lane, čiže High Occupancy Vehicle Lane a v preklade "jazdný pruh pre vozidlá s veľa cestujúcimi" je špeciálny jazdný pruh na diaľniciach pre tie vozidlá, ktoré vezú "veľa" cestujúcich. Na viacprúdovej diaľnici je to pruh úplne vľavo a môžu naň len tie vozidlá, ktoré spĺňajú podmienku minimálneho počtu cestujúcich. Pritom podmienka minimálneho počtu je veľmi relatívna a závisí od štátu alebo lokality.

To, že autobus patrí medzi také vozidlá asi nikoho neprekvapí. Ale čo povedať na to, keď high occupancy vehicle sú v Marylande všetky dopravné prostriedky vezúce aspoň dvoch (!!!) cestujúcich! Nám tento paradox došiel až keď sme sa s Katkou viezli po diaľnici v čase dopravnej špičky, okolo piatej poobede. Predstavte si 10 prúdovú diaľnicu (5 jazdných pruhov v jednom smere). A predstavte si 4 pruhy idúce krokom: auto za autom, auto vedľa auta. A úplne vľavo, pri stredovom deliacom páse, jeden pruh voľný a slobodný kde sa dá isť - no ako na diaľnici.

Keďže sme bolí dvaja v aute, tak sme mali právo tento pruh využiť. Frčali sme rýchlosťou takých 60-65 MPH popri krokom idúcich autách, v ktorých - a to som si dal tu námahu to odsledovať - bol iba šofér a nik viac! A to neboli 1.4 l Fabijky a Felicie ako na Slovensku, ale poriadne viaclitráky a ... no bezmála polovica terénnych SUV...

Je to viac než jasné... Ak niekto na svete môže ovplyvniť dopyt po rope a ceny benzínu, tak sú to práve američania. Je neuveriteľné, koľko ton benzínu tečie americkými cestami denno denne len tak, pre nič-za nič, lebo si američania zvykli na takýto životný štandard... No najsmutnejšie na tom je to, že stále nie sme v štádiu, kedy by to američanom mohlo začať dochádzať... 23 slovenských korún za liter benzínu veru stále nie je cena, ktorá by američanov prinútila aspoň chvíľu rozmýšľať. Tá vo-všetkých-médiách-prítomná panika o ktorej som písal v príspevku z 19. mája je očividne iba štandardný príklad schopnosti amerických médií urobiť z blbosti trhák.

-t-

utorok, augusta 08, 2006

Výlet do New York City

Amerika a NY tobôž ma nikdy nelákali. Prvé dojmy moju "nelásku" k Amerike iba potvrdzovali: mesto špinavé, smradľavé, hlučné... A predsa, po prechádzke pod vysokánskymi mrakodrapmi Manhattanu, po cestičkách Central parku, okolo rieky Hudson, po nočnej Times Square, musím uznať, že toto mesto má niečo doseba, že svojim spôsobom je krásne, ale hlavne, že sa musí zažiť. Ako povedal Tibor, NY to nie sú pamiatky, to nie je história... NY to je život. A ten vám nezachytia žiadne fotografie, ten si musíte prežiť na vlastnej koži.

Pretože som mala za sprievodcu skúseného newjorčana, naše cesty sa nekryli s cestami turisticko-masových atrakcií. V pohodičkovom tempe sme si prešli okolo Empire State Building, urobili pár fotiek pri Flatiron Building, popozerali pohrebisko po dvojičkách a poprechádzali sa cez Battery Park popri rieke Hudson. Zviezli sme sa na kompe, ktorá premáva na Staten Island a z ktorej sme mali dolný Manhattan a Sochu Slobody ako na dlani. Vozili sme sa aj v metre, presnejšie subway-i, lebo metrom sa tu nazýva niečo iné, pohrali sa v hračkárstve a povozili sa v povestnom žltom NY taxíku (keďže nám posledný bus do Tappanu ušiel :-)). Brušká sme si naplnili v Chinatowne. Ale hlavne som si do zbierky egyptských obeliskov pridala už tretiu Kleopatrinu ihlu (Londýn, Karnak, NYC, raz bude o nich osobitný príspevok v občasníčku). Spoločne s Tiborom sme si posedeli na pamätnom kameni v Central parku, kde nás Jaro pofotil a cestou z Central Parku si Tibor vymenil úsmev s Carrie, hlavnou predstaviteľkou Sex in the City. Ja som si ju nevšimla, tak som si pobežala za ňou presvedčiť sa, že to je naozaj ona. Bola.

Vrcholným bodom programu bolo neuveriteľné off-Broadway predstavenie STOMP, na ktoré nás Tibor presvedčil napriek tomu, že podľa opisu ma to ktovieako nenadchlo. No ukázalo sa, že "vidieť (off-)Broadway predstavenie a žiadne iné ti už nebude dosť dobré" platí stopercentne. Hŕstka mladých tu obúchavaním, šúchaním, škrabkaním, ťukaním a iným -ním používajúc bežné veci sveta (metly, lopty, palice, sudy, zápalkové škatuľky, papiere, zapaľovače...), vytvorila nie hluk, ale úžasnú rytmiku, melodiku, hudbu. Po predstavení bol Guinness na St. Mark's Place s Tiborovými kámošmi a tu som si pajzla pekný pohár na malý guinness :) .

Prečo sa do NY vrátim. Musím vidieť ďalšiu Broadway show, poprezerať viac zákutí v Central parku, pozrieť si mesto z výšky, ponavštevovať Tiborove newyorské bydliská a pôsobiská, pozrieť si dokončené Ground Zero, kúpiť hotdog a s vlnovkatou horčicou a kečupom, nafotiť viac fotiek novým fotiakom. Skrátka opäť zažiť a prežiť NYC. -K-

Pár technických údajov: Z Rockville sme vyrazili niečo po 19-tej. Do Tappanu, mestečka vzdialeného od centra NY asi 30 km, kde sme mali nocľah u Slováka na katolíckej fare, sme dorazili okolo 1-nej ráno. Cesta nás všetkých štyroch cakumprásk vyšla aj s diaľničnými poplatkami a benzínom $90 (pre porovnanie, autobusový lístok stojí $40 na osobu).

GoogleEarth 4: Miesta o ktorých sa tu hovorí si môžete obzrieť po kliknutí na súbor NYC.kmz . Je tam aj pár stručných komentárov.
Fotky: http://www.marcinek.sk/akcie/maryland (Flash)

utorok, júla 25, 2006

Credit Score

Američania sú posadnutí kvantitatívnymi ukazovateľmi. A posadnutí nie je vôbec silné slovo, pretože také číslo vám môže dosť znepríjemniť život, o čom som sa nedávno presvedčila. Nebude reč ani o školských testoch SAT, ani o vysokoškolskom priemere GPA ale o bodoch a známkach, ktoré dostáva každý dospelý američan. Reč bude o Credit Score.

Existuje tu niekoľko firiem - súkromných spoločností - ktoré sa živia tým, že získavajú istý druh informácií o každom američanovi, bodujú ich a za poplatok poskytujú tieto body a informácie tretím stranám. Takou informáciou je napríklad koľko kreditných kariet človek má, koľko krát na nich meškal s platbou, aké má dlhy (pôžičky a hypotéky) a ako disciplinovane ich platí . Je tu trebárs aj informácia o tom, koľko krát sa vrátil jeho nekrytý šek, keď platil elektrinu, alebo ako platí za telefón, ale napríklad aj kto a prečo požiadal o tieto informácie aby daného človeka "prelustroval".

Informácií je veľa, preto si to firmy zjednodušujú a každého jedinca istým systémom obodujú a oznámkujú. Výsledkom je jediné číslo - credit score - ktoré hovorí, či sa tomuto človeku dá veriť. Najväčšiu váhu majú "známky" od troch spoločností - Experian, Equifax a TransUnion a tie poskytujú informácie o človeku kadekomu - agentovi, u ktorého si plánuješ prenajať byť, autopredajni, kde žiadaš o lízing, banke ktorá ti má dať hypotéku, alebo hociakej kreditnej spoločnosti... a tie sú ako saranče: akonáhle zistia, že si poctivý platič, zahltia ťa ponukami na otvorenie práve ich najlepšej a najvýhodnejšej kreditnej karty a iných nezmyslov...

Problém však je, že slušný človek a poctivý "platič" sa dostáva do rovnakého chlievika ako tá najnezodpovednejšia spodina v prípade, že je v Amerike nový a nemá žiadnu credit history. Nemá dostatočný počet bodov a tak má veľké problémy prenajať si na svoje meno byt, zaviesť do bytu telefón, získať hociakú kreditnú kartu.

Do tohto "chlievika" som sa začlenila minulú sobotu aj ja. Vybrali sme sa do obchodného domu KOHL's s cieľom obohatiť náš šatník. Pri platení, nám predavačka ponúkla kreditnú kartu KOHL's, na ktorú by sme pri platení dostali 10% zľavu. Rozhodli sme sa kreditku napísať na mňa. Po párminútovom počítačovom kontrolovaní mojej osoby nám teta predavačka oznámila, že na moje meno kreditku vystaviť nemôže. Tibor sa hneď opýtal, že nech ju skúsi vystaviť na neho a reakcia bola úplne opačná. "Oh, your credit is very good, tu máte dočasnú kartu, ta ozajstná vám pride domov". Tak sa aj stalo. Tiborovi došla kreditka a mne oznámenie, že nemám šancu :o( ...

Rozmýšľam, ako to zvládajú tí, ktorí sem prídu úplne sami a začínajú úplne od piky. Bez istého džobu, mnohí s mizernou angličtinou a najmä - s nulovým credit score... A ako sa vôbec dá získať nejaká credit history, keď ti nikto nedá kreditku, nemôžeš si na svoje meno prenajať byt a platiť napríklad elektrinu alebo telefón...

Nuž viem si predstaviť, že Amerika môže byť aj poriadne tvrdá...

-K & T-

Domček 2

Hoci kompletný model domčeka (bez suterénu) je na svete, ešte chvíľku potrvá kým ho sprístupníme na GoogleEarth a bude sa v ňom dať poprechádzať :) . No už teraz si môžete pozrieť slideshow 14 fotiek s celkovými pohľadmi a odkrytým prvým a druhým podlažím. Je k tomu treba nainštalovaný Flash viewer v prehliadači (novšie ho už majú). Problémy so zobrazovaním adresujte pls priamo sem do komentárov.

Úpravy ešte budú, určíte sa obmení usporiadanie sanity v kúpeľniach, pribudnú dve strešné okná a kolektor a zmeniť sa môžu aj veľkosti bočných okien. Možnosť pripomienkovať má každý. Samozrejme, že ďalšie významnejšie aktualizácie sa znova objavia aj v občasníčku.

Link: http://www.marcinek.sk/domcek/slideshow

utorok, júla 04, 2006

National Aquarium, Baltimore

4.7. je Deň nezávislosti, a teda voľnóóó :o), ktoré sme sa opäť rozhodli venovať náučnému výletu.

Vstupné nám oproti ZOO podraželo, za návštevu akvarka $ 22, za predstavenie defínov plus ďalšie 3. Celkové hodnotenie: bolo to pekné, bolo toho veľa, obrovské akváriá, kopec terárií... Výhradu sme mali ku krátkemu (asi 30min) predstaveniu defínov, ale zas čo chceme za 3 bubáky :o). Navyše sa tam viac vykecávali cvičiteľky ako sa predvádzali delfíni. Tibor hovoril, že v NYC je program oveľa pestrejší, dokonca aj s kosatkou a Jaro dodal, že kto chce vidieť naozaj perfektnú delfíniu show, musí sa vybrať na Floridu. Ale aj tak nám delfíniky ukazali ako vedia skákať, špliechať ľudí, mávať, rozprávať, voziť cvičiteľku...

Okrem delfínov sme samozrejme videli množstvo iných rybiek a rybísk, žabiek, plazov, žralokov, rají a obrovskú korytnačku. Vedeli ste, že najjedovatejšie tvory sveta sú práve také malé farebné žabky dendrobátky (foto)? Mali sme aj to šťastie vidieť ako sa potápači dobrovoľníci ponorili do obrovského akváriá aby zverinu nakŕmili...

Bol tam aj Touch-pool, nádržka z mäkkýšmi, ostrochvostami a inými tvormi, ktorých sa dalo dotknúť. Pikoškou bola virtuálna pitva žaby so všetkým čo k tomu patrí - špendlíky, skalpel, nožnice, lupa... Samozrejme všetko ovládateľné myšou počítača. Ak si to chcete vyskúšať, zájdite na stránku firmy Froguts.com, ktorá to prevádzkovala (treba sa prehrýzť cez pár riadkov angličtiny). A oplatí sa naučiť sa to takto na nečisto, lebo človek nikdy nevie, kedy bude pitvať naozajstnú žabu :o) .

Boli tu aj tematické expozície - z Amazonky, Austrálie, dažďového pralesa. V austrálskej sme si už skoro mysleli, že sme našli mŕtvu korytnačku. Teta nám však vysvetlila, že oni to robia stále. Strčia sa do škárky a chcú mať od všetkého pokoj. Najprv sme tete neverili, lebo aj korytnačia kamoška okolo nej plávala a šťuchala do nej a tamtej ešte nadôvažok odkväcla hlava dole. Ale po 10 minútach hlavu zdvihla a tak sme si vydýchli :o).
-K-
Zacestujte si s GoogleEarth:
Strecha delfinária je na 39 17 03.68N, 76 36 24.83W . Ak si na ľavej strane zaškrtnete 3D Buildings, Baltimore vyrastie do výšky a môžete si obzrieť trojrozmerné modely budov! Na západ od delfináriá sú akváriá a prales (budovy spája chodba). V kanáli asi 150m na severo-severovýchod kotví (posledná) vojnová loď, ktorá prežila Pearl Harbor. Loď je aj na jednej našej fotke.
Fotky: Marcinek.sk/akcie/maryland . Nejaké fotky určite ešte do takého týždňa pribudnú, keď nám Jaro poskytne tie, čo nafotil.

nedeľa, júla 02, 2006

National ZOO

V sobotu sme sa vybrali do ZOO, ktorá je podobne ako múzeá v DC zadara. Pri vstupe sme si zistili kedy a kde budú nejaké atrakcie (kŕmenie orlov, bobrov, tuleňov, chobotnice, rozprávanie s orangutanmi) a podľa toho si naplánovali prechádzku.
Nedávno začala diskusia o tom, či predsalen sa nebude aspoň do múzeí vyberať vstupné. Budovy sú v zlom stave a výťažok zo vstupného by pomohol tento stav zlepšiť. Navrhované vstupné: $1 (!), a neuveriteľné, odporcov je veľa.
Atrakciou ZOO sú pandy, ktoré sú plaché no napriek tomu sa nám pošťastilo jednu zbadať vo veľkom výbehu asi 100m od nás na strome. Mne sa však viac páčili slony (akurát sme došli, keď sa sloník začal dožadovať od mamy mliečka), vycvičené tulene a orangutan, s ktorým som sa skamarátila pomocou jabĺčka (žiadne kŕmenie, viď fotky).

Tiborovi sa pochopitelne páčili pavúky a iná viacnohá háveď, ale najviac ho zaujala veľká ryba Arapaima z Amazonky, ktorá vyzerala akoby bola vytepaná z nejakého kovu (foto). Keď sme pri pavúkoch. Zvieratá boli väčšinou za sklom alebo mrežami a tak som s tým akosi automaticky počítala. Tak sa mi stalo, že keď som sa prišla pozrieť na Tibora fotografujúceho pavúky, zvedavo som sa priblížila, keď mi Tibor hovorí, pozor, tu nie je sklo! Mali ste počuť ten výkrik a vidieť ten skok dozadu. Ževraj im neutečú, lebo majú potravu a vodu a ak by boli za sklom, tak otváranie dvierok pri krmení by im potrhalo siete.

Inak aj orangutany majú možnosť dostať sa von z klietok. Môžu sa pohybovať po lanách v 12m výške naťahaných krížom ponad chodníky v ZOO (foto). Trasu (nazývanú the O Line) využívajú aj na presun z klietok do ThinkTanku, kde sa návštevníkom robia ukážky, ako (napríklad) vyzerá vedecká práca s orangutanmi.

Tip: Orangutany sú naozaj vďačné a keď majú náladu, tak aj komunikatívne tvory, preto pri najbližšej návšteve nejakej ZOO odporúčame zistiť si, či ich tam majú. Ak áno, oplatí sa do ruksaka pribaliť nejaké farebné predmety, detskú obrázkovú knižku alebo dokonca zrkadlo. Kámoš orangutan môže byť raz užitočný :)

-K-
Pre GoogleEarth fanatikov:
38 55 45.32N, 77 02 50.32W je jeden zo stožiarov spomínanej O Line. Vidno ju celú (8 stožiarov).
38 55 51.14N, 77 03 05.77W bude zrejme slon. Hneď vedľa slonov boli žirafy, tak rozmýšľam, či toto nebude žirafa a jej tieň: 38 55 52.42N, 77 03 05.80W .

Fotky zo ZOO: Marcinek.sk/akcie/maryland/zoo/zoo.htm .